Veľký Zápas Vekov

Výklad Písma Sv.

Rimská cirkev vyhradzuje iba svojim kňazom právo vykladania Sv. Písma. Pod zámienkou, že jedine kňazi sú oprávnení vysvetľovať Božie Slovo, ktoré je zabraňované obecnému ľudu. Ačkoľvek Reformácia dala Písmo Sv. všetkým, predsa tá samá zásada, akú si Rím osvojoval, zabraňuje mnohým ľuďom v Protestantských cirkvách, aby sami zkúmali Bibliu. Sú učení, aby prijali učenie Biblie len tak ako ho cirkev vykladá. A sú tisíce, ktorí sa neodvážia veriť niečo, čo sa prieči uznanému učeniu ich cirkve, nech by to bolo aj sebe jasnejšie zjavené v Písme Sv. VZV 250.3

Ačkoľvek Biblia je plná výstrah proti podvodným učiteľom, predsa takto mnohí sverujú spasenie svojich duší kňazom. Dnes je tisíce vyznávačov náboženstva, ktorí nemôžu podať pre svoju vieru iných dôvodov, len to, že tak boli učení ich náboženskými vodcami. Takmer si nevšímajú Spasiteľovo učenie vôbec, a veria neobmedzene slovám kňazov. Avšak či kňazi sú neomylní? Ako môžeme sveriť svoje duše ich vedeniu, keď nevieme zo Slova Božieho, či sú skutoční nositelia svetla? Ne- dostatok mravnej odvahy, síjsť z ušliapanej cesty sveta, svádza mnohých, aby kráčali vo šľapaj ách svojich učených mužov; a ich zdráhavosť zkúmania sa samých seba má za následok, že sú beznádejne spútaní v okovách bludu. Vidia, že pravda pre túto dobu je jasne vyjadrená v Biblii a cítia moc Ducha Sv., ktorá ju sprevádza, ale pri tom dovoľujú, aby odpor kňazov ich odvracal od svetla. Ačkoľvek rozumové chápu a ich svedomie sa presvedčilo, predsa však tieto ohlúpené duše sa neodvážia mysleť inak než kňaz; a ich osobný úsudok, ich večné záujmy sú obetované nevere, pýche a predsudku iných. VZV 250.4

Rožnými spôsobami Satan pracuje prostredníctvom ľudského vplyvu, aby spútal svojich zajatých. Získáva si zástupy tým, že ich spojuje hodvabnými putami s tými, ktorí sú nepriatelia kríža P. Krista. Nech je sväzok aký-koľvek, či rodičovstva, či detinstva, či manželstva, či spoločenstva, účinok je ten samý. Protivníci pravdy sa usilujú ovládať svedomia, a duše im poddané nemajú dosť odvahy a samostatnosti, aby sa riadili svojim vlastným presvedčením. VZV 251.1

Pravda a sláva Božia sú nerozlúčené; je nemožné aby sme, majúc Bibliu po ruke, uctievali P. Boha bludnými názorami. Mnohí povedajú, že na tom nezáleží čo človek verí, len keď správne žije. Lenže život je výtvorom viery. Keď svetlo i pravda sú v našom dosiahnutí a my nedbáme, aby sme ju počuli alebo videli, tak ju v skutočnosti zavrhujeme; volíme si radšej temnotu ako svetlo. VZV 252.1

“Niektorá cesta sa zdá byť priamou človekovi, ale jej koniec je istá cesta smrti.” Prísl. 16:25. Nevedomosť nikdy není výmluvou pre blud alebo hriech, keď máme každú príležitosť poznať vôľu Božiu. Človek cestujúci príjde na miesto, kde je viac ciest a zrovná aj nápis, ukazujúc mu kam ktorá ce-sta vedie. Keď si nápisu nevšimne a ide po ceste, ktorá sa mu zdá byť dobrou, môže to trebárs úprimne mysleť, ale dľa všetkého určite vynájde, že sa dal na cestu nepravú. VZV 252.2

