Túžba vekov

10. kapitola — Hlas na púšti

Spomedzi verných Izraelcov, ktorí dlho očakávali príchod Mesiáša, vyšiel Kristov predchodca. Staručký kňaz Zachariáš a jeho manželka Alžbeta boli „spravodliví pred Bohom“ a v ich tichom a posvätenom živote žiarilo svetlo viery ako hviezda v temrave oných dní. Tejto zbožnej dvojici bol prisľúbený syn, ktorý pôjde „pred Pánom pripraviť mu cesty“. Lukáš 1,76. TV 56.1

Zachariáš býval síce v kopcovitom kraji Judey, no odišiel do Jeruzalema na týždennú službu v chráme, ktorú musel vykonať každý kňaz dvakrát za rok. „Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, pripadol na neho los, podľa obyčaje kňazskej služby, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo.“ Lukáš 1,8.9. TV 56.2

Stál pred zlatým oltárom vo svätyni svätostánku. Dym kadidla vystupoval k Bohu s modlitbami Izraela. Náhle si uvedomil Božiu prítomnosť. Pánov anjel stál „po pravej strane kadidlového oltára“. Lukáš 1,11. Postavenie anjela bolo znamením Božej priazne, ale Zachariáš to nevnímal. Dlhé roky prosil o príchod Vykupiteľa; nebo teraz zoslalo svojho posla s oznamom, že tieto modlitby budú čoskoro vypočuté. Božia milosť sa mu však zdala byť príliš veľká, než aby jej mohol uveriť. Chvel sa bázňou a vedomím svojej nehodnosti. TV 56.3

Dostal však radostné uistenie: „Neboj sa, Zachariáš, vypočutá bola tvoja prosba, tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Bude ti na radosť a plesanie. Všetci sa budú tešiť z jeho narodenia. Veď bude veľký pred Pánom. Nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom, neposlušných k rozumu i spravodlivosti, a tak aby pripravil Pánovi dokonalý ľud. Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Lukáš 1,13-18. TV 56.4

Zachariáš dobre vedel, ako Abrahám dostal v starobe dieťa, lebo veril, že verný je ten, ktorý zasľúbil. Myseľ tohto staručkého kňaza podľahla na chvíľu ľudskej mdlobe. Pozabudol, že čo Boh sľúbi, môže aj uskutočniť. Aký rozdiel medzi touto nedôverou a úprimnou detinskou vierou Márie, devy z Nazareta, ktorá anjelovi s predivnou zvesťou odpovedala: „Som Pánova služobnica, nech sa stane podľa tvojho slova.“ Lukáš 1,38. TV 56.5

Narodenie syna Zachariášovi, ako aj dieťaťa Abrahámovi či Márii, poúča o významnej duchovnej pravde, ktorú sa tak neochotne učíme a na ktorú tak skoro zabúdame. Sami osebe nie sme schopní urobiť čokoľvek dobrého. To však, čo nemôžeme sami, môže urobiť Božia moc každej poslušnej, veriacej duši. Vierou prišlo dieťa zasľúbenia. Vierou začína duchovný život a my sme uspôsobení konať skutky spravodlivosti. TV 57.1

Anjel na Zachariášovu otázku odpovedal: „Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom a má poslanie prehovoriť s tebou i podať ti túto radostnú zvesť.“ Lukáš 1,19. Pred päťsto rokmi Gabriel oznámil Danielovi prorocké obdobie siahajúce do Kristovho príchodu. Poznanie, že koniec tohto obdobia je blízko, viedlo Zachariáša k modlitbe za Mesiášov príchod. Posol, kedysi s prorockou zvesťou, priniesol teraz správu o jej naplnení. TV 57.2

