Veľký Zápas Vekov

Úvod.

Pred príchodom hriecha Adam sa tešil priamemu spojeniu so svojim Stvoriteľom; ale od tej chvíle, keď sa človek odlúčil od P. Boha svojim priestupkom, bolo ľudské pokolenie zbavené tejto výhody. Ničmenej ale plánom vykúpenia otvorila sa obyvateľom sveta cesta, po ktorej i naďalej by mohli mať spojenie s Nebom. P. Bôh bol v styku s ľudmi prostredníctvom Svojho Ducha, a Božské svetlo sa rozlievalo na svet skrze zjavenia, dané Jeho vyvoleným služobníkom prorokom. VZV 7.1

Po dobu prvých dvadsať-päť storočí v dejinách ľudstva nebolo žiadneho písaného zjavenia. Tí, čo boli poučení P. Bohom, podávali svoje známosti ústne, a tak prechádzaly s otca na syna, s pokolenia na pokolenie. Prípavy k písanému Slovu začaly sa v dobe Mojžiša. Vnuknuté zjavenia boly písané do vnuknutých kníh. Táto práca trvala po dlhú dobu šestnásť storočí, — od Mojžiša, ktorý spísal dejiny stvorenia sveta a vydania zákona, až po ap. Jána, ktorý zaznamenal najvznešenejšie pravdy evanjelia. VZV 7.2

Biblia udáva a uznáva za svojho pôvodcu samého Boha; bola však písaná ľudskými rukami; a v rozmanitom slohu svojich jednotlivých kníh podáva nám povahy niekoľkých spisovateľov. Zjavené pravdy boly všetky “vnuknuté P. Bohom”. 2. Tim. 3: 16. Vyjádrené boly ale ľudskými slovami. “Sv. Duchom súc púdení, hovorili svätí Boží ľudia.” 2. Petr. 1:21. VZV 7.3

Ten Nekonečný Svojim Sv. Duchom rozlial svetlo do duší a sŕdc Svojich slúžobníkov prorokov. Dal im sny a videnia, vy-obrazenia i podobenstvá; a ti, ktorým týmto spôsobom bola pravda zjavená, sami vtelili myšlienku v ľudskú reč. VZV 8.1

Knihy Biblie písané v rôzných dobách, mužmi značne sa deliacich dôstojenstvom i povolaním, ako aj rozumovým i duševným nadaním, javia veľký rozdiel, pokiaľ sa to týka slohu, a tiež rozdiel v povahe predmetu, o ktorom pojednávajú. Rôzny spôsob vyjadrovania je užívaný rôznymi spisovateľmi; často tá samá pravda je jedným výraznejšie podaná ako druhým. VZV 8.2

Pravda vyjadrená rôznymi osobami, prejavuje sa tak vo svojich rozmanitých tvárnostiach. Jedon spisovateľ je mocnejšie dojatý jednou stránkou predmetu; chápe viac tie body, ktoré sa shodujú s jeho zkúsenosťou alebo s jeho vnímavou a rozvážnou schopnosťou; iný je uchvátený inou stránkou; a každý z nich, vedený súc Sv. Duchom, predvádza tie dejiny, ktoré pôsobily najsilnejšie na jeho myseľ — všetci prejavujú veľkú rozmanitosť, čo do tvárnosti, ale dokonalú shodu, čo do pravdy. A pravdy takto zjavené sa spojujú, aby utvorily dokonalý celok, vyhovujúc potrebám ľudí vo všetkých životných okolnostiach a zkúsenostiach. VZV 8.3

P. Bohu sa zaľúbilo oznámiť Svoju pravdu svetu prostredníctvom ľudí, a On Sám Svojim Sv. Duchom dal ľuďom schopnosť a silu k vykonaniu tohto diela. Viedol ich rozum, aby poznali, čo majú hovoriť a čo písať. Poklad bol sverený pozemským nádobám, ale predsa je Nebeského pôvodu. Svedoctvá sú tlumočené nedokonalým výrazom ľudskej reči, ale sú to Božie svedoctvá; a poslušné, veriace Božie dietko má v nich slávu Božskej moci, plnej milosti a pravdy. VZV 8.4

Sv. Duch bol zasľúbený naším Spasiteľom, aby zjavil Božie Slovo Jeho slúžobníkom, aby posvätil a v skutok uviedol Jeho učenie. A poneváč to bol Boží Duch, ktorý vnukol Bibliu, je nemožné, aby učenie Sv. Ducha bolo v akom-koľvek rozpore s učením Sv. Písma. VZV 8.5

Sv. Duch nebol daný, — ani nikdy nemôže byť udelený — aby odstránil Bibliu; lebo ona výslovne povedá, že Božie VZV 8.6

Slovo je základným merítkom, dľa ktorého sa musí riadiť všetko učenie i každá zkúsenosť. Ap. Ján vraví: “Neverte každému duchu, ale zkusujte duchov, či sú z Boha; lebo mnohí falošní proroci vyšli na svet.” 1. Ján. 4: 1. A prorok Izaiáš prehlasuje: “K zákonu a k svedoctvu! Jest-li že nebudú hovoriť podľa týchto slov, nebude pre nich žiadného svetla.” Izaiáš 8:20. (Angl. prekl.) VZV 9.1

