Veľký Zápas Vekov

Adventné Hnutie.

Ako Reformácia v 16-om storočí, tak aj Adventné hnutie sa objavilo v rôznych Kresť. zemiach v ten samý čas. V Eu-r—pe i v Amerike mužovia viery a modlitby boli vedení ku zpytovaniu proroctví, a idúc v stopách nadchnutých záznamov, našli presvedčujúce dôkazy, že sa blíži koniec všetkých vecí. V rôznych zemiach boly osamotené sbory Kresťanov, ktorí jedine zpytovaním Sv. Písma došli k uvereniu, že Spasiteľov príchod je blízko. VZV 69.1

V r. 1821., tri roky pozdejšie keď Wm. Miller (Am. Reformátor) došiel k porozumeniu proroctví, poukazujúcich na dobu súdu, Dr. Jozef Wolf (Žid. Reformátor), známy čo “misionár sveta”, začal hlásať blízky príchod Pána. Wolf bol narodený v Nemecku, z Hebrejských rodičov, jeho otec bol Židovským rabínom. Už v útlom mládi presvedčený bol o správnosti Kresť. náboženstva. Súc bystrej a všetečnej mysle, stal sa chtivým poslucháčom rozhovorov vedených v otcovom dome, kde sa denne shromažďovali nábožní Hebreji, aby si pripomínali svoje nádeje i očakávania, totiž, slávny príchod Messiáša, a prinavrátenie Izraela. Počujúc jedného dňa spomenúť Ježiša Nazaretského, pýtal sa, že kto On bol? “Veľmi nadaný Žid,” znela odpoveď, “ale poneváč sa predstavoval za Messiáša, Židovský tribunál Ho odsúdil na smrť.” “Prečo, teda,” pýtal sa ďalej, “je Jeruzalem zničený, a prečo sme my v zajatiu?” “Ach beda nám! preto že Židia mordovali prorokov.” Tu zaraz prišla chlapcovi myšlienka, že snáď P. Ježiš tiež bol prorokom, a Židia Ho zabili nevinného. Tak silný bol tento pocit, že bárs mu bolo zakázané vkročiť do Kresť. kostola, často stával vonka, naslúchajúc na kázanie.” — “Travels and Adventures of Rev. Jos. Wolf,” Sväz. 1., str. 6., vyd. 1860. VZV 69.2

Keď bol ešte len sedem ročný, chválil sa staršiemu Kresť. súsedovi ohľadom budúceho víťazstva Izraela pri príchode Messiáša, keď mu starec láskave odpovedal: “Milý chlapče, poviem ti ja kto bol ten skutočný Messiáš: bol to Ježiš Nazaretský. . .. ktorého tvoji predkovia ukrižovali, ako aj ostatných prorokov. Iď domov a čítaj 53. hl. proroka Izaiáša, a presvedčíš sa, že Ježiš Kristus je Syn Boží.” Zaraz sa ho zmocnilo presvedčenie. Išiel domov a čítal spomenutú čiasť Sv. Písma, chcejúc vidieť nakoľko bolo vyplnené v Ježišovi z Nazaréta. Boly slová Kresťanove pravdivé? Žiadal svojho otca, aby mu to proroctvo vysvetlil, lež sa postretol s. takou mlčanlivosťou, že sa viac neopovážil ani len spomenúť ten predmet. Toto však iba zväčšilo jeho túhu vedieť viac o Kresť. náboženstve. — “Researches and Missionary Labors”, str. 62., vyd. 1835. VZV 69.3

Vedomosť, ktorú hľadal, bola zúmyseľne od neho držaná v jeho Židovskom domove, lež keď bol ešte len 11 ročný, opustil otcovský domov, a išiel do sveta získať si vzdelanie, zvoliť náboženstvo a životnú prácu. Za čas býval s príbudznými, ale čoskoro bol od nich vyhnaný čo odpadlík, a opustený bez peňazí musel sa starať o seba medzi cudzými. Išiel z miesta na miesto, pilne študujúc, a podporujúc sa učením Hebrejštiny. Prostredníctvom Katolického učiteľa stal sa Katolíkom, rozhodnúc sa byť missionárom pre svoj vlastný ľud. S týmto úmyslom išiel pár rokov neskoršie na štúdie do Ríma na Kolegium Propagandy. Tuná pre jeho voľnú myšlienku a priamu reč bol obvinený z bludu. Verejne útočil na nesprávnosti v cirkvi, a odporúčal potrebu reformy. Bárs mu pápežskí hodnostári z počiatku aj preukazovali zvláštnu priazeň, po čase bol z Ríma odstránený. Pod cirkevným dozorom išiel z miesta na miesto, až bolo celkom zrejmé, že niako nemôže byť vtiahnutý do poroby Ríma. Vyhlásený bol za nenapraviteľného, a nechaný na slobode isť kde chce. Odišiel do Anglie, a vyznávajúc Protestantskú vieru, pripojil sa k Anglikánskej Cirkvi. Po dvoj-ročných študiach sa vypravil r. 1821. na svoju missijnú púť. VZV 70.1