Anjelove slová: „Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom,“ svedčia o tom, že v nebi zastáva vznešené postavenie. Keď priniesol posolstvo Danielovi, povedal: „Nikto ma neposilňuje proti nim iba vaše knieža .“ Daniel 10,21. Spasiteľ v Zjavení hovorí o Gabrielovi, že „ho poslal po anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi“. Zjavenie Jána 1,1. Jánovi anjel oznámil: „Som spoluslužobníkom tvojím“. Zjavenie Jána 22,9. Obdivuhodná myšlienka: Anjel s čestným postavením vedľa Božieho Syna, je vyvoleným poslom, ktorý má oznámiť Božie zámery hriešnym ľuďom. TV 57.3

Zachariáš zapochyboval o tejto anjelskej správe. Preto mal zostať nemý, kým sa všetko nesplní. Anjel povedal: „Onemieš a nebudeš schopný preriecť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase.“ Lukáš 1,20. Povinnosťou kňaza v tejto službe bolo prosiť o odpustenie hriechov všetkých ľudí i národa ako aj o príchod Mesiáša; no keď sa o to Zachariáš pokúsil, nemohol vyriecť jediné slovo. TV 57.4

Keď vyšiel, aby požehnal ľud, „dával im len znaky, lebo bol nemý“. Lukáš 1,22. Ľudia dlho čakali v obave, či ho nezasiahol Boží súd. Keď však vychádzal zo svätyne, tvár mu žiarila Božou slávou a oni „spoznali, že mal v chráme videnie“. Lukáš 1,22. Zachariáš im naznačil, čo videl a počul. „Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov.“ Lukáš 1,23. TV 57.5

Krátko po narodení zasľúbeného dieťaťa, otcovi sa rozviazal jazyk, „prehovoril a velebil Boha. Vtedy zmocnil sa strach všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o týchto udalostiach. Všetci, čo to počuli, kládli si otázku: Čím len bude tento chlapček?“ Lukáš 1,64-66. To všetko malo obrátiť pozornosť na príchod Mesiáša, ktorému mal Ján pripraviť cestu. TV 57.6

Zachariáš plný Ducha Svätého slávnostne predpovedal poslanie svojho syna: TV 58.1

„A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho,
lebo pôjdeš pred Pánom pripraviť mu cesty,
aby si dožičil jeho ľudu poznať spásu odpúšťaním hriechov
z hlbokého zľutovania a milosrdenstva nášho Boha.
V ňom nás navštívi Prichádzajúci z výsosti,
aby posvietil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti:
a aby naše kroky upriamil na cestu pokoja. TV 58.2

Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.“ Lukáš 1,76-80. Pred Jánovým narodením anjel povedal: „Bude veľký pred Pánom. Nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone.“ Lukáš 1,15. Boh povolal Zachariášovho syna k veľkému dielu, najslávnejšiemu, aké bolo kedy ľuďom zverené. Ak dielo malo byť splnené, musel ho konať spolu s Pánom. Duch Boží mal byť s ním, ak bude dbať na pokyny anjela. TV 58.3

Ján mal byť Pánovým poslom, ktorý ľuďom prináša Božie svetlo. Ich mysleniu musí dať nový smer. Treba ich presvedčiť o svätosti Božích požiadaviek, upozorniť ich, že potrebujú jeho dokonalú spravodlivosť. Taký posol musí byť svätý, musí byť chrámom Božieho Ducha. Ak má splniť svoje poslanie, musí byť telesne zdravý, duševne a duchovne zdatný. Všetky svoje sily musí tak ovládať, aby bol medzi ľuďmi za všetkých okolností tak neochvejný, ako bralá a vrchy pustých krajov. TV 58.4

V dobe Jána Krstiteľa bola všeobecne rozšírená túžba po bohatstve, prepychu a okázalom lesku. Zmyselné zábavy, hodovanie a pitie bolo príčinou rôznych chorôb a telesného úpadku, zatemňovalo duchovný postreh a otupovalo mravnú citlivosť voči hriechu. Ján mal byť reformátorom. Svojím striedmym životom a jednoduchým odevom mal byť výčitkou výstrelkom svojej doby. Preto prišiel anjel od nebeského trónu a poučil Jánových rodičov o zásadách striedmosti. TV 58.5

