Veľký Zápas Vekov

59/99

Duchárstvo (Spiritizmus ).

SLUŽBA sv. anjelov, znázornená a podaná v Písme Sv., je veľkou pravdou a vzácnou útechou každému nasledovníkovi P. Krista. Avšak Biblické učenie o tomto predmete bolo zakryté a prekrúcané bludmi pospolitej theologie. Nauka o prirodzenej nesmrteľnosti, najprv vypožičaná z Pohanskej filozofie, a v dobe temnoty veľkého odpadlíctva vtelená v Kresť. vyznanie viery, nahradila pravdu, tak zrejme učenú v Sv. Písme, že “mrtvi nevedia ničoho”. Zástupy boly svedené k uvereniu, že duchovia mrtvych ľudí sú vraj tí “sväto-slúžobní duchovia, posie-laní do služby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie”. Žid. 1 :14. A tomuto veria napriek všetkým dôkazom Sv. Písma o jestvovaní nebeských anjelov, a ich spojení s dejinami človeka pred jeho smrťou. VZV 205.1

Nauka o ľudskom povedomí po smrti, zvlášť ale domnienka, že duchovia mrtvych sa vracajú k službe živých, pripravila ce- stu novo-dobému Duchárstvu. Sú-li mrtvi pripustení pred P. Boha i svätých anjelov, aj ak majú známosť ďaleko prevyšujúcu tej, čo mali predtým, prečo by sa nemali vrátiť na tento svet a oboznámiť i poučiť živých ? Akže, ako to učia slávni theologovia, duchovia mrtvych sú vo styku s ich priateľmi na zemi, prečo by im nemalo byť dovolené sa aj s nimi shovárať, vystríhať ich pred zlým, alebo aj potešovať v zármutku? Ako môžu ti, čo veria v povedomie človeka po smrti opovrhnúť tým, čo im prichádza čo Božské svetlo podávané oslávenými duchami ? Tu sa nachodí priechod považovaný za svätý, skrze ktorý Satan sa snaží dosiahnuť svoj účel. Padlí anjelia, ktorí konajú jeho rozkazy, zjavujú sa čo poslovia zo sveta duchov. Dokazovaním, že uvádzajú živých vo spojenie s mrtvými, knieža zla prevádza svoj kúzelný vplyv na ich mysliach. VZV 205.2

On vynašiel spôsob prevádzania zjavov, v ktorých živé osoby sa domnievajú, že prichádzajú do styku s mrtvymi. Napodobenie je dokonalé; známy pohľad, slová, hlas, sú znázornené s obdivu-hodnou pravde-podobnosťou. Mnohým je daná útecha v uistení, že ich milí sa radujú v nebeskej blaženosti; a bez podozrievania nebezpečia, “posluchajú bludných duchov a učenie démonov.” 1. Tim. 4:1. VZV 206.1

Keď boli svedení veriť, že mrtvi vo skutočnosti sa vracajú k rozhovoru s nimi, potom im Satan predstavil aj tých, čo zomreli nepripravení. Títo potom tvrdia, že sú šťastní v nebi, áno, že tam vraj zastávajú aj vysoké miesta; takto teda je učený i šírený blud, že nieto rozdielu medzi spravodlivými a bezbožnými. Predstierané návštevy zo sveta duchov môžu niekedy vyrieknuť výstrahu a upozornenie, ktoré sú doopravdy správné. Potom však, keď je dôvera získaná, prednášajú nauky, ktoré priamo podvracajú vieru v Písmo Sv. S prejavom hlbokého záujmu o blahobyt svojich priateľov na zemi, vštepujú tie najnebezpečnejšie bludy. Skutočnosť, že niekedy podajú aj nejakú pravdu a sú schopní niekedy hovoriť o budúcnosti, dodáva ich výrokom rázu spoľahlivosti; preto mnohí ľudia ich príjmajú s takou ochotou, a majú v nich takú dôveru, ako čo by to boly tie najsvätejšie Biblické pravdy. Boží zákon ale je odstránený, “Duch milosti zľahčovaný, krv smluvy považovaná za nesvätú.” Títo duchovia popierajú P. Kristovo Božstvo, áno i Samého Stvoriteľa kladú na svoju úroveň. Takto pod novým zastrením tento veľký odporca stále vedie oproti P. Bohu boj, ktorý bol započal v nebi, a v ktorom už skoro 6,000 rokov pokračuje na zemi. VZV 206.2