Medzitým čo Wolf prijal pravdu P. Kristovho prvého príchodu, čo “Muža boľastí, a taký, ktorý znal nemoce”, videl, že proroctvá odkrývajú s takou istou presnosťou aj Jeho druhý príchod v moci a sláve”. A hľadiac priviesť svoj ľud k Ježišovi z Nazaréta čo Tomu zasľúbenému, a upozorniť ich na Jeho prvý príchod v ponížení čo obeť za ľudské hriechy, učil ich tiež Jeho druhom príchode, keď príde čo Kráľ a Vysloboditeľ. VZV 70.2

“Ježíš Nazaretský je ten pravý Messiáš,” hovoril, “ktorého ruky a nohy boly prebodnuté, a ktorý bol privedený ako baránok k zabitiu, ktorý bol tým Mužom boľastí a znal nemoce, ktorý keď “berla bola od Judy vziatä a zákono-darná moc z pred jeho nôh,” prišiel prvý kráť; druhý kráť príde na oblakoch Nebeských s trúbou Archanjela, a postaví sa na Vrchu Olivetskom; a to panovanie, raz odovzdané Adamovi nad celým stvorením, a utratené nim (1. Mojž. 1:26, 27; 3:17), bude dané Ježišovi. On bude Kráľom nad celou zemou. Stenanie a nárek stvorenia prestane, a na ich miesto bude sa počuť spev chvály i vďakov vzdávania.... Keď Ježiš príde v sláve Otcovej a svätých anjelov, . .. mrtvi veriaci vstanú najprv. (1. Tesal. 4: 16; 1. Korinť. 15:23.) To je to, čo my Kresťania voláme “prvým vzkriesením,” vravel. “Potom sa živočístvo premení (Izai. 11:6, 9), a bude poddané Ježišovi. Žalm 8. Zavládne všeobecný pokoj.” “A Pán znova pohľadne na zem a povie: Hľa, všetko je veľmi dobré!” — Tamtiež, str. 294. VZV 71.1

Wolf veril, že druhý advent Pánov je veľmi blízko, a jeho výklad prorockých období kládol veľké splnenie tohože takmer v tú samú dobu ako Wm, Miller (Am. Reformátor). Tým, ktorí zo slov Písma Sv. tvrdili že “o tom dni a hodine nikto nevie” aj že nemožno vedieť ničoho o blízkosti Jeho príchodu, Wolf odpovedal: “Čože, snáď náš Pán riekol, že nikdy nebudeme vedieť dňa ani hodiny ? Čiže nám On nedal znamenia časov, aby sme aspoň vedeli, že Jeho príchod sa už blíži ako to vieme, že leto sa približuje, keď lístie pučí na stromoch? Či nemáme nikdy vedieť túto dobu, keďže On Sám nás vyzýva, aby sme nielen čítali proroctvá Daniela, ale tiež im aj rozumeli? Kremä toho, náš Pán nechce riecť, že blízkosť času nemá byť známa, ale že nikto nevie presného dňa ani hodiny. Vraví, že sa dosť môže poznať zo znamenia časov, čo nás môže pripraviť na Jeho príchod tak, ako Noe pripravoval koráb.” — “Rcscarchcs and Missionary Labors,” str. 404. 406. VZV 71.2

Ohľadom obľúbeného spôsobu vykladania, abo prekrúcania Písma Sv .Wolf písal: “Väčšina Kresť. cirkve sa odchýlila od jednoduchého smysľu Písma Sv. a obrátila sa k mátožnému spôsobu Budhistov, ktorí veria, že budúce blaho človečenstva pozostáva z vznášania sa v povetrí. Tak sa i Kresťania domnievajú, že keď čítajú slovo “Židia”, musia pod tým rozumeť “Pohanov”; a keď čítajú “Jeruzalem”, to má byť “cirkev”; a keď je povedané “zem”, že to mieni “oblohu”; a pod “príchodom Pána”, musia rozumeť “pokrok missijných spoločností”; a “ilie na horu Pánovho domu”, znamená vraj, “nadšené shromaždenie veriacich”, atď. VZV 71.3

V dobe 24-och rokov, od r. 1821 do r. 1845, Wolf cestoval mnoho po Afrike, kde navštívil Egypt aj Abyssiniu; v Ázii, kde prešiel Palestínu, Syriu, Persiu aj Indiu. VZV 72.1

Cestoval cez najdivokejšie zeme, bez akej-koľvek ochrany, zo strany Eur—pskych úradov, znášajúc utrpenia a nepočetné nebezpečia. Bol bičovaný, trápený hladom, predaný do otroctva a tri-kráť odsúdený na smrť. Bol prepadnutý lúpežníkmi a často takmer hynúl smädom. Raz bol okradený o všetko, čo mal, a tak ponechaný cestovať stá míľ cez vrchy, kým mu sňah šľahal v tvár, a bosé nohy mu trnúly pri stúpaní na zmrzlú zem. VZV 72.2

Navštívil tiež aj Spoj. Št. Am. Na ceste sa zastavil kázať na Ostrove Sv. Heleny. Stihol do New Yorku v Septembri r. 1837. Kázal vo Filadelfii i Baltimore, a konečne aj vo Washingtone. Tuná na nabídnutie býv. Prez. Jána Quincy Adams-a v Kongrese bolo odhlasované dovoliť mu držať prednášku v kongresnej sieni. Tá samá príležitosť mu bola daná aj v mnohých iných štátoch i veľmestách. — “The Journal of Rev. Jos. Wolf, str. 398, 399. VZV 72.3