V detstve a za mlada je povaha najvnímavejšia. Vtedy treba získavať a upevňovať návyk sebaovládania. V domove a v rodinnom prostredí pôsobia vplyvy, ktorých význam siaha do večnosti. O tom, či človek v boji života zvíťazí alebo bude porazený, rozhodujú viac návyky z detstva než akékoľvek prirodzené nadanie. Mladosť je dobou sejby. Ona rozhoduje o tom, aká bude žatva v živote časnom i večnom. TV 58.6

Ako prorok, mal Ján „obrátiť srdcia otcov k deťom, neposlušných k rozumu i spravodlivosti, a tak aby pripravil Pánovi dokonalý ľud“. Lukáš 1,17. Ján bol prípravou cesty Kristovmu prvému príchodu symbolom tých, čo majú ľudí pripraviť na druhý príchod nášho Pána. Svet holduje vlastným záľubám. Šíria sa bludné a zvodné náuky. Pribúda satanských osídiel na záhubu ľudí. Všetci, čo sa v Božej bázni usilujú o dôkladné posvätenie, musia sa naučiť žiť striedmo a rozvážne. Záľuby a vášne musia podriadiť vyšším rozumovým schopnostiam. Táto sebadisciplína je podstatne dôležitá pre rozumovú spôsobilosť a duchovnú jasnozrivosť, aby sme vedeli sväté pravdy Božieho slova pochopiť a podľa nich aj žiť. Z tohto dôvodu má striedmosť svoje miesto v príprave na Kristov druhý príchod. TV 59.1

Zachariášov syn by sa bol, podľa všetkého, venoval kňazskému povolaniu. Výchova v rabínskych školách by ho však nebola uspôsobila na to, čo mal robiť. Boh ho neposlal medzi teológov, aby sa naučil vykladať Písmo. Povolal ho na púšť, kde sa mal učiť z prírody a od jej Tvorcu. TV 59.2

Ján našiel svoj domov v odľahlom kraji uprostred pustých kopcov, príkrych svahov a skalných roklín. Sám sa rozhodol zrieknuť sa bezstarostného, rozmarného života a podriadiť sa tvrdej disciplíne púšte. Toto prostredie pomáhalo žiť jednoducho a sebazapieravo. Nerušený hlukom sveta mohol tu pokojne uvažovať o posolstvách prírody, o zjavení a Prozreteľnosti. Bohabojní rodičia mu často pripomínali slová, ktoré anjel povedal Zachariášovi. Od detstva ho upozorňovali na významné poslanie a on sa prispôsoboval tomuto svätému povolaniu. Samota púšte mu bola vítaným únikom zo spoločnosti, v ktorej takmer všeobecne vládlo podozrievanie, nedôvera a nemravnosť. V pokušení sa nespoliehal na vlastné sily a vyhol sa hriešnemu prostrediu, aby si zachoval schopnosť rozpoznať ohavnú podstatu hriechu. TV 59.3

Od narodenia bol posvätený Bohu ako nazarej a sľubom potvrdil svoje rozhodnutie trvale žiť posväteným životom. Odieval sa na spôsob dávnych prorokov rúchom z ťavej srsti a okolo bedier nosil kožený pás. Živil sa „kobylkami a poľným medom“ z púšte a pil čistú vodu z okolitých kopcov. TV 59.4

Ján však nežil nečinne v nejakej asketickej zádumčivosti či sebeckom samotárstve. Z času na čas šiel medzi ľudí a vždy pozorne sledoval, čo sa vo svete deje. Zo svojho tichého ústrania pozoroval vývoj udalostí. Vo svetle Božieho Ducha skúmal povahu ľudí, aby zistil, ako ich srdcu priblížiť nebeské posolstvo. Doliehalo naňho bremeno jeho poslania. Rozjímaním a modlitbou osamote sa pripravoval na svoje celoživotné dielo. TV 59.5