Mnohí sa snažia vysvetľovať zjavy duchov po stránke podvodov, ktorými “média” zaslepujú ľahko-verným ľuďom oči. Ačkoľvek je pravda, že výsledky šiaľby často boly predstierané za pravdivé zjavy, predsa bola tiež zjavená aj nadprirodzená moc. To “tajomné klopanie”, s ktorým moderné Duchárstvo započalo, nebolo výsledkom ľudskej lsti abo chytrosti, ale bolo to priame dielo zlých anjelov, ktorí takto predviedli jedon z najúspešnejších podvodov k zničeniu duší. Mnohí budú svedení skrze dôveru, že Duchárstvo je jednoduchým ľudským predstieraním, keď však budú privedení tvárou v tvár s prejavmi a zjavmi, ktoré nemohli považovať za nadprirodzené, vtedy budú svedení a budú privedení k uznaniu ho za veľkú moc Božiu. VZV 207.1

Takéto osoby prehľadia svedoctvo Sv. Písma ohľadom divov, robených Satanom i jeho zástupcami. Bolo to pomocou Satana, že Faraonovi čarodejníci mohli napodobniť Božie dielo. Ap. Pavel dosvedčuje, že pred druhým príchodom P. Krista bude podobné prejavovanie Satanskej moci. Príchod Pána má byť predchádzaný “Satanovým mocným pôsobením so všetkou a každou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi a so všeliakým podvodom neprávosti.” 2. Tesal. 2:9, 10. Ap. Ján opisujúc túto zázraky-činiacu moc, ktorá má byť zjavená v posledných dňoch, povedá: “Robí veľké divy, tak že dáva i ohňu sostupovať s neba na zem pred ľudmi a svodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej dané robiť.” Zjav. 13: 13, 14. Nie je to predpovedaný len jednoduchý podvod. Ľudia sú svedení týmito zázrakmi, ktoré Satanoví zástupci majú moc nielen sa pretvárať, že ich môžu konať, ale ich skutočne konajú. VZV 207.2

Knieža temnosti, ktorý už dávno naklonil svoju majstrov- skú myseľ k dielu podvodu, schopne používa svojich pokušeni pri ľuďoch všetkých tried, a stavov. Osobám pokroku a vzdelania prednáša Duchárstvo v jeho uhladzenejšom a rozumovom ohľade, a takýmto spôsobom docieli úspechu, vlákajúc mnohých do svojich osídiel'. Múdrosť ktorú Duchárstvo udeľuje, je opísaná ap. Jákubom, ktorá “neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.” Jak. 3:15. Toto však ten veľký podvodník skrýva, keďže skrývanie poslúži jeho účeľu. Ten, ktorý sa mohol predstaviť v jasnosti nebeského serafína pred P. Krista na púšti, prichádza k ľuďom tým najpríjemnejším spôsobom, čo anjel svetla. On robí dôjem na naše mysle poukazovaním na povznášajúce predmety; zaujíma fantáziu jeho šikovným vyobrazením láskavosti i dobro-činnosti. Budí obrazotvornosť k vysokým vzletom, zavádzajúc ľudí, aby boli tak pyšní na svoju múdrosť, že by v ich srdciach pohŕdali Nekonečným. Tá mocná bytnosť, ktorá mohla vziať Spasiteľa sveta na vysoký vrch a predstaviť Mu všetky kráľovstvá zeme so všetkou ich slávou, príde so svojim pokušením k ľuďom takým spôsobom, že prevráti smysle všetkým, ktorí nie sú chránení Božskou mocou. VZV 207.3

Satan svádza ľudí teraz tak ako sviedol Evu v Raji, lichotením, povzbudzovaním žiadosti nadobudnúť zakázanej vedo-mosti, dráždením túhy po sebä-povýšení. Tieto hriechy skrývané v srdci, zapríčinily Satanov pád; a skrze ne mieni previesť zničenie ľudstva. “Budete ako bohovia,” vyhlásil, “vediac dobré i zlé.” 1. Mojž. 3: 5. Duchárstvo učí, “že človek je tvorom pokroku; že je to jeho osudom od narodzenia robiť pokrok až po večnosť k Božstvu.” A znova: “Každá myseľ bude súdiť sama seba a nie iného.” “Ten súd bude správnym, lebo je súdom seba. . . . Trôn je vo vás.” Povedal Duchársky učiteľ, keď “duchovné vedomie” sa vzbudilo v ňom: “Všetci moji spolu-blížni, boli nepadli polo-bohovia.” A iný prehlasuje: “Každý spravodlivý a dokonalý človek je Kristom.” VZV 209.1

