Veľký Zápas Vekov

Dôležitosť Božích Výstrah.

Keď P. Bôh posiela ľuďom výstrahy tak dôležité, že sú vyhlásené svätými anjelmi, letiaciimi prostriedkom neba, vyžiaduje, aby každá osoba obdarená rozumom riadila sa týmto posolstvom. Hrozné rozsudky vynesené proti uctievaniu zvery a jej obrazu (Vidz Zjav. 14:9-11) majú viesť všetkých k pilnému zpytovaniu proroctva, aby vedeli, aké je znamenie zvery a čoho sa majú vystríhať, aby ho neprijali. Lež množstvá ľudu odvracajú svoje uši od počutia pravdy a obracajú sa k bájkam. Ap. Pavel prehlásil, hľadiac do budúcna na posledné dni, toto: “Bude čas, keď neznesú zdravého učenia.” 2. Tim. 4:3. Čas ten už skutočne nadišiel. Mnohí nechcú pravdu Písma Sv., poneváč im prekáža v žiadostiach ich hriešného, svetamilovného srdca; a Satan im dodá bludy, ktoré milujú. VZV 248.3

Lež P. Bôh bude mať na zemi ľudí, ktorí sa budú držať Biblie a nič iného iba Biblie, ako merítka všetkých naúk a základu všetkých reforiem. Mienenie učencov, dôvody vedy, výnosy a rozhodnutia cirkevných snemov, tak početné a rozdieľné ako aj cirkve, ktoré ich zastupujú, hlas väčšiny — nič takého nemá byť považované za dôkaz pre alebo proti nejakému bodu náboženskej viery. Prv ako prijmeme nejakú nauku alebo príkaz, máme na potvrdzenie toho žiadať jednoducho: Či to tak povedá Pán ? VZV 249.1

Satan sa vždy snaží upútať pozornosť človeka k človekovi namiesto k P. Bohu. Svádza ľudí, aby videli svojho vodcu v biskupoch, kňazoch, kazateľoch a profesoroch theologie, namiesto aby si čítali a študovali Bibliu samí a tak vynašli svoju vlastnú povinnosť. Teda. keď Satan ovládze duše týchto vodcov, vtedy môže mať vplyv na množstvá dľa svojej ľúbo-vôle. VZV 249.2

Keď P. Kristus prišiel, aby hovoril slová života, jednoduchý ľud Ho rád naslúchal; a tiež aj mnohí kňazi i vodcovia uverili v Neho. Ale poprední z kňazov a vodcov národa sa rozhodli odsúdiť a zavrhnúť Jeho učenie. Trebárs aj boli sklamaní vo všetkých svojich snahách vynájsť žaloby proti Nemu, trebárs aj cítili vplyv Božskej moci a múdrosti ktorá sprevádzala Jeho slová, predsa sa obklopili predpojatosťou; zavrhli najzrejmejší dôkaz Jeho Mesiášstva, len aby neboli prinútení stať sa Jeho učeníkmi. Títo protivníci P. Ježiša, boli mužovia, ktorých od mladosti ľud bol učený ctiť a ich moci bezpodmienečne sa klaňať. “Ako to príjde,” pýtali sa, “že naši vodcovia a učení zákonníci neveria v Ježiša? Či by Ho títo mužovia neprijali, keby On v skutočnosti bol Kristom?” Bol to vplyv takých učiteľov, čo zaviedol národ Židovský opovrhnúť svojim Vykupiteľom. VZV 249.3

Duch, ktorý ovládal týchto kňazov i vodcov, sa javí doposiaľ v mnohých, ktorí na oko ukazujú veľkú zbožnosť. Nechcú zkúmať svedoctvá Sv. Písma, týkajúce sa zvláštnych právd pre túto dobu. Poukazujú na svoj vlastný počeť, bohatstvo a obľúbenosť, a hľadia s opovrhovaním na obhájcov pravdy ako na malý, chudobný a neobľúbený ľud, majúci vieru, ktorá ich tak delí od sveta. VZV 250.1

P. Kristus predvídal, že nesprávne prisvojovanie si moci, v čom si hoveli zákonníci a Farizei, neprestane s rozpŕchnutím sa Židov. Videl prorockým duchom, že ľudská moc sa povýši, aby ovládala svedomím, čo bolo hroznou kliatbou cirkve vo všetkých dobách. A Jeho ostré odsúdenie zákonníkov a Farizejov, aj Jeho výstrahy, aby ľud nešiel za týmito slepými vodcami, bolo zaznamenané ako napomenutie pre budúce pokolenia. VZV 250.2