Súc vystríhaný, aby nechodil neozbrojený zvlášť medzi divoké a nepriateľské kmeny v Pohanských zemiach, povedal, že je “zaopatrený zbraniami — modlitbou, horlivosťou pre P. Krista, a dôverou v Jeho pomoc.” “Tiež som zaopatrený,” vravel, “láskou k P. Bohu a k blížnému a Bibliu mám v ruke.” Hebrejskú a anglicku Bibliu nosil so sebou všade na svojich cestách. O jednej z jeho posledných ciest povedá: “Nosil som Bibliu otvorenú v ruke. Cítil som, ža moja sila je v tej Knihe, a že jej moc ma bude chrániť.” — Vidz “In Perils Often” Adams, str. 192 i 291. VZV 72.4

Tak pokračoval vo svojej práci, až posolstvo o súde bolo podané veľkej čiasti zemogule. Medzi Židmi, Mohamedánmi, Kresťanmi a Pohanmi vôbec snažil sa rozšíriť Božie Slovo v rôznych rečiach a hlásal rýchly príchod Messiáša. VZV 73.1

Na svojich cestách v Ázii, našiel u odľahlého a osamelého kmenu učenie o blízkom príchode Pána. “Arabi v Yemene,” povedá, “majú knihu zvanú ‘Siera’, ktorá sa zmieňuje o druhom príchode P. Krista a Jeho kraľovaní v sláve; a očakávajú, že veľké udalosti sa stanú v r. 1840.” “V Yemene som ztrávil šesť dní s potomkami Rechabitov. Nepijú vína, nesadia vinice, nesejú role a žijú v stánoch, a podobajú sa starovekému Jonadábovi, synovi Rechabovmu. (Vidz Jerem. 35:5-10.) Našiel som v ich spoločnosti tiež synov Izraela z pokolenia Dán,.. . ktorí spolu s Rechabitmi očakávajú rýchly príchod Messiáša na oblakoch Nebeských.” — Journal of Rev. J. Wolft str. 377. VZV 73.2

Podobnú vieru našiel iný missionár v Tartársku. Akýsi Tartársky kňaz sa pýtal toho missionára, že kedy príde P. Kristus druhý raz? Keď tento povedal, že o tom nič nevie, tu kňaz bol veľmi prekvápený nad takou nevedomosťou u človeka, ktorý sa vyhlasoval byť učiteľom Biblie a vyjádril svoju vieru založenú na proroctvách Písma, že P. Kristus vraj príde asi r. 1844. VZV 73.3

Už r. 1826. bolo posolstvo o príchode P. Krista hlásané v Anglii. Tam však hnutie nenadobudlo tak určitého rázu ako v Amerike. Presná doba príchodu P. Krista nebola všeobecne hlásaná, ale veľká pravda o rýchlom Jeho príchode v moci a v sláve, bola všade rozhlasovaná. A to nielen medzi nesúhlasiacimi a rozkolníkmi. Angl. pisateľ Mourant Brock tvŕdi, že asi 700 kazateľov Angl. Cirkve hlásalo príchod Pána. VZV 73.4

Posolstvo označujúce rok 1844. čo dobu príchodu Pána, bolo hlásané v Amerike aj v celej Veľkej Británii. Adventné spisy zo Spoj. Štátov Am. boly šírené všade. Knihy a časopisy boly znova odtlačované v Anglii, a r. 1842. Robert Winter, ro- dom Anglík, ktorý prijal Adventné posolstvo v Amerike, vrátil sa do svojej vlasti, aby hlásal príchod Pánov. Mnohí sa spojili s nim, a posolstvo o súde bolo tiež rozhlásené po rôznych čiastiach Veľkej Británie. VZV 73.5

V Juž. Amerike, v prostried barbárstva a kňazského chytráctva, Lacunza, Španiel a Jezuita, našiel cestu k S v. Písmu, a tak poznal pravdu o rýchlom návrate P. Krista. Súc pohnutý rozhlásiť posolstvo iným, vydal knihu pod menom “Rabbi BenIsrael”. Žil v 18-om storočí, ale bolo to r. 1825. keď jeho kniha sa dostala do Londýna a bola preložená do Angl, reči. Jej vydanie zveľadilo záujom, ktorý už bol v Anglii vzbudený v posolstve druhého Adventu. VZV 74.1

V Nemecku bolo to samé učenie hlásané Bengel-om, kňazom Evanj. Cirkve, slávnym to badateľom Biblie a známym kritikom. Ukončiac svoje vzdelanie, Bengel sa venoval študovaniu theologie, k čomu ho jeho vážna a nábožná myseľ, posilnená a utvrdená vzdelaním a disciplínou, prirodzene nakloňovala. Podobne ako iní mladíci vážneho charakteru, predtým i odvtedy, musel zápasiť s pochybnosťmi a ťažkostiami náboženského náteru, a s pohnutým citom poukazuje na mnohé šípy, ktoré prebodly jeho biedné srdco, a strpčovaly mu jeho mládi. Stanúc sa členom konsistoria vo Wirtenberku, obhajoval náboženskú slobodu. Hoci priznával práva i prednosti cirkve, bol obhajcom každej smyseľnej slobody pre tých, čo sa cítili viazaní na podstate svedomia z nej vystúpiť. Dobré účinky tejto zásady sa ešte pociťujú v jeho rodnom okrese. VZV 74.2