Takto na miesto spravodlivosti i dokonalosti nekonečného P. Boha, ktorý je jediným predmetom zbožňovania; na miesto dokonalej spravodlivosti Jeho zákona, ktorá je pravým cieľom pravidla človeka, Satan nahradil hriešnu, klesajúcu prirodzenosť človeka samého za jediný predmet zbožňovania, za jediné merítko súdu, abo zásadu povahy. Toto má byť pokrok, nie na hore, ale na dolu. VZV 209.2

Zákonom ako duševnej tak duchovnej prirodzenosti je, že “hľadením na veci bývame zmenení”. Myseľ sa postupne prispôsobuje k predmetom, na ktorých dhe. Slúči sa s tým, čo navykne milovať a zbožňovať. Človek sa nikdy nepovznesie vyššie ako sú jeho zásady istoty, dobroty abo pravdy. Ak že sebeckosť je jeho najvyšším ideálom, nikdy nedosiahne nič vyššieho. Radšie bude ustavične padať nižšie a nižšie. Milosť Božia jedine má moc povýšiť človeka. Ponechaný na seba, jeho smer musí nevyhnutne byť na dolu. VZV 210.1

Sebe-hovejúcim, rozkoše-milujúcim, telesným ľuďom, Duchárstvo sa nepredstavuje tak chytrácky zakuklené ako tým, čo sú jemnejší, citlivejší a duchovnejší; tí nájdu v jeho tupších formách to, čo súhlasi s ich náklonnostiami. Satan študuje každý príznak slabosti v ľudskej povahe, on si dá záležať, by nechýbäla príležitosť vyhoveť tej náklonnosti k zlému. On pokúša ľudí k nemiernosti v tom, čo je samo v sebe zákonitým, tak spôsobiac, že skrze nestriedmosť zoslabnu telesne, duševne i mravne. On zničil i ničí tisíce skrze poddávanie sa vlastným náruživostiam, takto znetvoruje celú prirodzenosť človeka. A na dokonanie svojho diela vyhlasuje skrze duchov, že úplná vedomosť povznáša človeka nad každý zákon; že “čokoľvek je. je správné”; že P. Bôh neodsúdi, aj že “všetky hriechy, čo sú spáchané, sú nevinnými”. Keď sú takto ľudia vedení veriť, že žiadosť je najvyšším zákonom”, že “sloboda je právo”, že “človek je zodpovedný len sám sebe”, kto sa môže diviť, že zkazenosť i porušenosť sa hemží na každú stranu ? Množstvá ochotne príjmu učenie, ktoré im dovoľuje spravovať sa dľa púdenia svojho telesného srdca. Úzda sebä-vlády je položená na hrdlo telesnej žiadosti, a sily mysle i duše sú podrobené zverským náchylnostiam, a Satan jasave shŕňa do svojej sieti tisíce, čo sa vyznávajú za nasledovníkov P. Krista. VZV 210.2

Avšak nie je potrebné, aby niekto bol svedený lživými d—- vodmi Duchárstva. P. Bôh dal svetu dostatočné svetlo k zjaveniu jeho nástrah. Ako už bolo podotknuté, nauka, ktorá tvorí základ Duchárstva, odporuje najzrejmejším výpovediam Písma Sv. Biblia, ktorá hlása, že “mrtvi nič nevedia”, že “ich myšlienky zanikly”, nevedia nič o radosti ani o zármutku tých, čo im boli najdrahšími na zemi. VZV 210.3

Čo viac, P. Bôh tiež výslovne zakázal všetky domnelé spojenia so zomrelými. Za času Židov sa nachodila istá trieda ľudí, ktorí tvrdili, podobne ako dnešní duchári, že udržiavajú spojenie s mrtvymi. Avšak “veštiaci duchovia”, ako bývajú títo návštevníci zo sveta duchov nazývaní, sú označení Bibliou čo “duchovia diabolskí”. (Porovnaj 4. Mojž. 25:21-3; 1. Korint. 10:20; Zjav. 16: 14.) Takéto spojenie s “oznamujúcimi” duchami bolo nazvané duchovným smilstvom voči Pánovi, a bolo vážne zakázané pod trestom smrti. 3. Mojž. 19:31; 20:27. VZV 211.1

