Veľký Zápas Vekov

Ústupok i Duchovná Tma.

A P. PAVEL vo svojej 2. Ep. k Tessal. prehlásil, že ten “rečený deň” P. Kristov nenadíde “kým prv nepríde odpadnutie, a bude zjavený človek hriecha, syn zatratenia, protiviaci a povyšujúci sa nado všetko, čo sa zove Bôh, alebo čomu sa dáva Božská česť, tak že sa posadí do chrámu Božieho ako bôh, a bude sa vydávať za boha.” A ďalej apoštol vystríhal svojich bratov, že to “tajomstvo neprávosti už pôsobilo” vtedy. Už v tej dobe videl, ako sa vludzovaly bludy do cirkve, ktoré maly pripraviť cestu k vývoju pápežstva. 2. Tesal. 2:3, 4, 7. VZV 39.1

Krok za krokom, z počiatku pomály a tíško, potom však, keď sa zmocnilo a ovládalo ľudské duše, “tajomstvo neprávosti” otvorenejšie pokračovalo vo svojom klamnom a rúhavom diele. Takmer nepozorovane vnikaly Pohanské zvyky do Kresť. cirkve. Duch ústupkov a prispôsobovania sa bol na čas umlčaný krutým prenasledovaním, ktoré cirkev snášala od Pohanov. Ale keď prenasledovanie prestalo, a Kresťanstvo vstúpilo do dvorov a palácov kráľovských, odložilo pokornú jednoduchosť P. Krista aj Jeho apoštolov, a prijalo na jej miesto nádheru a pýchu Pohanských kňazov a vladárov; a na miesto Božích prikázaní zavádzalo sa učenie a ustanovenie ľudské. Povrchné obrátenie Konštantína, na počiatku 4-ho storočia, zapríčinilo veľkú radosť; a svet. obalený v rúcho formálnej spravodlivosti, vlúdil sa do cirkvi. VZV 39.2

Teraz mravná zkazenosť sa začala rýchle šíriť. Pohanstvo, danlive už premožené, stalo sa takto víťazom ; Pohanský duch ovládal cirkev, Pohanské učenie, obrady a povery boly vtelené do viery a Božích služieb vyznávačov P. Krista. VZV 40.1