Svetlo druhého Adventu P. Kristovho preblesklo Bengelovou mysľou, keď si priprával kázeň k Adventnej Nedeli na základe Zjavenia 21. hl. Proroctvám kn. Zjavenia pochopil viac ako kedy predtým. Premožený pocitom ohromnej dôležitosti a vynikajúcej slávy, prorokovi predstavených zjavov, za čas bol prinútený vzdať sa premýšľania o tom predmete. Na kazateľni sa mu to znova živo a mocne predstavilo. Od toho času sa venoval študovaniu proroctví, zvlášte tým v Kn. Zjavenia, a čoskoro prišiel k tomu presvedčeniu, že poukazovaly na blízky advent P. Krista. Čas, ktorý určil pre príchod Pánov bol len pár rokov pozdejšie po tom, ktorý určil Wm. Miller. Jeho spisy sa rozšírily po celom Kresťanstve. Jeho názory o proroctvách boly všeobecne prijímané v jeho rodnom štáte Nemecka. Hnutie pokračovalo aj po jeho smrti, a Adventné posolstvo bolo počuť v Nemecku v ten samý čas, keď vyvolávalo pozornosť v iných zemiach. Onedlho niektorí z veriacich odišli do Ruska a utvorily tam osady, a viera v blízky príchod P. Krista sa doposiaľ udržuje v Nemeckých sboroch. VZV 74.3

Svetlo pravdy zažiarilo aj vo Švajciarsku i Francii. V Ženeve, kde Farrel a Kalvín šírili pravdy Reformácie, Gausen hlásal posolstvo o druhom príchode P. Krista. Keď bol študentom v škole, Gausen sa postretol s duchom racionalizmu, ktorý prevládal celou Eur—pou na konci 18-ho a na počiatku 19-ho storočia; a keď nastúpil na kazateľský úrad, nielen že nepoznal pravú vieru, ale sa klonil k pochybovačstvu. Vo svojej mladosti sa zaujímal v študovaní proroctva. Po prečítaní Rollins-ových “Staro-vekých Dejín” upozornený bol na 2. hl. Kn. Daniela, pri čom bol veľmi dojatý istou presnosťou, s akou to proroctvo bolo vyplnené, ako to pokazoval dejopiscov záznam. Tuná bolo svedoctvo o nadchnutí Pisma Sv., ktoré mu slúžilo za kotvu bezpečia pozdejšie v živote. S učením racionalizmu sa nemohol uspokojiť, a študujúc Bibliu ďalej a hľadajúc jasnejšie svetlo, bol po istom čase privedený k pravej viere. VZV 75.1

Sledujúc študovanie proroctví ďalej prišiel k presvedčeniu, že príchod Pánov bol veľmi blízko. Dojatý vážnosťou a dôležitosťou tejto veľkej pravdy, prial si ju predniesť ľudu; lenže všeobecný náhľad, že Danielove proroctvá sú tajomstvom aj že sa im nedá porozumieť, mu značne prekážalo. Konečne sa roz hodol, tak ako Farrel pred ním zrobil s evanjelizovaním Ženevy — započať s deťmi, skrze ktoré si trúfal zaujať rodičov. VZV 76.1

“Túžim, aby tomuto bolo porozumené,” povedal pozdejšie, keď spomínal účeľ tohto podniku, “nie je to príčinou jeho malej významnosti, ba naopak, chcem ho takýmto spôsobom predniesť pre jeho veľkú dôležitosť, preto som ho prednášal deťom. Chcejúc byť vypočutý, a obávajúc sa, žeby som toho nedocielil, keby som bol oslovil dospelých; preto som sa rozhodol ísť k tým najmladším. Shromaždím si deti; keď sa skupina zväčší, a vidno že naslúchajú, sú spokojné a zaujímajú sa tak, že rozumejú a mohly by ten predmet aj vysvetliť, som si istý zanedlho inej skupiny, až za nimi prídu aj dospelí, vidiac že to stojí zato, sadnúť si a študovať. Keď sa toto stane, cieľ je dosiahnutý.” — Gausen L., Daniel the Prophet, Sväz. 2, Predmluva. VZV 76.2

Jeho snaha sa zdarila. Keď hovoril k deťom prišli naslúchať aj dospelí. Pavlače v jeho kostole boly preplnené pozornými poslucháčmi. Medzi nimi boli mužovia významní a vzdelaní, príchodzí i cudzinci navšetvujúci Ženevu, a týmito bolo posolstvo zanesené aj do iných čiastí zeme. VZV 76.3

Povzbudený týmto zdarom, Gausen dal vytlačiť svoje úlohy s nádejou, že to povzbudí študovanie prorockých kníh Sv. Písma v kostoloch Francúzsky hovoriaceho ľudu. “Vydávať úlohy deťom,” hovorí Gausen, “je povedať starším, ktorí veľmi často také knihy zanedbávajú pod falošnou predtvárkou, že sú nevyrozumiteľné. ‘Ako môžu byť nesrozumiteľné, keďže im vaše deti rozumia?’” “Mal som veľkú túhu,” dodáva, “učiniť vedomosť proroctví obľúbenou medzi naším stádom, ak to bude možným.” “Nieto vo skutočnosti študie, ktorá by dľa môjho zdania lepšie zodpovedala časovým potrebám. Týmto sa máme priprávať pre to neďaleké súženie a bdieť i očakávať P. Krista.” VZV 76.4

