Veľký Zápas Vekov

Uctievanie P. Boha čo Stvoriteľa.

Povinnosť uctievania P. Boha je založená na skutočnosti, že On je Stvoriteľom, a že Jemu všetky ostatné bytnosti dlhujú svoje bytie. A kdekoľvek sa v Biblii vyskytujú Jeho požiadav- ky cti a vzývania nad pohanských bohov, vždy sa uvádza Jeho tvoriaca moc. “Všetci bohovia národov sú modly, ale Pán nebesia učinil.” Žalm 96: 5. “Tedy ku komu Ma pripodobníte, aby Som mu bol rovný, hovorí Ten Svätý. Pozdvihnite svoje oči na výsosť a vidzte, kto to všetko stvoril?” “Lebo takto hovorí Pán, Stvoriteľ nebies, a to je Bôh, ktorý utvoril zem a učinil ju.... Ja Som Pán a není viacej iného.” Izai. 40:25, 26; 45: 18. Žalmista vraví: “Vidzte, že Pán je Bôh, a nikto iný; On nás učinil a nie my samí seba.” “Poďte, klaňajme sa a padnime... pred Pánom svojim Učiniteľom.” Žalm 10:3; 95: 6. A sväté bytosti, uctievajúc P. Boha v nebi, podávajú dôvod, prečo Mu prináleží chvála: “Hoden Si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo Ty Si stvoril všetky veci.” Zjav. 4:11. VZV 118.3

V 14. kap. Kn. Zjavenia sú ľudia vyzývaní, aby uctievali Stvoriteľa; a proroctvo predvádza triedu ľudí, ktorí následkom troj-anjelského posolstva ostrihajú prikázania Božieho Desatora. Jedno z týchto prikázaní poukazuje na P. Boha priamo čo na Stvoriteľa. Štvrté prikázanie hlása: “Siedmy deň je Sobota, Pána tvojho Boha . .. lebo v šiestich dňoch učinil Pán nebe i zem ... a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Pán deň Soboty a posvätil ho.” 2. Mojž. 20:10, 11. O Sobote vraví Pán ďalej, že je “na znamenie, aby bolo známé, že Ja Som Pán Bôh váš.” Ezech. 20:20. A ako dôvod podané je: “Lebo za šesť dní činil Pán nebo i zem, a siedmého dňa prestal a oddý-chol Si.” 2. Mojž. 31: 17. VZV 119.1

“Dôležitým významom Soboty čo pamiatky stvorenia je, že stále nám pripomína pravý dôvod prečo máme slúžiť P. Bohu,— poneváč On je Stvoriteľom, a my všetci Jeho stvorením. Sobota preto tvorí priamo základ uctievania P. Boha, lebo najpôsobivejšie učí tejto Božskej pravde, ako žiadne iné prikázanie alebo nariadenie. Prvý základ Božej úcty, nielen v zachovávaní Sobotného dňa, ale v každej poslušnosti voči P. Bohu i blížnemu, nachodime v rozdiele medzi Stvoriteľom a Jeho tvor- mi. Táto veľká skutočnosť nikdy nesovšednie a nesmie byť nikdy zapomenutá. VZV 119.2

Aby táto pravda povždy žila v ľudských mysliach, P. Bôh nariadil v Ráji Sobotu; a pokiaľ táto skutočnosť, že On je našim Stvoriteľom, bude dôvodom pre Jeho službu, potiaľ Sobota bude Jeho znamením a pamiatkou. Keby Sobota bola bývala všeobecne zachovávaná, myšlienky i city ľudí boly by vedené k slúženiu Stvoriteľovi, a nikdy by nebolo modlárov, pochybovačov a nevercov. Zachovávanie Soboty je znamením vernosti k pravému P. Bohu, “ktorý učinil nebe i zem”,. Z toho vyplýva, že posolstvo, — ktoré nariaďuje ľuďom, aby P. Bohu slúžili ostríhaním Jeho prikázaní, ich vyzýva obzvlášte, aby zachovávali štvrté (Sobotné) prikázanie z nezmeneného Desatora. — J. N. Andrews, History of the Sabbath, hl. 27. VZV 120.1