Ján žil síce na púšti, ale nebol bez pokušenia. Aj keď urobil, čo mohol, aby satan nemal k nemu prístup, pokušiteľ neprestal útočiť. Jánov duchovný postreh bol jasný, telesne bol zdatnejší a povahou rozhodnejší. Pomocou Ducha Svätého odhaľoval satanské úklady a odolával jeho moci. TV 60.1

Púšť bola Jánovi školou i svätyňou. Ako kedysi Mojžiš v madiánskych vrchoch, aj on žil v Božej prítomnosti s dôkazmi Tvorcovej moci. Podobne ako veľký vodca Izraela ani Ján nemal zostať uprostred majestátu horskej samoty. Pred sebou mal moábske výšiny, za sebou Jordán, čo všetko svedčilo o tom, ktorý upevnil horstvá a obdaril ich mocou. Tiesnivá a desivá tvár prírody jeho domova na púšti živo zobrazovala stav Izraela. Plodná vinica Pánova sa zmenila na prázdnu púšť. Nad touto púšťou sa však klenulo jasné a krásne nebo. Na pozadí hustých a temných mrakov nabitých búrkou klenula sa dúha zasľúbenia. Aj nad ponížením Izraela žiarila zasľúbená sláva Mesiášovho kráľovstva. Dúha Božej zmluvy milosti preklenula mračná hnevu. TV 60.2

Ján v tichej noci osamote čítal Božie zasľúbenie, ktoré dostal Abrahám o hviezdnom počte svojich potomkov. Ranný úsvit oslňujúci moábske výšiny svedčil o tom, ktorý bude ako „ranné svetlo, keď slnce vychádza za bezoblačného rána“. 2. Samuelova 23,4. V žiari jasného poludnia videl nádheru jeho zjavenia, keď „sa zjaví sláva Hospodinova a každé telo to naraz uzrie“. Izaiáš 40,5. TV 60.3

S posvätnou úctou, no radostne hľadal v prorockých zvitkoch svedectvá o príchode Mesiáša – zasľúbeného Semena, ktoré má hadovi rozdrviť hlavu, o „Darcovi pokoja“ (Šílo), ktorý príde skôr, ako kráľ prestane vládnuť na Dávidovom tróne. Tento čas teraz nadišiel. V paláci na vrchu Sion sedel rímsky vládca. Podľa neklamného Božieho slova sa Kristus už narodil. TV 60.4

Ján študoval dňom i nocou Izaiášovo úchvatné zobrazenie Mesiášovej slávy, premýšľal o výhonku z koreňa Izaiho, o kráľovi, ktorý mal vládnuť spravodlivo, súdiť „v spravodlivosti... biednych zeme“, mal byť „ako útočište pred vetrom... ako tieň veľkého brala v prahnúcom kraji“, keď Izrael sa už nemal nazývať „opustený“, ani jeho zem „pustinou“, ale podľa Božieho priania sa jeho ľud mal volať „moja obľúbená“ a jeho krajina sa mala volať „vydatá“. Izaiáš 11,4; 32,2; 62,4. Srdce osamotenca naplnila slávna vidina. TV 60.5

Hľadel na Kráľa v jeho okrase a zabudol na seba. Pozoroval majestát svätosti a cítil svoju bezvýznamnosť a nehodnosť. Bol pripravený vystúpiť ako neohrozený nebeský posol, pretože zazrel Božieho Syna. Mohol sa neochvejne a nebojácne postaviť pred pozemských vládcov, pretože sa hlboko koril pred Kráľom kráľov. TV 61.1

Ján plne nechápal podstatu Mesiášovho kráľovstva. Očakával, že Izrael bude vyslobodený a zbavený nepriateľov národa, ale jeho veľkou nádejou bol príchod Kráľa spravodlivosti a ustanovenie Izraela ako svätého národa. Veril, že takto sa splní proroctvo zvestované pri jeho narodení, podľa ktorého Pán mal „spomenúť si na svoju svätú zmluvu,...
že nám po vyslobodení z ruky nepriateľov
umožní slúžiť mu bez strachu
v svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou
po všetky naše dni“. Lukáš 1,72.74.75. TV 61.2