Bárs bol jedným z najvýznamnejších a najobľúbenejších kazateľov vo Francúzskom jazyku, Gausen bol po čase shodený z kazateľstva. Obvinený bol hlavne, že na miesto cirkevného katechyzmu a chladnej i racionalistskej príručnice postrádajúcich pravej viery, vynaučoval mládež z Biblie. Pozdejšie sa stal učiteľom v theologickej škole, kým v Nedeľu pokračoval čo katechysta, rečniac deťom a vyučujúc ich v Písme Sv. Jeho diela vzhľadom na proroctvá vzbudily mnoho záujmu. Z pro-fesorského stolca, pomocou tlačiva, a v jeho obľúbenej práci čo učiteľa detí, pokračoval mnohé roky svojim vplyvom a bol nástrojom upútať mnohým pozornosť na študovanie proroctví, ktoré poukazovaly, že advent Pánov je blízko. VZV 77.1

Tiež v Škandinávii (Švédsku, Norvédžsku a Dánsku), bolo hlásané Adventné posolstvo a vzbudilo rozsiahly záujom. Mnohí boli vyburcovaní z ich bezstarostnej istoty, aby vyznali a zavrhli svoje hriechy, a hľadali odpustenie v P. Kristovom mene. Ale kňazstvo štátnej cirkve stavalo sa hnutiu na odpor, a svojím vplyvom niektorí kazatelia posolstva boli uvrhnutí do väzenia. Na mnohých miestach, kde hlasatelia rýchlého príchodu P. Krista boli umlčaní. P. Bôh zázračným spôsobom vysielal posolstvá prostredníctvom malých detí. Poneváč boly nedospelé, nemohol im štátny zákon brániť, a preto mohly kázať bez prekážky. VZV 77.2

Hnutie sa šírilo medzi nižšími vrstvami ľudu, a v chudobných chatrčiach robotný ľud sa shromažďoval, aby vyslúchal výstrahu. Títo malí detskí kazatelia samí boli väčšinou z chudobných rodín. Niektorí z nich neboli starší ako šesť do osem rokov; a ačkoľvek ich život bol dôkazom, že milujú Spa- siteľa a snažili sa byť poslušní sv. Božím prikázaniam, inak prejavovali len takú vzdelanosť i schopnosť aká je obvyklá pri deťoch toho veku. VZV 77.3

Ale keď stály pred ľuďmi, bolo zrejmé, že boly riadené vplyvom, ležiacim mimo ich prirodzeného nadania. Hlas i spôsoby sa zmenily, a ony slávnostne dávaly výstrahu pred súdom, užívajúc presných slov Sv. Písma: “Bojte sa Boha, a vzdajte Jemu chválu, lebo prišla hodina Jeho súdu.” (Zjav. 14:7.) Karhaly hriechy ľudu, odsudzujúc nielen nemravnosť ale svetáckosť a odpadlíctvo, a vystríhajúc svojich poslucháčov, aby sa ponáhľali utiecť pred blížiacim sa súdom. VZV 78.1

Lud s trasením naslúchal. Presviedčajúci Boží Duch hovoril k ich srdciam. Mnohí boli povzbudení, aby čítali Sv. Písmo s novým a hlbším záujmom; nemierni a nemravní sa naprávali; a iní opúšťali ich nečestné zvyky; a to sa konalo tak nápadne, že i kňazi štátnej cirkve museli uznať, že hnutie toto je riadené Božou rukou. VZV 78.2

Bolo to Božou vôľou, aby posolstvo o Spasiteľovom príchode bolo rozhlásené v Skandinávskych krajinách; a keď hlasy feho slúžobníkov boly umlčané, On dal Svojho Ducha na deti, aby skrze ne Jeho práca bola vykonaná. Keď sa P. Ježiš blížil k Jeruzalemu sprevádzaný plesajúcim zástupom, ktorý s vý-krikom víťazstva a mávaním pálmových letorastov Ho ohlasoval čo Dávidovho syna, žiarliví Farizei Ho žiadali, aby ich umlčal. Ale P. Ježiš im odpovedal, že to všetko bolo len vyplnenie proroctva, aj že ak by tí mlčali, kamenie by volalo. Naľakaní vyhrážkami kniežat i kňazov, ľud prestal so svojim radostným pokrikovaním, keď vstúpili do brán Jeruzalema Onedlho však deti zachytily ten t—n, a mávajúc palmami, volaly: “Hosanna Synovi Dávidovmu!” A keď Farizei pohoršení nad tým povedali Mu: “Či čuješ, čo títo hovoria?” P. Ježiš odvetil: “Áno, čujem; ale či ste nikdy nečítali, že z úst nemlúvniat a tých, čo prsá požívajú, pripravil si Si chválu?” Ako Pán účinkoval skrze deti za času P. Kristovho prvého adventu, tak isto konal skrze ne dávajúc posolstvo o Jeho druhom advente. Božie Slovo sa musí vyplniť, že totiž zvesť o Spasiteľovom príchode musí byť hlásaná všetkým ľuďom, jazykom i národom. Mat. 21 : 816. VZV 78.3

