Veľký Zápas Vekov

“Človek Hriécha.”

Táto shoda medzi Pohanstvom a Kresťanstvom mala za následok vývoj “človeka hriecha”, protiviaceho a vyvyšujúceho sa nad samého P. Boha. Tento ohromný system falošného ná-boženstva je majstrovským dielom Satanovej moci, — pomník to jeho snah, aby sa posadil na trôn a panoval svetom dľa svojej vôle. VZV 40.2

Satan sa raz opovážil robiť shodu s P. Kristom. Pristúpil k Božiemu Synovi na púšti, pokúšajúc Ho a ukazujúc Mu všetky kráľovstvá sveta aj ich slávu, sľuboval Mu dať všetko, ak uzná nadvládu kniežaťa tmy. P. Kristus odmietol lstivého pokušiteľa a donútil ho k ústupu. Lež Satan dosahuje väčšieho úspechu, keď tým samým spôsobom pokúša človeka. Cirkev, aby si zaistila svetské výhody i pocty, vyhľadávala priazeň a podporu velikášov tohto sveta; a opovrhnúc takto P. Kristom, bola navedená odovzdať jej právo-moc zástupcovi Satana, — biskupovi Ríma. VZV 40.3

Jednou z popredných nauk Ríma je, že pápež je viditeľnou hlavou všeobecnej cirkve P. Krista, poverený svrchovanou mocou nad biskupmi i kňazmi celého sveta. Viac ako to, pápežovi boly dané mená patriace jedine P. Bohu. Bol titulovaný “Pán Bôh Pápež”, a vyhlásený za neomylného. On vyžiaduje poddanosť od všetkých ľudí. To samé osobovanie, na ktoré Satan naliehal na púšti pokušenia, je ešte nim vynucované skrze Rimakú Cirkev, a veľké množstvá sú hotové sa mu poddávať. VZV 40.4

Lež tí, čo majú strach Boží aj úctu pre Neho a Jeho Slovo, vzdorujú tomuto Nebom vyhrážajúcemu osobovaniu sa, tak, ako P. Kristus, keď tváril Satana slovami: “Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a Jemu Samému budeš slúžiť.” Mat. 4: 10. P. Bôh nespomenul nikde vo Svojom Slove, žeby smr-teľný človek mal byť hlavou Jeho cirkve. Nauka o pápežskej svrchovanosti sa protiví učeniu Sv. Písma. Pápežstvo nemôže mať žiadnu moc nad P. Kristovou cirkvou, iba skrze uchvátenie. VZV 41.1

Rímo-Katolíci obviňujú Protestantov z bludu, aj zo svevoľného oddelenia sa, vraj, od pravej cirkve. Lež tieto obvinenia skôr patria im samým. Oni sú tí, čo svinúli prápor P. Kristov, a odstúpili prví od “viery raz vydanej svätým.” Júd. 1:3. VZV 41.2

Satan dobre vedel, že Sv. Písmo usnadní ľuďom, aby lepšie vystriehli jeho úklady a odolali jeho moci. Veď aj Spasiteľ sveta odrážal jeho útoky Božím Slovom. Pri každom útoku P. Kristus nastavil štít večnej pravdy: “Písané je!” Proti každej námietke protivníkovej postavil múdrosť a moc slov Sv. Písma. Satan, aby udržal svoju vládu nad ľuďmi, aj aby mohol zariadiť ľudskú vládu na zemi, musí ich udržiavať v nevedomosti celého Sv. Písma. Biblia by povýšila P. Boha a poučila smrteľných ľudí o ich pravom postavení, preto jej posvätné pravdy musia vraj byť zatajené a potlačené. To je nauka prijatá Rímskou cirkvou. Za celé stáročia bolo šírenie Biblie zakázané. Ľuďom bolo zakázané ju čítať alebo v dome držať; a bezzásadní kňazi aj preláti vykladali jej učenie tak. aby si udržali svoje výsady a výhody. Tak sa hlava cirkve stala takmer všeobecne uznávaným miestodržiteľom a zástupcom P. Boha na zemi, s vládou nad cirkvou aj štátom. Mat. 4:4. VZV 41.3

Keď Satan odstránil odhaľovateľa bludu, (Písma Sv.), mohol pracovať dľa ľúbosti. Proroctvo oznámilo, že pápežstvo “bude pomýšľať na to, že premení časy i zákon”. A toto sa ono ani nezdráhalo vykonať. Aby novo-získaní vyznávači mali náhradu za uctievanie modiel, aj aby tvm bolo podporované ich zariadenie prijímania medzi Kresťanov, bolo tiež postupne za- vádzané do Kresťanskej cirkve uctievanie obrazov aj pozostatkov. Výrok hlavného cirkevného snemu konečne zaviedol túto sústavu modlo-služby. By dokonal toto dielo rúhania, Rím sa opovážil vyhodiť zo zákona Božieho druhé prikázanie, zakazujúce uctievanie obrazov, a rozdelil desiate na dvoje by počet' Desatora bol úplný. Dan. 7:25. Vidz 2. Mojž. 20:3-17. VZV 41.4