Veľký Zápas Vekov

Nesprávne Úvahy.

Keď pozornosť ľudu bola upútaná otázkou obnovenia Soboty, tu vynikajúci kňazi prekrúcali Božie Slovo, vykládajúc ho tak, aby mohli čo najlepšie ukľudniť duše hľadajúce pravdu. A tí, ktorí nezpytovali Sv. Písmo, uspokojili sa prijatím uzavierok, ktoré zodpovedaly ich vlastnému prianiu. Dôvodmi, chytráctvom, tradíciami cirkevných otcov, aj mocou cirkve, sa mnohí snažili vyvrátiť pravdu. Obhájcovia Soboty museli sa utiekať k Písmu Sv., a tam čerpali dôvody pre platnosť štvrtého (Sobotného) prikázania. Jednoduchí ľudia, ozbrojení jedine Slovom pravdy, odolávali útokom učencov, ktorí k svojmu úžasu a hnevu vynašli, že s ich chytráckou výmluvnosťou sú bezmocní proti jednoduchému, priamému uvažovaniu mužov a žien, ktorí boli viac oboznámení v Písme Sv. ako v chytráctvach vzdelanosti. VZV 139.2

Keď nenašli pre seba dôkazov v Biblii, mnohí tvrdošijne dôvodovali, — zabúdajúc, že podobných dôvodov bolo podávané proti P. Kristovi i Jeho apoštolom: — “Prečo naši veľkí mužovia nechápu túto otázku Soboty? Len málo-kto verí to, čo vy. Neni možné, aby ste vy mali pravdu, a všetci učení mužovia na svete boli v nesprávnom.” VZV 139.3

Na podvrátenie takých dôvodov stačilo jedine citovať učenie Sv. Pisma, a dejiny toho, ako P. Bôh jednal so Svojim ľu- dom vo všetkých dobách. Pán pôsobí skrze tých, ktorí slyšia a poslúchajú Jeho hlas, ktorí keď je potrebné, vyslovia aj trpkú pravdu, ktorí sa neboja odporovať verejným hriechom. Príčina, prečo On často nevyvolí učených mužov a vysoko postavených k vedeniu opravných hnutí, nachádza sa v tom, že takí ľudia sa spoliehajú viac na svoje vyznanie viery, na svoje náuky a bohoslovecké sústavy, ako na potrebu byť poučení P. Bohom. Jedine tí, ktorí majú osobné spojenie s Prameňom Múdrosti, môžu chápať abo vykladať Sv. Písmo. Mužovia, ktorí majú menej školského vzdelania, sú často povolaní aby hlásali pravdu, nie preto, že sú neučení, ale preto, že nie sú priveľmi vysokomyseľni aby sa nedali poučiť P. Bohom. Učia sa v škole P. Kristovej, a ich pokora a poslušnosť zrobí ich veľkými. Sveriac im známosť Svojej pravdy, P. Bôh im dáva poctu, proti ktorej pozemská pocta a 1'udská veľkosť sa zdá byť ničím. VZV 139.4

Väčšina Adventného ľudu opovrhli pravdou strany svätyne i zákona Božieho, a mnohí sa vzdali aj svojej viery v adventné hnutie, a prisvojili si nespravné i protivné náhľady o proroctvách naň sa vzťahujúcich. Niektorí boli zavedení do bludu ustavičného ustáľovania určitého času pre príchod P. Kristov. Svetlo, ktoré teraz žiarilo na predmet svätyne by im bolo ukázalo, že žiadne prorocké obdobie viac nesiaha po druhý advent; aj že určitý čas tejto udalosti nie je predpovedaný. Lež, odvrátiac sa od svetla, neprestávali ustáľovať čas za časom pre Pána že príjde, a tak boli často sklamaní. VZV 140.1