Wm. Millerovi (Am. Reformátor) a jeho spolu-pracovníkom bolo dané hlásať tú výstrahu v Amerike. Táto krajina sa stala strediskom toho veľkého Adventného Hnutia r. 1844. Tu sa zvlášť vyplnilo proroctvo o posolstve prvého anjela (Zjav. 14:6, 7). Spisy Millera a jeho spolu-druhov boly zanesené do ďalekých zemí. Kdekoľvek boli missionári, radostné zvesti o druhom rýchlom advente Spasiteľa boly rozoslané. Ďaleko-široko sa rozšírilo posolstvo večného evanjelia: “Bojte sa Boha a vzdajte Mu slávu, lebo prišla hodina súdu Jeho.” (Tamtiež 14:7.) VZV 79.1

Svedoctvo o proroctvách, ktoré zdanlivé poukazovaly na druhý advent P. Kristov r. 1844. na Jar, hlboko pôsobily na ľud-ské mysle. Súc nesené z štátu do štátu posolstvo budilo všade veľký záujom. Mnohí boli presvedčení, že dôvody z prorockého obdobia boly správné, a vzdajúc sa ochotne svojho náhľadu s radosťou prijmali pravdu. Niektorí kazatelia opustili svoje sektárske náhľady a pocity, aj svoje platy i cirkve, a spojili sa s hlásaním príchodu P. Ježiša. Takých kazateľov bolo však pomerne málo, ktorí by boli prijali toto posolstvo, preto bolo väčšinou sverené jednoduchým laikom. Roľníci nechali svoje polia, mašinisti svoje stroje, kupci svoje zbožia, vzdelaní v rôznych odboroch svoje postavenia, a predsa počeť pracovníkov bol malý v porovnaní s prácou, ktorá mala byť vykonaná. Stav bezbožnej cirkve a sveta ležiaceho v hriechu, trápil duše opravdovvch strážnych na Kresť. Sione, a tí sa ochotne venovali námahám a snášali nedostatok a utrpenie, žeby mohli volať ľudí k pokániu. Hoci sa Satan tej práci mocne protivil, predsa pokračovala do predu. a mnoho tisícov prijalo advetné posolstvo. VZV 79.2

Toto vážné posolstvo sa ozývalo všade, varujúc hriešnikov, svetákov i členov cirkví, aby utiekli budúcemu hnevu. Ako Ján Krstiteľ, predchodca P. Kristov, tak aj títo kazatelia položili sekeru ku koreňu stromu a napomínali všetkých, aby prinášali ovocie hodné pokánia. Ich naliehavé prosby sa veľmi líšilv od uisťovania o pokoij a bezpečiu, ktoré sa počulo s populárnych kazateľníc, a ľudia boli pohnutí všade, kde sa posolstvo hlásalo. VZV 80.1

To jednoduché, priame svedoctvo Písma Sv. sprevádzané mocou Ducha Sv. nieslo so sebou také presvedčenie, akému málo kto mohol vzdorovať. Vyznávači náboženstva boli vyrušení z ich falošnej bezpečnosti, a poznali svoje odpadnutie, svetáckosť, neveru, pýchu a sebeckosť. Mnohí hľadali Pána s po-káním a poníženosťou. Lásku, ktorá sa veľmi klonila k zemským veciam, obrátili k veciam Nebeským. Duch Boží spočíval na nich a oni obmäkčení a poslušní spojili sa v hlásaní: “Bojte sa Boha a vzdajte Jemu slávu, lebo prišla hodina Jeho súdu.” (Zjav. 14:7.) VZV 80.2

Hriešnici sa s plačom pýtali: “Čo máme robiť, aby sme boli spasení?” Tí, čo nepoctive žili, túžili všetko napraviť. Všetci, ktorí našli v P. Kristovi pokoj, chceli aby ho aj iní zakúsili. Srdcia rodičov sa obrátily k ich deťom, a srdcia detí k rodičom. (Mal. 4: 5, 6.) Hradby pýchy a rezervy boly odstránené. Konalo sa úprimné vyznávanie hriechov, a členovia rodín pracovali na spaseniu svojich najbližších a najmilších. Často bolo počuť úprimnú modlitbu. A mnohí v úzkosti duše zápasili po celú noc s P. Bohom o istotu odpustenia hriechov i obrátenia svojich pribudznych, i susedov. VZV 80.3

Všetky triedy ľudí sa hrnúly na Adventné shromaždenia. Bohatí i chudobní, vysokí i nízki boli z rôznych príčin žiadostiví počuť o druhom advente P. Krista. P. Bôh držal na úzde ducha protivenstva kým Jeho služobníci vysvetľovali príčinu ich viery. Niekedy ľudský nástroj bol slabý, ale Duch Boží dodával moc Jeho pravde. V schôdzach bola pociťovaná prítomnosť svätých anjelov, a mnohí boli denne pridávaní k veriacim. Keď dôkazy P. Kristovho druhého príchodu boly opakované, zástupy naslúchaly na to s vážnou tichosťou. Zdálo sa. ako by sa Nebo i zem boly spolu postretly. Všetci pociťovali moc Božiu, starí, mladí, i v strednom veku. Ľudia odchádzali domov s chválou na rtoch, ktorej zvuk sa niesol tichou nocou. Kto sa tých shromaždení súčastnil, nikdy na ne nezabudol. VZV 81.1