Aj len to meno čarodejníctvo je teraz držané v opovržení. Tvrdenie, že ľudia môžu mať spojenie so zlými duchami je uznávané za bájku z Tmavo-Veku. Lež Duchárstvo, ktoré počíta svojich prívržencov na stá-tisíce, — áno miliony, ktoré si prerazilo cestu do vedátorských krúžkov, zaplavilo kostoly, a našlo priazeň v zákono-dárňach, ba aj len v kráľovských dvoroch, —tento ohromný podvod je iba obnovením čarodejníctva pod novým zakuklením, odsúdeného i zabráneného za starodávna. VZV 211.2

Keby aj nebolo iných dôkazov o falošnej povahe Duchárstva, malo by postačiť pre Kresťana to, že títo duchovia nero-bia rozdielu medzi spravodlivosťou a hriechom, medzi najšlachetnejším a najčistejším apoštolom P. Krista a najzkazenejšim služobníkom Satana. Predstavovaním najpodlejších ľudí akoby boli v nebi a vysoko povýšení. Satan povedá svetu: “Nezáleží ako hriešni ste; nezáleží ani či veríte v P. Boha i Bibliu. Žijte ako chcete; nebe je vaším domovom.” Duchárski učitelia podstatne hlásajú: “Každý, kto robí zle, je dobrý pred tvárou Pána, a On má záľubu v nich”; abo “Kde je Bôh súdu?” Malach. 2: 17. Povedá Slovo Božie: “Beda tým, ktorí hovoria zlému dobré, dobrému zlé, kladúc tmu za svetlo, a svetlo za tmu.” Izai. 5 : 20. VZV 211.3

Apoštolovia, znázorňovaní týmito lživými duchami, sú postavení v odpor s tým, čo písali vedeni súc Duchom Sv., keď boli na zemi. Oni popierajú Božský pôvod Biblie, a takto ničia základy Kresť. nádeje, a odobierajú svetlo, ktoré zjavuje cestu k nebesiam. Satan vedie svet k domnienke, že Biblia je iba bájkou, alebo aspoň knihou osožnou len pre ľudstvo v ich počiatkoch; teraz však sa jej nemá všímať alebo ju celkom zavrhnúť čo zastaralú. Na miesto Božieho Slova poukazuje na prejavy duchov. Tuná je prostredníctvo úplne pod jeho kontrolou, skrze ktoré zavádza, aby svet veril ako sám chce. Knihu, ktorá ho má súdiť, aj jeho nasledovníkov, odstraňuje do temnoty, tam kde ju chce mať; a Spasiteľa sveta predstavuje len za obyčajného človeka. A ako Rímska stráž, ktorá strážila hrob P. Ježiša, rozchýrila lživú zprávu, súc navedená kňazmi i staršími Izraela, aby podvrátila Jeho vzkriesenie, tak aj vyznávači v Duchárske zjavy sa snažia dokazovať, že v okolnostiach života P. Ježiša nieto nič zázračného, a upozorňujú ľudí na ich vlastné zázraky, vyhlasujúc, že ďaleko prevyšujú skutky i zázraky P. Krista. VZV 212.1

Je pravdou, že Duchárstvo teraz mení svoj spôsob, a svoje viac odporné vlastnosti skrýva, prijímajúc Kresťanstvo za svoje rúško. Avšak jeho pôsobenie a činnosť, ako v schôdzach tak tlačou, je známe obecenstvu už mnohé roky, a jeho povaha je v nich zjavená. Tieto náuky nemôžu byť ani popreté ani skryté. VZV 212.2

Áno, v jeho terajšom spôsobe je ešte viac nebezpečný, poneváč užíva lstivejší podvod. Ako driev zavrhoval P. Krista i Bibliu, tak teraz priznáva, že prijíma obidvoje. Bibliu však tak vykladá, ako sa to zamlúva neobnovenému srdcu, a jej vážné a dôležité pravdy sú zneplatňované. Poukazované je hlavne na Božiu lásku, ktorá je snižovaná na stupeň jednoduchej citlivosti, nerobiac takmer žiadneho rozdielu medzi dobrým a zlým. Božia spravodlivosť, Jeho opovrhovanie hriechom, a požiadavky Jeho svätého zákona, sú držané v pozadiu. Ľudia sú učení, by Desatoro bolo považované za neplatné. Zábavné, okúzľujúce bájky zaujímajú smysly, a vedú ľud k tomu by zavrhli Bibliu čo základ ich viery. P. Kristus je v skutočnosti tak popieraný ako aj driev; lenže Satan tak zastrel oči ľudu, že jeho podvod nie je rozoznaný. VZV 212.3