Keď Tesalonicenská cirkev prijala bludné náhľady strany príchodu P. Krista, ap. Pavel im radil, aby pozorlive zkúšali svoje nádeje i očakávania skrze Slovo Božie. Upozorňoval ich na proroctvá zjavujúce udalosti, ktoré sa maly odohráť prv ako P. Kristus príde, a poukázal, že nemali žiadneho podkladu očakávať Ho v ich dobe. “Nech vás nikto nesvedie niakým spôsobom,” sú jeho slová výstrahy. Ak by sa mali boli zapodievať s očakávaniami, ktoré neboly potvrdené Písmom Sv., boli by zavedeni omylným smerom; zklamanie by ich vystavilo posmechu neveriacich, a podľahli by nebezpečiu zúfať si, a boli by po- kúšaní pochybovať o pravdách nutných ku spaseniu. Apoštolove napomenutie Tesaloničanom obsahuje vážnu úlohu pre tých, čo žijú v posledných dňoch. Mnohí sa cítili, že iba ak budú veriť v určitý čas pre Pánov príchod, len tak môžu byť horliví a pilní v priprávaní sa preň. Ale poneváč boli vo svojom očakávaní znova sklamaní, ich viera bola tak otrasená, že bolo takmer nemožným pre nich zaujať sa viac vo veľkých pravdách proroctva. VZV 140.2

Hlásanie určitého času o hodine súdu Božieho v podávaní posolstva prvého anjela, bolo riadené P. Bohom. Vypočítanie prorockých období, na ktorých to posolstvo bolo založené, kladúc ukončenie tých 2,300 dní v Jaseň r. 1844., stojí bez akejkoľvek pochybnosti. Opatrné snahy vynachádzať nové dátumy pre počiatok i koniec prorockých období, aj neisté dôvodovanie potrebné pre podporenie týchto ustaľovaní nielen že zaviedlo ľudí od prítomnej pravdy, lež ich znechutilo pre d'aľší záujom v proroctvách. Čím je častejšie určitý čas ustáľovaný pre druhý advent, aj čim viac je šírený, tým lepšie sa to hodí zámerom Satana. Keď sa určený čas pominie, vystaví ich to posmechu a odporu, a tak sa privádza potupa na adventné hnutie v r. 1843 i 1844. Tí, čo sotrvávajú v tomto omyle, konečne si ustália čas Pánovho príchodu priveľmi ďaleko do budúcna. Takto budú zavedení spočívať vo falošnej istote, a mnohí nebudú vyvedení z klamu až bude pozde. VZV 142.1

Dejiny staro-vekého Izraela sú nápadným vyobrazením predošlej zkúsenosti adventného ľudu. P. Bôh viedol svoj ľud v adventnom hnutí, tak ako viedol aj Izraelcov z Egypta. V tom veľkom sklamaní ich viera bola zkúsená, tak ako bola aj Hebrejcov pri Červenom Mori. Keby boli dúfali v pravicu Toho, ktorý ich viedol cez minulé zkúsenosti, boly by videli spasenie Božie. Keby všetci, ktorí pracovali spojene v adventnom hnutí r. 1844., boli prijali posolstvo tretieho anjela, v Zjav. 14:9-11, hlásaného v moci Ducha Sv., Pán by bol mocne použil ich snahy. Svet by bol býval osvietený Jeho slávou. Obyvatelia sveta by boli bývali pred rokami vystríhaní, ukončujúca práca vykonaná, a P. Kristus by bol prišiel pre vykúpenie Svojho ľudu. VZV 142.2

Nebolo to Božou vôľou, žeby Izrael bol sa mal túlať po púšti 40 rokov On ich chcel priviesť priamo do zemi Kanaán, a usadiť ich tam čo svätý šťastný ľud. Lež “nemohli vojsť pre ich neveru.” Žid. 3: 19. Príčinou ich odpadlíctva zahynúli na púšti, a iní boli vzbudení, ktorí vošli do Zasľúbenej Zemi. Podobne nebolo to Božou vôľou ani aby s príchodom Pána bolo tak dlho odkladané, ani aby Jeho ľud zostával toľké roky na tomto svete hriechu a zármutku. Lež nevera ich oddialila od P. Boha. Keď sa oni sprotivili konať prácu, ktorú im On sveril iní bo VZV 143.1

vzbudení hlásať to posolstvo. Z milosti voči tomuto svetu, P. ležiš odkladá s Jeho príchodom, aby hriešnikom bola daná príležitosť doznať sa o Jeho posolstve, a tak nájsť v Ňom úkryt pred vyliatim sa hnevu Božieho. VZV 143.2