Hlásanie určitého času pre P. Kristov druhý príchod vyvolalo veľké protivenstvá od mnohých tried, od kazateľa na kazateľnici až po toho najzatvŕdilejšieho hriešnika. Slová prorokov i apoštolov sa naplnily: “V posledných dňoch prídu posmeváči, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných žiadostí a ho-voriť: ‘Kde je to zasľúbenie o Jeho príchode?’ ” 2. Petr. 3:2-5. Mnohí, čo vyznávali že Spasiteľa milujú, povedali, že sa neprotivia učeniu o druhom príchode Pána, ale nesúhlasia vraj s určovaním času. Lež vševidúce oko Božie čítalo ich srdcia. Oni si nepriali počuť, že P. Kristus prichádza súdiť svet v spravodlivosti, lebo boli neverní slúžobníci a ich skutky by neobstály zkúšku srdca-zpytujúceho P. Boha a preto sa báli postretnúť ich Pána. Podobne ako Židia za času P. Kristovho prvého adventu, neboli pripraveni p. Ježiša uvítať. Nie len že sa sproti- vili počuť jasné dôkazy z Biblie, ale sa vysmievali z tých, čo očakávali ich Pána. Satan a jeho anjelia jasali a robili výčitky P. Kristovi i svätým anjelom, že Ho tak málo Jeho vyznávači milujú, že si ani neprajú Jeho príchodu. VZV 81.2

“Žiadon človek nevie toho dňa ani hodiny,” bolo častým dôvodom tých, čo zavrhovali adventné posolstvo. Sv. Písmo znie: “Ale o tom dni a o tej hodine nikto nevie, ani Nebeskí anjelia, ani Syn, iba Sám Môj Otec.” Mat. 24:36, 3. Jasné a súzvučné vysvetlenie tohto textu bolo dané tými, čo očakávali na Pána, aj nesprávne použitie ho protivníkmi bolo objasnené. P. Kristus hovoril tie slová v Jeho pamätnom rozhovore s Jeho učeníkmi na Vrchu Olivetskom po Jeho poslednej návšteve v chráme. Učeníci sa pýtali otázku: “Čo bude znamenie Tvojho príchodu a skonania sveta?” P. Ježiš im dal znamenia a povedal: “Keď uvidíte všetky tieto veci, vedzte, že je blízko a predo dvermi.” (Mat. 24:33.) Jedna Spasiteľova reč nesmie sa použiť na zničenie druhej. Bárs nikto nevie deň ani hodinu Jeho príchodu, povedané nám je, že sa od nás žiada, aby sme vedeli kedy je blízko. VZV 82.1

Ďalej sme učení, že nedbať na Jeho výstrahy, a zanedbať sa žeby sme nemali vedieť kedy je Jeho druhý príchod blízko, je tak osudným pre nás, ako bolo pre tých, čo žili za dňov Noe a nechceli vedieť kedy mala prísť potopa. A podobenstvo v tej samej hlave, porovnávajúc verného a neverného služobníka, aj podanie osudu toho, ktorý povedal vo svojom srdci: “Môj Pán odkladá so Svojim príchodom,” ukazuje ako P. Kristus uznáva i odpláca tým, ktorých On nájde bdieť i učiť o Jeho príchode, aj tých, ktorí nim opovrhujú. “Bdejte, teda,” povedá; “blahoslavený sluha, ktorého, keď príde jeho Pán, nájde tak robiť.” Mat 24:33, 42-51. “Jest-li, teda, nebudeš bdieť, prídem na teba, ako zlodej a nezvieš v ktorú hodinu prídem na teba.” Zjavenie 3: 3. VZV 82.2

Ap. Pavel hovorí o triede, ktorej Pánovo zjavenie príde neočakávane. “Deň Pánov príde tak, ako zlodej v noci. Lebo keď budú hovoriť: ‘Pokoj a bezpečnosť,’ vtedy náhle príde na nich zahynutie,... a neujdú.” Ale dodáva, tým ktorí si všímajú Spasiteľovu výstrahu: “Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň zachvátil, ako zlodej. Lebo vy ste synovia svetla a synovia dňa. Nie sme synmi noci ani tmy.” 1. Tesal. 5:2-5. VZV 82.3

Takto bolo dokázané, že Písmo Sv. nikde ľuďom nepovedá, aby zostali v nevedomosti ohľadom blízkosti P. Kristovho príchodu. Ale tí, čo si to vzali iba za výhovorku, aby pravdou opovrhli, nechceli takéto vysvetlenie počuť, preto slová: “Ale o tom dni a hodine nikto nevie”, ďalej zavznievaly od smelého posmeváča, ba aj len od domnelého služobníka P. Kristovho Keď sa ľud počal prebúdzať a začali sa dopytovať po ceste spasenia, náboženskí učitelia si zastali medzi nich a pravdu, hľadiac im utíšiť strach falošným vysvetľovaním Božieho Slova, neverní strážcovia sa spojili v diele toho veľkého svodcu, volajúc: “Pokoj, pokoj”, keď P. Bôh nehovoril: pokoj. Podobní Farizeom za času P. Kristovho, mnohí nechceli samí vojsť do Kráľovstva Nebeského a tým, ktorí chceli vchádzať, prekážali. Krv týchto duší bude vyhľadávaná z ich ruky. VZV 83.1