Videl, že jeho národ je oklamaný, spokojný so sebou a omámený vlastnými hriechmi. Chcel ho prebudiť k svätejšiemu životu. Posolstvo, ktoré mu dal Boh, malo tento národ prebrať zo smrteľného spánku a zatriasť ním v jeho veľkej bezbožnosti. Pôdu srdca treba obrobiť skôr, ako sa zaseje semeno evanjelia. Najprv si ľudia musia uvedomiť svoje hriechom spôsobené smrteľné zranenie a potom môžu prísť k Ježišovi, aby ich uzdravil. TV 61.3

Boh neposiela svojich anjelov, aby hriešnikom lichotili. Neposiela posolstvo o pokoji, aby neposvätených ľudí chlácholilo falošnou istotou. Páchateľa neprávosti stíha trpkými výčitkami svedomia a dušu mu raní šípmi presvedčenia. Nebeskí anjeli ho upozorňujú na strašné Božie súdy, aby v ňom prebudili vedomie potreby bezodkladne volať: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Skutky apoštolov 16,30. Vtedy ruka, ktorá hriešnika najprv pokorila do prachu, dvíha ho ako kajúcnika. Hlas, ktorý karhal hriech a obnažoval pýchu a ctižiadosť, krajne súcitne sa pýta: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Marek 10,51. TV 61.4

Keď Ján začínal pôsobiť, v národe vládlo vzrušenie a nespokojnosť hraničiaca so všeobecnou vzburou. Po zosadení Archelaua sa Judea dostala pod priamy dohľad Ríma. Tyrania a vydieračstvo rímskych vládcov, ako aj ich rozhodné snahy zaviesť pohanské symboly a zvyky, vyvolali odboj, ktorý bol krvavo potlačený povraždením tisícov najstatočnejších synov Izraela. To však len utvrdzovalo nenávisť národa voči Rímu a zvyšovalo túžbu zvrhnúť jeho moc. TV 61.5

Uprostred sporov a boja bolo počuť z púšte hlas – hlas burcujúci a neústupný, no predsa plný nádeje: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Matúš 3,2. Hlas zapôsobil na ľud novou, neznámou silou. Proroci predpovedali Kristov príchod ako udalosť ďalekej budúcnosti, ale tu bol oznam, že je blízko. Jánov jednoduchý zjav pripomínal poslucháčom prorokov dávnych dôb. Svojím správaním a oblečením sa podobal prorokovi Eliášovi. V duchu a moci Eliáša pranieroval národný úpadok a vytýkal existujúce hriechy. Hovoril jasne, výstižne a presvedčivo. Mnohí si mysleli, že je jedným z prorokov, ktorý vstal z mŕtvych. Celý národ bol dojatý. Zástupy ľudí prichádzali na púšť. TV 61.6

Ján oznamoval príchod Mesiáša a vyzýval ľudí, aby sa kajali. Na znamenie očisty od hriechu krstil ich vo vodách Jordánu. Výstižne im tým dával najavo, že aj keď sa pokladajú za Boží vyvolený ľud, sú hriešni a bez očistenia srdca i celého života nemôžu vojsť do Mesiášovho kráľovstva. TV 62.1

Kniežatá a rabíni, vojaci, publikáni i dedinčania si prichádzali vypočuť proroka. Načas ich tento vážny varovný hlas Boží vyburcoval. Mnohí sa kajali a dali sa pokrstiť. Ľudia rôzneho postavenia prijali Krstiteľovu výzvu, aby mohli mať účasť v kráľovstve, ktoré oznamoval. TV 62.2