Málo je tých, čo majú správny pojem o svodnej moci Duchárstva, a o nebezpečiach pochádzajúcich z jeho vplyvu. Mnohí sa s nim zaoberajú jedine preto, by uspokojili svoju zvedavosť. Oni mu nedôverujú celkom, ba boli by naplnení hrôzou pri pomyslení, že sa oddávajú riadeniu duchov. Áno, vchádzajú na zapovedenú pôdu, a oný mocný ničiteľ pôsobí svojou mocou na nich proti ich vôli. Nech len raz svolia poddať svoju myseľ v jeho smer, a on ich zadrží čo svojich zajatých. Je nemožným, by svojou vlastnou silou sa odtrhli potom od čarovného, svodného jeho kúzla. Kremä Božej moci, udelenej v odpoveď na úprimnú modlitbu viery, nič iného nemôže vyslobodiť tieto svedené duše. VZV 213.1

Všetci, ktorí hovia hriešnym náklonnostiam povahy, alebo zúmyseľne sa kochajú v známom hriechu, vyzývajú pokušenia Satana. Odlučujú sa od P. Boha aj od ochrany Jeho anjelov; keď však Satan prednáša svoje podvody, bývajú nechaní bez ochrany, a snadne mu padnú za korisť. Tí, ktorí sa takto oddávajú jeho moci, veľmi málo uvažujú, kde ich cesta skončí. Dosiahnúc ich premoženie, pokušiteľ si ich upotrebí za svoje nástroje ku lákaniu iných do zkázy. VZV 213.2

Prorok Izaiáš vraví: “A keby vám riekli: ‘Spýtajte sa veštcov, vyvolávajúcich duchov zomrelých, alebo vedomcov, ktorí šepcú a mrmľú’. povie: ‘Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha? Za živých sa pýtať mrtvých? K zákonu sa obráťte a k svedoctvu! Jest-li že nemlúvia dľa tohto slova, je to preto, že nieto žiadneho svetla v nich.” (Angl. prekl.) Izai. 8: 19, 20. Keby ľudia boli ochotní a hotoví prijať pravdu, tak jasne podanú v Písme Sv., strany povahy človeka a stavu mŕtvych, tak by sa ľahko doznali, že tvrdenie a zjavy Duchárstva sú dielom Satanovej moci, ako aj jeho lživé divy a zázraky. Avšak na miesto aby sa vzdali slobody, ktorej zkazené srdce si tak žiada, a zavrhli hriechy, ktoré milujú, — množstvo zaviera svojich očí pred svetlom, a kráča ďalej, nedbajúc výstrah, a Satan pletie svoje siete vôkol nich tak, že sa stávajú jeho korisťou. “Preto, že lásky pravdy neprijali, aby boli spasení, a preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži.” 2. Tesal. 2:10, 11. VZV 214.1

Tí, ktorí odporujú náukám Duchárstva, nebojujú len proti človekovi ale proti Satanovi a jeho anjelom. Oni vošli v zápas oproti kniežatstvám a mocnostiam zlých duchov na výsostiach. Satan nepovolí ani jedon côľ pôdy, iba ak by bol prinútený mocou nebeských poslov. Ľud Boží má byť schopným potkať sa s nim ako Spasiteľ so slovami: “Písané je!” Satan môže aj dnes tak upotrebiť výroky Písma Sv. ako v dňoch P. Krista, a on ho aj prekrúti tak, aby jeho nauka podoprela jeho podvod. Tí, ktorí budú vystavení nebezpečiu tejto doby, musia samí porozumievať svedoctvám Písma Sv. VZV 214.2

Mnohí budú postavení oproti duchom diablov, zosobňujúc ich milých príbudzných a priateľov, prehlasujúc nebezpečné bludy. Títo návštevníci budú sa snažiť dotknúť sa nášho sú- citu, a budú robiť divy k utvrdeniu svojho predstierania. My však musíme byť pripravení k odrazeniu ich útokov Biblickou pravdou, že “mrtvi nevedia ničoho”, a že tí, čo sa zjavujú, sá duchovia diabolskí. VZV 214.3

Práve teraz je pred nami “hodina pokušenia, ktorá má príjsť na všetok svet, aby boli zkúsení obyvatelia zeme”. Zjav. 3: 10. Všetci ktorých viera není zúplna založená na Božom Slove, budú svedení a premožení. Satan “koná dielo so všetkým podvodom neprávosti”, by tak dosiahol moc nad synmi ľudskými; jeho podvody sa budú stále rozmáhať. On však nemôže dosiahnuť cieľa pokiaľ sa človek dobro-voľne nepoddá jeho pokušeniam. VZV 215.1

