Veľký Zápas Vekov

Svätyňa a Jej Očistenie.

SLOVA Sv. Písma, ktoré nadovšetko iné boly i základom i stredným bodom v uverení blízkeho adventu znejú takto: “Až do večera a rána dve-tisíc tri-sto dní, a očistená bude svätyňa.” Dan. 8: 14. Tieto slová boly známe všetkým, čo verili rýchly advent Pána. Tisíce rtov opakovaly toto proroctvo čo heslo svojej viery. Všetci cítili, že na udalostiach v ňom predpovedaných závisí ich najkrásnejšia nádej a očakávanie. Tieto prorocké dni maly sa ukončiť v Jaseň r. 1844. VZV 87.1

V súhlase s ostatným Kresť. svetom Adventisti vtedy držali, že zem, lebo aspoň čiastka z nej, bola svätyňou. Tak tomu rozumeli, že očistenie svätyne je očistenie zeme v ten najposlednejší deň, a že sa to stane pri druhom príchode Pána. Z toho došlo k uzávierke, že P. Kristus sa vráti na zem r. 1844. VZV 87.2

Ale ustanovený čas sa minul a Pán sa neobjavil. Veriaci vedeli, že Božie Slovo nemôže klamať; ich výklad proroctva musí teda byť chybný; lež kde bola chyba? Mnohí rýchle rozriešili VZV 87.3

nesnádzu, vyhlásiac, že tých 2,300 dní sa neskončilo r. 1844. Nemali však pre to žiadon dôvod, kremä toho, že P. Kristus neprišiel, keď Ho čakali. Dôvodovali, že keby sa prorocké dni boly skončily r. 1844. P. Kristus by sa vtedy bol vrátil, aby obnovil svätyňu, t. j. vyčistiac zem ohňom; a keďže neprišiel, nemohly vraj tieto dni byť ešte ukončené. VZV 89.1

Uznať túto uzávierku znamenalo zavrhnutie predošlého vypočítania prorockých období. Vynašlo sa, že 2,300 dn začína vtedy, keď sa uplatnil rozkaz Artaxerxa, Perského kráľa, obnoviť a vystavať Jeruzalem, v Jaseň r. 457 vezme tento dáturn za počiatočný bod, vtedy je úplná shoda s všetkými udalostiami predpovedanými vo vysvetlení tohto obdobia v Dan. 9:25-27. Šesťdesiať-deväť týždňov, prvých to 483 z 2,300 rokov, malo siahať až k Messiášovi, — Pomazanému ; a Jeho krst i pomazanie Sv. Duchom r. 27. po Kr. presne vyplňuje toto určenie. V polovici 70-ho týždňa mal P. Kristus byť usmrtený. Za roka po Svojom pokrstení bol ukrižovaný na Jar r. 31. po Kr. Sedemdesiat' týždňov, ači 490 rokov, malo byť dané Židom k pokániu. Po skončení sa tohto obdobia národ dovŕšil svoje zavrhnutie P. Krista skrze prenasledovanie Jeho učeníkov, a apoštolovia sa obrátili k Pohanom r. 34. po Kr. Tým sa ukončilo prvých 490 rokov z tých 2,300, a zostávalo teda ešte 1810 rokov. Od r. 34 po Kr. 1,810 rokov siaha až k r. 1844. “Vtedy,” povedal anjel, “bude svätyňa očistená.” Všetky predchádzajúce podrobnosti proroctva nad všetku pochybnosť splnily sa v ustanovený čas. VZV 89.2

Pri tom vypočítaní všetko bolo jasné a súvislé až na to, že v r. 1844. nestalo sa nič, čo by bolo odpovedalo očisteniu svätyne. Popierať, že sa vtedy dni skončily, by znamenalo uviesť celú otázku v zmätok, a opustiť stanoviská, ktoré boly zistené neomylným splnením proroctva. VZV 89.3

P. Bôh však viedol Svoj ľud vo veľkom adventnom hnutí; Jeho moc a sláva sprevádzala dielo, a On nedovolil, aby skončilo tmou a zklamaním, aj aby bolo považované za nepravé a fanatické rozčúlenie. Nedopustil ani aby Jeho Slovo bolo za- halené v pochyby a neistotu. Trebárs mnohí sa aj vzdali predošlého vypočítania prorockých období a popierali správnosť hnutia na nich založeného, iní sa nechceli vzdať bodov viery a zkúseností podporovaných Sv. Písmom a svedoctvom B. Ducha. Verili, že vykladali Písmo Sv. dľa zdravej zásady, a že je ich povinnosťou držať sa pevne získanej pravdy a pokračovať tým smerom v Biblickom rozjímaní. Vážne a pobožne prezerali svoje stanovisko a zpytovali Sv. Písmo ďalej, aby vynašli svoj omýl. Keď nemohli nájsť chybu vo vypočitaní prorockých období, tu začali podrobnejšie zkúmať otázku svätyne. VZV 89.4