V súlade s Božím Slovom, Sv. Duch mal pokračovať vo Svojom diele do toho času až by zvestovanie evanjelia bolo ukončené. V dobách, keď Sv. Písmo St. i Nov. Zákona sa tvorilo, Sv. Duch bol ustavične v spojení s jednotlivcami, zjavujúc im veci, ktoré maly byť vtelené do tej Sv. Knihy. VZV 9.2

P. Ježiš sľúbil Svojim učeníkom: “Ale Tešiteľ, ten Sv. Duch, ktorého pošle Otec v Mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo Som vám povedal.” “Ale keď On príde, Ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy ... aj budúce veci vám bude zvestovať.” Ján. 14:26; 16:13. Sv. Písmo jasne učí, že tieto sľuby, neobmedzujú sa len na apoštolskú dobu, ale vzťahujú sa na P. Kristovu cirkev aj vo všetkých dobách. Spasiteľ uisťuje Svojich nasledovníkov: “Ja Som s vami po všetky dni až do skonania sveta.” Mat. 28:20. A ap. Pavel hlása, že dary a prejavy Sv. Ducha boly dané cirkvi “pre zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie Kristovho tela, až by sme všetci dospeli k jednote viery a plnému poznaniu Božieho Syna, v dokonalého Muža, k miere dospelosti Kristovej plnosti.” Efež. 4: 12, 13. VZV 9.3

V bezprostriednom spojení s výjavmi veľkého dňa P. Krista, P. Bôh zasľúbil skrze proroka Joela zvláštné zjavenie Svojho Ducha. Joel 2: 28. Toto proroctvo došlo čiastočného splnenia soslaním Ducha na Turíce; ale úplného svojho uskutočnenia dosiahne v prejavení Božskej milosti, ktorá bude prevádzať uzavierajúce dielo evanjelia. VZV 9.4

Objasnením Sv. Ducha boly otvorené pisateľke týchto riadkov výjavy dlho-trvajúceho zápasu medzi dobrom a zlom. Z času na čas mi bolo dopriaté pozorovať, v rôznych dejinných obdobiach, veľký zápas medzi P. Kristom, Kniežaťom života, VZV 9.5

Pôvodcom nášho spasenia, a medzi Satanom, kniežaťom zla, pôvodcom hriechu, prvým to priestupníkom svätého Božieho zákona. VZV 10.1

Keď Boží Duch otvoril mojej duši veľké pravdy Svojho Slova i výjavy minulosti i budúcnosti, bola som hneď vyzvaná oznámiť to aj iným, čo mi bolo zjavené, — t. j. aby som sledovala dejiny tohto zápasu v minulých dobách, a zvlášť poukázala naň tak, aby posvietil na rýchle sa blížiaci zápas budúcnosti. Za tým účelom opovážila som sa vybrať a shrnúť udalosti z dejín cirkve takým spôsobom, aby bolo možné stopovať vývoj veľkých svedoctví podávajúcich právd, ktoré v rôznych obdobiach boly svetu dané, ktoré roznietily Satanovu zlosť a nepriateľstvo cirkví, majúcich zaľúbenie vo svete, ktorým pravdám však vydávali svedoctvo tí svedkovia, “ktorí nemilovali svoje životy ani pod hrozbou smrti”. VZV 10.2

V týchto záznamoch môžeme vidieť zápas, ktorý leží pred nami. Dívajúc sa na ne vo svetle Božieho Slova a v osvetlení Jeho Ducha, môžeme spozorovať odhalené zámery kniežaťa zla, i nebezpečia, ktorých sa musia chrániť tí, ktorí chcú byť nájdení “bez úhony” pred Pánom, pri Jeho príchode. VZV 10.3

Není ani toľko účeľom tejto knihy podať nové pravdy, týkajúce sa zápasov minulých dôb, ako skôr priniesť skutočnosti a zásady, ktoré sú v súvislosti s blížiacimi sa udalosťami. Ale, záznamy tieto, keďže hľadíme na ne ako na čiasť zápasu medzi silami svetla a silami temnoty, majú nový význam; ony vrhajú svetlo na budúcnosť a osvetľujú cestu tých, ktorí ako buditelia minulých vekov boli povolaní, trebárs i pod nebezpečím ztraty pozemských majetkov, aby svedčili “pre Božie Slovo a pre svedoctvo Ježiša Krista.” VZV 10.4

Vyobraziť vývoj veľkého zápasu medzí pravdou i bludom, odhaliť Satanove nástrahy ako aj prostriedky, ktorými mu je možné s úspechom odolať, podať uspokojujúce rozriešenie veľkých záhad zla tým, že pôvod a následky hriechu budú vysvetlené tak, aby bola úplne zjavená Božia spravodlivosť i laskavosť vo všetkom Jeho jednaní s Jeho tvorstvom, a dokázať svätú a nezmennú podstatu Jeho zákona, — to je účeľom tejto kni hy. A aby jej vplyvom duše boly vyslobodené z moci temnoty a stály sa “účastníkmi dedictva svätých v svetle” ku sláve Toho, ktorý nás miloval a život dal za nás, je vrúcnou modlitbou spisovateľky. E. G. W. VZV 10.5

Pozn. — Citáty Písma Sv. v tejto knihe sú väčšinou vziate zo Slovenských prekladov. Ostatné sú z Českého i Anglického poslovenčené. — Andrej Zora, prekladateľ. VZV 11.1