Tí, ktorí úprimne hľadajú známosť pravdy, a snažia sa držať si svoje duše v čistote poslušnosťou, konajúc tak prípravu dľa svojich síl k boju, vynájdu, že P. Bôh pravdy je istou obranou. “Poneváč si ostrihal slová Mojej trpezlivosti, i Ja budem teba ostrihať.” Tamtiež. Toto je Spasiteľov sľub. On by skôr vyslal každého anjela s neba na ochranu Svojho dieťaťa, ako by mal nechať čo len jednu dušu veriacu v Neho, by bola premožená Satanom. VZV 215.2

Prorok Izaiáš nám poukazuje na podvod, ktorým budú zastihnutí bezbožní, domnievajúc sa, že sú bezpeční pred Božím súdom: “Učinili sme smluvu so smrťou, a s peklom dohovor; ked i pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, nepríjde však na nás, lebo sme položili lož za svoje útočiste a skryli sme sa do falši.” Izaiáš 28: 15. V triede tuná opísanej sú zahrnutí tí, ktorí vo svojej zatvŕdilej nekajúcnosti tešia sa útechou a istotou, že nieto trestu pre hriešnikov; že celé ľudstvo, nezáležiac ako zkazené je, bude v nebi vyvýšené, stanúc sa anjelmi Božími. Avšak ešte dôraznejšími sú tí, ktorí robia smluvu so smrťou a porozumenie s peklom, ktorí zavrhujú pravdy, ktorých nebo zaopatrilo čo obranu spravodlivým v dni súženia, a prijali na miesto nej za skrýš lož, ponúkanú Satanom, —— podvodné predstieranie Duchárstva. VZV 216.1

Podivu-hodná nad vyjádrenie je slepota ľudí v tomto pokolení. Tisíce považujú Slovo Božie za nehodné, aby sa mu verilo, a s chtivou dôverou príjmajú klamy Satana. Neverci i pochybovači odsudzujú tých, čo zastávajú vieru prorokov i apoštolov, že sú tupo-verci, a s posmechom sa odvracajú od vážnych výpovedí Písma Sv. strany P. Krista i plánu spasenia, aj odplaty, ktorou majú byť navštívení opovrhovatelia pravdy. Dokazujú hlboký súcit voči dušiam tak úzko-prsým i poverčivým natoľko, že uznajú požiadavky Božie a zachovávajú ustanovenia Jeho zákona. A prejavujú toľko istoty, ako keby v skutku učinili smluvu so smrťou a dohodu s peklom, — ako keby vystavali neprekročiteľnú ohradu medzi sebou a pomstou Božou. Nič nemôže vzbudiť v nich žiadon strach. Tak dôkladne sa oddali pokušiteľovi, tak úzko sú s nim spojení, a tak úplne ovládaní jeho duchom, že nemajú moci ani náchylnosti sa vyrvať z jeho osídla. VZV 216.2

Satan sa dlho pripravoval ku svojmu poslednému podniku, k svedeniu sveta. Základy k jeho dielu boly položené v uistení Evy v zahrade Eden: “Istotne nezomriete smrťou.” “V deň, v ktorý by ste jiedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete ako bohovia, vediaci dobré i zlé.” 1. Mojž. 3:4, 5. Od toho času si pomály pripravoval cestu ku svojmu majstrovskému dielu, vo vývine Duchárstva. On doposial ešte nedosiahol svojho úplného vrcholu; avšak tento bude dosiahnutý na samom konci času. Prorok povedá: “Videl som... troch nečistých duchov, podobných žabám; lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia divy a ktorí vychádzajú ku kráľom celej zemi, aby ich shromaždili do boja toho veľkého dňa všemohúceho Boha” Zjav. 16: 13, 14. Vyjmúc tých, čo sú udržiavaní Božou mocou, skrze vieru v Jeho Slovo, — celý svet bude vtiahnutý do tohto podvodu. Ľud je rýchle lákaný k hroznej istote, z ktorej bude prebudený vyliatím Božieho hnevu. VZV 216.3

Takto hovorí Pán: “Vykonám súd dľa pravidla, a spravodlivosť dľa váhy, a kamenec odprace útočište lži, a skrýš potopí povodeň. A tak bude vaša smluva so smrťou zrušená, a vaše usrozumenie s peklom tiež neobstojí; a keď rozvodnelá pomsta bude prichádzať, budete pošliapaní od nej.” Izai. 28: 17, 18. VZV 217.1