Veľký Zápas Vekov

Rozsudok Odložený.

Takmer 40 rokov od tej chvile čo zkaza Jeruzalema bola predpovedaná Samým P. Kristom, P. Bôh odkladal Svoj rozsudok nad mestom i národom. Podivuhodná bola Božia shovievavosť voči opovrhovateľom Jeho evanjelia a vrahom Jeho Syna. Podobenstvo o strome nenesúcom ovocie označilo jednanie P. Boha so Židovským národom. Rozkaz bol vydaný: “Vytni ho; načo ešte aj tú zem darmo kazí,” (Luk. 13:7), ale Božský súcit ho chránil ešte nejaký čas. Boli mnohí medzi Židmi ešte, ktorí neznali povahu aj dielo P. Kristovo. A dietkam sa ešte nedostalo príležitosti a svetla, ktorým ich rodičia opovrhli. Kázaním apoštolov aj ich spoločníkov P. Bôh chcel docieliť, aby im zasvitlo svetlo; malo im byť dovolené vidieť, ako sa proroctvo vyplnilo nielen v narodení a živote P. Krista, ale aj v Jeho smrti a vzkriesení. Dietky neboly odsúdené za hriechy rodičov; ale keď tieto poznaly svetlo dané ich rodičom, a zavrhly dodatočné svetlo poskytnuté im samým, staly sa účastníkmi v hriechoch svojich rodičov a naplnily mieru svojich neprávostí. VZV 21.1

Božia shovievavosť voči Jeruzalemu iba zatvrdila Židov v ich tvrdošijnej nekajúcnosti. V svojej nenávisti i ukrutnosti voči učeníkom P. Ježiša, opovrhli posledným nabídnutím milosti. Tu P. Bôh odňal od nich Svoju záchranu oddialením Svojej zadržiavajúcej moci od Satana i jeho anjelov, a národ bol ponechaný kontrolovaniu vodcovi, ktorého si zvolil. Jeho deti tiež opovrhli milosťou P. Kristovou, ktorá by im bola dopomohla ovládať zlé vášne, ktoré sa staly ich podmaniteľmi. VZV 21.2

Satan budil v nich kruté a podlé vášne. Ľudia neuvažovali — nechceli rozumne jednať — súc ovládaní slepou zúrivosťou. Boli podobní Satanovi v ich ukrutnosti. V rodine i v národe, ako medzi vyššou tak medzi nižšou triedou, bolo podozrieva- nie, nenávisť, závisť, rozpor, vzbura i vraždenie. Nikde nebo lo bezpečia. Priatelia i príbudzní sa zradzovali. Rodičia zabíjali deti a deti zabíjali rodičov. Panovníci nemali moci panovať samí nad sebou. Nekrotené vášne ich z robili tyranmi. Židia prijali falošné svedoctvá, aby odsúdili nevinného Božieho Syna. Teraz falošné obviňovanie učinilo ich vlastné životy neistými. Svojimi skutkami dlho hovorili: “Nech sa oddiali od našej tvári Svätý Izraelský.” Izai. 30:11. Teraz im žiadosť bola vyplnená. Strach Boží im viac neprekážal. Satan bol veliteľom národa, a najvyššie občianske i náboženské moci boly pod jeho vedením. VZV 21.3