Veľký Zápas Vekov

36/99

Štvrté Prikázanie.

V prostred Desatora sa nachodí štvrté prikázanie, ako bolo pôvodne prehlásené: “Pamätaj na deň Soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je Sobota Pána, tvojho Boha. Nebudeš robiť niakého diela, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, tvoj slúha ani tvoja služka, ani tvoje hovädo, ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo v šiestich dňoch učinil Pán nebesia a lem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Pán deň Soboty a posvätil ho.” 2. Mojž. 20: 8-11. VZV 116.3

Boží Duch prenikal srdcia týchto úprimných zkúmateľov Jeho Slova. Presvedčenie sa ich zmocnilo, že sa nevedome do-púšťali priestupku tohto prikázania, znevažujúc Stvoriteľov svätý deň odpočinku. Začali zkúmať, prečo sa svätil prvý deň týždňa, Nedeľa, miesto siedmého dňa, Soboty, ktorý P. Bôh požehnal. Nemohli nájsť v Písme Sv. iného vysvetlenia, iba že štvrté prikázanie bolo zrušené, alebo že Sobota bola zmenená; požehnanie, ktoré pôvodne posvätilo siedmy deň, nebolo nikdy odstránené. Úprimne sa snažili poznať Božiu vôľu a aj ju plniť. Teraz, keď sa doznali, že sú priestupníkmi Jeho zákona, cítili v srdci ľútosť, a dokázali svoju vernosť k P. Bohu tým, že začali zachovávať Jeho svätú Sobotu. VZV 117.1

Z mnohých strán a vážne bolo usilované o zničenie ich viery. Nikto nemohol nevideť, že keď pozemská svätyňa je obrazom alebo vzorom nebeskej, vtedy zákon uložený v truhle na zemi je presným opisom zákona v truhle na nebesiach; a že prijatie pravdy o nebeskej svätyni zahrňuje v sebe uznanie požiadavok Božieho zákona, povinnosť svätenia Soboty dľa štvrtého prikázania. V tom spočívalo tajomstvo horkého a odhodlaného odporu proti súladnému výkladu Sv. Písma, ktoré odhalilo službu P. Kristovu v nebeskej svätyni. VZV 117.2

Ľudia chceli zavreť dvere, ktoré P. Bôh otvoril, a otvárať dvere, ktoré On Sám zavrel. Ale On prehlásil: “Hľa, posta-vil Som pred teba dvere otvorené, a nikto ich nemôže zavreť.” Zjav. 3:7, 8. P. Kristus otvoril dvere, a či služby na najsvätejšom mieste, svetlo žiarilo z otvorených dverí tejto svätyni v nebesiach, a bolo poukázané, že štvrté prikázanie je obsažené v zákone tam uloženom. Čo P. Bôh zriadil, to žiadon človek nemohol zrušiť. VZV 117.3

A tak tí, ktorí prijali svetlo o prostredníckom diele P. Krista o večnosti Božieho zákona, vynašli, že to sú pravdy obsažené v 14. hl. Zjavenia. Posolstvo tej hlavy obsahuje trojakú výstrahu, ktorá má pripraviť svet na druhý príchod Pána. Ozná- menie, že “hodina Jeho súdu prišla”, naznačuje záverečné dielo služby P. Krista pre spasenie ľudí. Ohlasuje pravdu, ktorá musí byť prehlásená, kým Spasiteľovo orodovanie neprestane, a On sa vráti na zem, aby vzal Svoj ľud k Sebe. Súd, ktorý sa začal r. 1844, musí pokračovať až prípady všetkých budú rozhodnuté, ako prípady živých tak aj mrtvych; preto teda bude siahať až po ukončenie dňa milosti. Aby sa ľudia pripravili a mohli obstáť pred súdom, posolstvo im prikazuje: “Bojte sa Boha, a vzdajte Jemu chválu,... a klaňajte sa Tomu, ktorý učinil nebo i zem.” Výsledok prijatia tohto posolstva je podaný v slovách: “Tu sú ti, ktorí ostrihajú prikázania Božie a vieru Ježišovu..” Zjav. 14:7, 12. VZV 117.4

By ľudia boli pripravení na súd je nutné, aby zachovávali Boží zákon. Tento zákon má byť základným merítkom súdu. Ap. Pavel prehlasuje: “Všetci, ktorí hrešili pod zákonom, budú zákonom odsúdení,... v deň, keď Bôh bude súdiť tajnosti ľudí skrze Ježiša Krista.” Rim. 2 :12, 16. Aj povedá tiež, že “činitelia zákona budú ospravodlivení”. Viera je nevyhnuteľná k zachovávaniu Božieho zákona, lebo “bez viery je nemožné Bohu sa ľúbiť”, a “čokoľvek nie je z viery je hriech.” Žid. 11:6; Rim. 14:23. VZV 118.1

Prvým anjelom ľudia sú vyzývaní, aby “sa báli Boha a vzdávali Jemu chválu”, a aby Ho uctievali ako Stvoriteľa neba i zeme. Teda aby mohli tak činiť, musia byť poslušní Jeho zákonu. Šalamún vraví: “Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosťou každého človeka.” Kazat. 12:13. Bez ostrihania Jeho prikázaní žiadna služba sa nemôže P. Bohu ľúbiť. “Lebo to je láska Božia, aby sme ostrihali Jeho prikázania.” “Kto odvracia svoje ucho, aby nepočul zákona, toho i modlitba je ohavnosťou.” 1. Ján. 5:3; Prísl. 28:9. VZV 118.2