Prví, čo prijali posolstvo, boli z tých najpokornejších a najoddanejších cirkevníkov. Tí, čo študovali Písmo Sv. osobne, videli že populárny náhľad ohľadom proroctva sa nezakladá na Sv. Písme; a kdekoľvek ľud nebol ovládaný vplyvom kňazov, kdekoľvek zpytovali Božie Slovo denne pre seba, učenie o druhom advente potrebovalo len, aby bolo porovnané s Písmom Sv. a jeho Božský pôvod bol potvrdený. VZV 84.1

Mnohí boli prenasledovaní ich neveriacimi bratmi. A niektorí, aby si mohli udržať miesto v cirkvi privolili byť ticho ohľadom nádeje, ktorá bola v nich; ale iní sa cítili, že vernosť k P. Bohu im zabraňuje, aby takto pravdy, ktoré im On sveril, skryli. Nie malý počet bol zbavený členstva v cirkvi, a nie pre inú príčinu, iba že verili v blízky druhý advent P. Krista. Slová proroka sa staly veľmi vzácnymi tým, čo takto trpeli pre svoju vieru: “Riekli vaši bratia, ktorí vás nenávidia, a vypovedajú vás pre Moje meno: ‘Nech je Pán oslavený’; ale On sa zjaví pre vašu radosť, a oni budú zahanbení.” Izai. 66:5. (Angl. prekl.) VZV 84.2

Anjelia Boží pozorovali s hlbokým záujmom výsledky tejto výstrahy. Keď cirkve posolstvom všeobecne opovrhly, Anjelia sa odvrátili so zármutkom. Ale mnohí ešte neprešli zkúškou čo sa adventného posolstva týka. Mnohí boli zavedení ženami, manželmi, rodičmi abo deťmi, tak že uznávali za hriech aj len naslúchať na také nauky, aké veriaci v blízky advent Pána učili. Anjelom bolo prikázané, aby strážili tieto duše, lebo ich malo osvietiť ešte iné svetlo od Božieho trônu. VZV 84.3

Tí, čo posolstvo prijali, čakali na príchod ich Spasiteľa s nevýslovnou túžbou. Čas bol blízko, v ktorom sa mali s Nim zísť, a čakali naň s tichou vážnosťou. Tešili sa v blahej spoločnosti s P. Bohom, čo im bolo zárukou pokoja, ktorý mali sdieľať v blaženej budúcnosti. Žiadon, kto raz zakúsil túto nádej a dôveru, nemôže zabudnúť oné vzácne hodiny čakania. Za niekoľko týždňov pred tým časom svetský obchod bol väčšinou odložený, a veriaci vážne zkušovali každú myšlienku a náklonnosť srdca, akoby na smrteľnej posteli. Nebolo tam žiadnych “bielych šiat vstúpenia”, ale všetci cítili potrebu vnútorného dôkazu, že boli pripravení so Spasiteľom sa postretnúť; ich biele rúcha boly čistota duše, charakter očistený od hriechu skrze krv P. Krista. Bárs by bolo medzi ľudom Božím ešte také sebazkušovanie aj taká istá úprimná pevná viera. Keby boli pokračovali takto sa ponižovať pred Pánom, a odsielať svoje prosby k trônu milosti, boli by mali ďaleko bohatšie zkúsenosti, ako majú teraz. Teraz je len veľmi málo modlitby, veľmi málo pravého usvedčenia z hriechu, k tomu nedostatok živej viery ponecháva mnohých bez milosti tak hojne zaopatrenej našim Vykupiteľom. VZV 84.4

P. Bôh chcel vyzkúsiť Svoj ľud; Jeho ruka zakryla chybu v počítaní prorockého obdobia. Adventný ľud tú chybu nevynašiel, ani nebola vynájdená najučenejšími z ich protivníkov, ktorí povedali: “Váš výpočet' prorockého obdobia je správny. Nejaká veľká udalosť sa má prihodiť; ale nie to, čo p. Miller predpovedal; je to obrátenie celého sveta, a nie druhý blízky advent P. Krista.” VZV 85.1

Čas očakávania prešiel, a P. Kristus sa nezjavil na vyslobodenie Jeho ľudu. Tí, čo očakávali ich Spasiteľa s úprimnou vierou a láskou, zakúsili horké zklamanie. A predsa účeľ Boží bol docielený. On zkušoval srdcia tých, čo vyznávali, že čakajú na Jeho zjavenie sa. Boli medzi nimi aj takí, čo nemali vznešenejšiej pohnútky ako strach. Ich vyznanie viery nemalo žiadneho účinku na srdco a život. Keď konečne očakávaná událosť nenadišla, títo ľudia vyznali, že veru oni neboli zklamaní, lebo vraj nikdy neverili, žeby P. Kristus prišiel. Títo boli prví, čo sa vysmievali zo zármutku pravo-veriacich. VZV 85.2

Ale P. Ježiš aj všetky zástupy Nebies sa prizeraly s láskou a súcitom na Jeho zkúšané a verné však zklamané dietky. Ke-by mohla byť záclona rozdeľujúca viditeľné od neviditeľného sveta odhrnutá, bolo by videť anjelov zbližovať sa k týmto vytrvalým dušiam a chrániť ich od Satanovej šachty. VZV 85.3