P. Bôh nám dal na to Svoje Slovo, aby sme sa oboznámili s Jeho učením, a videli samí pre seba čo On od nás žiada. Keď istý zákonník prišiel k P. Ježišovi s otázkou: “Čo mi treba činiť, aby som dedične obdržal večný život?” (Luk. 10: 25), Spasiteľ sa odvolal na Sv. Písmo, hovoriac: “Čo je napísané, v zákone? Ako čítaš?” (Verš 26.) Nevedomosť neomluví ani mladého ani starého, ani ich neoslobodí od pokuty za prestupovanie Božieho zákona; poneváč majú prístup k vernému svedoctvu Božieho nezmeneného Desatora i jeho zásad i záväzkov. Mať len dobré mienky nepostačí; nepostačí ani robiť čo si jedon myslí, že je správne, abo čo mu kazateľ abo kňaz povedá, že je správné. Spása jeho duše záleží na zpytování Písma Sv. ním samým. Jeho presvedčenie môže byť sebe silnejšie, že kňaz abo kazateľ vie čo je pravda, toto mu nemá byť základom. On má svoju vlastnú mapu (Božie Slovo), ukazujúcu mu cestu vedúcu k Nebesiam, a má mať vo všetkom istotu. VZV 252.3

Je to prvou i najvyššou povinnosťou každého človeka, naučiť sa z Písma Sv. čo je pravda a potom žiť dľa nej a povzbu-dzovať aj iných, aby nasledovali jeho príklad. My máme každodenne Bibliu pilne študovať, rozvažovať čo čítame a porovnávať jedon výraz s druhým čo ona povedá. S Božou pomocou máme sa samí rozhodovať, poneváč sa musíme zodpovedať pred P. Bohom samí za seba. VZV 252.4

Pravdy čo najjasnejšie zjavené v Biblii sú brané v pochybnosť abo sa nimi opovrhuje, a to často učenými ľuďmi, ktorí s ich domnelou veľkou múdrosťou učia, že Písmo Sv. má mistický, tajomný duchovný význam a nemieni to, čo povedá. To sú falošní učitelia. Takej triede P. Ježiš povedal: “Blúdite, neznajúc Písma ani moci Božej!” Mark. 12:24. Výrazy Sv. Písma majú byť uznané dľa ich vlastnej mienky a nevysvetľovať ich inak, iba vtedy keď je to podobenstvo lebo symbol. P. Kristus zasľúbil : “Keď by kto chcel činiť Jeho (Božiu) vôľu, ten bude vedieť rozoznať či je to učenie z Boha.” Ján. 7: 17. Keby ľudia len uznali všetko tak, ako Biblia učí, a nebyť falošných učiteľov zavádzať aj pomätiť ím mysle, práca by bola vykonaná, ktorej by sa anjelia tešili, aj ktorá by priviedla do stáda P. Kristovho tisíce a tisíce tých, ktorí sú doposiaľ v blude. VZV 253.1

Máme vynaložiť všetkú duševnú silu na zpytovaní Písma Sv. a cvičiť si rozum, aby sme pochopili, pokiaľ je to smrteľní-kom len možné, hlboké veci Božie; ale nesmieme zabúdať, že nauko-chtivosť a detská pokora sú pravým duchom každého učenca. Nesnádze s výkladom Písma Sv. nemožno prekonať tými pravidlami, ktoré sa užívajú pri riešení záhad vedy a umenia. Nesmieme sa oddať zkúmaniu Biblie s tým samým spoliehaním sa na seba, s akým mnohí vchádzajú do ríše vedy, lež so zbožným spoľahnutím na P. Boha a s úprimnou túhou poznať Jeho vôľu. Musíme prichádzať s pokorným a poučenia chtivým duchom, aby sme si osvojili poznanie veľkého: “JA SOM”. Inak anjelia zla zatemnia tak našu myseľ a zatvrdia naše srdce, že pravda nebude pôsobiť na nás vôbec. VZV 253.2

Mnohé čiasti Písma Sv., ktoré učení mužovia vyhlasujú za tajomstvá, alebo ich obchádzajú čo menej dôležité, sú plné úte-chy i ponaučenia tomu, kto sa učí v P. Kristovej škole. Jedon z dôvodov prečo mnohí theologovia nechápu lepšie Božie Slovo je, že si zatvárajú oči voči pravdám, ktoré nechcú zaviesť do života. Pochopenie pravdy Písma Sv. nezáleží tak na sile rozu- movej a duševnej, ako skôr na čistote úmyslu a vážnej túhe po správnosti. VZV 253.3