Mnohí zo zákonníkov a farizejov prichádzali, vyznávali svoje hriechy a žiadali o krst. Povyšovali sa nad ostatných a budili zdanie hlbokej zbožnosti. Teraz však vyšli najavo tajné hriechy ich života. Duch Svätý upozornil Jána, že mnohí z týchto mužov nie sú vlastne o hriechu presvedčení. Boli to prospechári. Domnievali sa, že prichádzajúce Knieža zohľadní ich priateľstvo s prorokom a uprednostní ich. Prijatím krstu z rúk tohto populárneho mladého učiteľa chceli si len medzi ľuďmi zabezpečiť vplyv. TV 62.3

Ján ich však vítal zdrvujúcou otázkou: „Vreteničie plemä, kto vám ukázal, ako uniknúť pred budúcim hnevom? Prinášajte ovocie primerané pokániu a nenazdávajte sa, že si môžete povedať: Mám otca Abraháma. Lebo hovorím vám, že Boh môže utvoriť Abrahámove deti aj z týchto kameňov.“ Matúš 3,7-9. TV 62.4

Židia si nesprávne vykladali zasľúbenie o Božej večnej priazni voči Izraelovi: „Takto vraví Hospodin, ktorý slnko určuje za svetlo vo dne, mesiac a hviezdy kladie za svetlo noci, ktorý búri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je jeho meno: Ak tieto poriadky zmiznú spredo mňa – znie výrok Hospodinov – aj potomstvo Izraela prestane jestvovať predo mnou ako národ na všetky časy. Takto vraví Hospodin: Ak možno hore zmerať nebesá a dolu preskúmať základy zeme, tak aj ja zavrhnem všetko potomstvo Izraela za všetko, čo vykonal – znie výrok Hospodinov“. Jeremiáš 31,35-37. Židia pokladali svoj prirodzený pôvod od praotca Abraháma za dostatočný dôvod tohto zasľúbenia. Prehliadali však podmienky, ktoré určil Boh. Skôr než im niečo sľúbil, povedal: „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom... lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“ Jeremiáš 31,33.34. TV 62.5

Ľudia, v ktorých srdci je napísaný Boží zákon, smú mať istotu Božej priazne. Sú s ním jedno. Židia sa však odlúčili od Boha. Pre svoje hriechy museli znášať jeho súdy. Preto sa dostali pod nadvládu pohanského národa. Prestupovanie zákona im zatemnilo myseľ a veľkou Božou zhovievavosťou ospravedlňovali svoje hriechy. Pokladali sa za lepších ľudí a robili si nárok na jeho požehnanie. TV 63.1

To všetko je „ako príklad a nám, ktorých zastihol koniec, je to napísané na výstrahu“. 1. Korinťanom 10,11. Ako často si nesprávne vykladáme Božie požehnanie a navrávame si, že Božiu priazeň si predsa len nejako zaslúžime. Boh však potom nemôže pre nás urobiť, čo by chcel. Jeho dary zneužívame na sebecké ciele a na zatvrdenie srdca v nevere a hriechu. TV 63.2

Ján oznámil učiteľom Izraela, že pre svoju pýchu, sebectvo a krutosť sa stali vreteničím plemenom a kliatbou pre ľud, nie deťmi spravodlivého a poslušného Abraháma. Z hľadiska poznania, ktoré dostali od Boha, boli horší ako pohania, nad ktorých sa tak radi vyvyšovali. Zabudli na skalu, z ktorej boli vylomení, a na jamu, z ktorej boli vytiahnutí. Boh svoj zámer plnil aj bez nich. Ako kedysi spomedzi pohanského ľudu povolal Abraháma, tak mohol do svojej služby povolať aj iných. Aj keby ich srdcia boli teraz bezcitné ako skaly na púšti, Duch ich mohol oživiť, aby konali jeho vôľu a aby sa im splnilo jeho zasľúbenie. TV 63.3

Prorok povedal: „Veď sekera je už priložená na koreň stromov. A tak každý strom, čo neprináša dobré ovocie, sa vytne a hodí na oheň.“ Lukáš 3,9. Hodnotu stromu neurčuje meno, ale ovocie. Ak je ovocie bezcenné, meno nezachráni strom pred vyťatím. Ján otvorene povedal Židom, že o ich vzťahu k Bohu rozhoduje ich povaha a život. Holé vyznanie nemá cenu. Ak ich život a povaha nezodpovedajú Božiemu zákonu, nie sú Božím ľudom. TV 63.4

Jánove prenikavé slová presviedčali poslucháčov. Prichádzali k nemu s otázkou: „Čo teda máme robiť? On im odpovedal: Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá, a kto má dosť jedla, nech urobí podobne.“ Lukáš 3,10.11. Ján varoval publikánov pred nespravodlivosťou a vojakov pred násilím. TV 63.5

Pripomínal, že všetci účastníci Kristovho kráľovstva musia osvedčiť svoju vôľu a kajať sa. V ich živote sa musí prejaviť láskavosť, čestnosť a vernosť. Majú slúžiť trpiacim a svoje obete prinášať Bohu. Majú sa zastať bezbranných a ukázať príklad cnosti a milosrdenstva. Kristovi nasledovníci tým osvedčia, že v nich pôsobí obnovujúca moc Ducha Svätého. V ich každodennom živote bude zjavná spravodlivosť, milosrdenstvo a Božia láska. Inak budú ako pleva hodená do ohňa. TV 63.6

Ján povedal: „Ja vás síce krstím vodou na pokánie, ale ten, čo prichádza po mne, je mocnejší ako ja. Nie som hoden ani len odniesť mu sandále. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Matúš 3,11. Prorok Izaiáš ohlasoval, že Pán očistí svoj ľud od neprávostí „duchom súdu a duchom očisty“. Hospodin povedal Izraelovi: „Obrátim svoju ruku proti tebe, vytavím tvoju trosku ako lúčavka a odstránim všetko tvoje olovo.“ Izaiáš 4,4; 1,25. Pre každý hriech „náš Boh je zožierajúcim ohňom“. Židom 12,29. Duch Boží spaľuje hriech v každom, kto sa ochotne podriaďuje jeho moci. Ak ľudia zotrvávajú v hriechu, stotožňujú sa s ním. Potom Božia sláva, ktorá ničí hriech, musí zničiť aj ich. Jákob po svojom nočnom boji s anjelom zvolal: „Videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.“ 1. Mojžišova 32,30 (ROH); 1. Mojžišova 32,31 (ECAV). Jákob sa svojím správaním voči Ezauovi ťažko previnil, no kajal sa. Bolo mu odpustené a jeho hriech bol zahladený, preto mohol zniesť zjavenie Božej prítomnosti. Kedykoľvek však ľudia prichádzali k Bohu a pritom svojvoľne páchali zlo, boli zničení. Pri Kristovom druhom advente budú bezbožníci strávení „dychom jeho úst“ a zničení „zjavením jeho príchodu“. 2. Tesaloničanom 2,8. Svetlo Božej slávy, ktoré spravodlivým dáva život, bezbožných zničí. TV 64.1

V dobe Jána Krstiteľa mal Kristus vystúpiť ako zjaviteľ Božieho charakteru. Sama jeho prítomnosť mala ľuďom odhaľovať ich hriech. Ak sa dali očistiť od hriechu, mohli sa stať jeho priateľmi. V jeho prítomnosti mohli obstáť len ľudia čistého srdca. TV 64.2

Tak oznamoval Ján Božie posolstvo Izraelovi. Mnohí prijali jeho naučenia. Mnohí obetovali všetko, len aby mohli byť poslušní. Zástupy nasledovali nového učiteľa z miesta na miesto a nemálo bolo tých, čo dúfali, že je Mesiáš. Keď však Ján videl, že ľudia sa obracajú na neho, pri každej príležitosti usmerňoval ich vieru k tomu, ktorý mal prísť. TV 64.3