Veľký Zápas Vekov

61/99

Nadchádzajúci Zápas.

OD samého počiatku veľkého zápasu v Nebesiach bolo účelom Satana podvrátiť Boží zákon (Desatoro). Aby to do-cielil, vzbúril sa proti Stvoriteľovi; a ačkoľvek bol svrhnutý s neba, pokračoval vo svojom boji na zemi. Aby oklamal ľud a sviedol ho k prestúpeniu Božieho zákona, k tomu cieľu vždy vytrvale pracoval. Už či to zavrhnutie malo byť celým zákonom, a či len vyhodením jedného prikázania, on vedel, že konečne výsledok bude ten samý. Kto hreší prestupovaním jedného prikázania, ten opovrhuje celým zákonom; jeho vplyv a príklad sú na strane priestupku; “proti všetkým prikázaniam sa previnil.” Jak. 2 : 10-12. VZV 235.1

Snažiac sa uviesť Božské ustanovenia v potupu, Satan pre- vracal učenie Biblie, a tým sa dostaly bludy do náboženstva tisícov, ktorí vyznávajú, že veria Písmu Sv. Posledný veľký zápas medzi pravdou a bludom je ten ukončujúci zápas dího-trvajúceho zápasu o Boží zákon. Do tohoto boja teraz vchádzame, — do boja medzi ustanoveniami ľudskými a pravidlami Božskými, medzi náboženstvom Biblie s jednej strany, a medzi náboženstvom človeka (bájok a tradicií) s druhej strany. VZV 235.2

Strany, ktoré sa spojujú proti pravde a spravodlivosti, sú už teraz činné. Sv. Božie Slovo, ktoré nám bolo podané za cenu takého utrpenia a krve-preliatia, je málo čo cenené. Bibliu je snadno zadovážiť každému, ale len málo je tých, čo ju v skutku prijímajú za sprievodcu svojho života. Nevera prevláda, až vyvoláva prevrat, a to nielen vo svete, ale aj v cirkvi. Mnohí zapierajú nauky, ktoré sú stípami Kresť. viery. Veľké skutočnosti o stvorení, ako ich podávajú nadchnutí pisatelia, — pád človeka, doba očistenia, a večnosť Božieho zákona, sú zavrhované bud'to úplne alebo aspoň čiastočne, väčšou čiasťou tak zvaného Kresť. sveta. Tisíce, ktorí sa honosia svojou múdrosťou a neodvislosťou, považujú neobmedzené uverenie v Bibliu za znak slabosti; a myslia, že je to dôkazom vyššieho nadania a učenosti, keď sa všetečne rýpe do Písma Sv., aj keď sa úskočným výkladom prekrúcajú jeho najdôležitejšie pravdy. Mnohí kňazi učia svoj ľud, a mnohí profesori a učitelia vykládajú svojim žiakom, že Boží zákon bol zmenený alebo odstránený; a tí, čo ho doposiaľ považujú za platný tak, že by mal byť doslovne plnený, sú stihaní posmechom a opovrhovaním. VZV 236.1

Zavrhovanim pravdou ľudia zavrhujú jej Pôvodcom. Šliapaním po Božom zákone, zapierajú moc Zákono-dárcu. Zrobiť si modlu z falošného učenia, alebo náhľadu, je tak snadno ako trebárs z dreva abo kameňa. Prekrúcaním Božích vlastností Satan zavádza ľudí, aby si Ho predstavovali vo falošnom svetle. Mnohí si postavia filozofickú modlu na miesto Stvoriteľa; kým živý P. Bôh, tak ako je zjavený v Jeho Slove, v P. Kristovi aj v dielach stvorenia, je uctievaný len niekoľkými. Tisíce zbožňujú prírodu a v ten samý čas zapierajú P. Boha pri- rody. Hoci v inakšej forme, modlárstvo jestvuje v dnešnom Kresťanstve tak ako jestvovalo aj za doby Eliáša proroka. Bôh mnohých mudrcov sveta, filozofov, básnikov, politikárov, žurnalistov, — bôh vyššej triedy m—dnych krúžkov, mnohých kolegiumov i univerzít, aj len theologických ústavov, — je málo odchodnejší ako bol Bál, bôh slnka Feníčanov. VZV 236.2

Žiadon blud, prijatý Kresť. svetom, neuráža viac moc nebies, žiadon sa viac neprotiví požiadavkom rozumu, žiadon nemá škodlivejších následkov, ako táto novo-dobá rýchle-sa-šíriaca nauka, že Boží zákon už nezaväzuje ľudí viac k ničomu. Každý národ má svoje zákony, ktoré vyžadujú úctu a poslušnosť; žiadna vláda by bez nich nemohla trvať. A bolo by možno si predstaviť, že Stvoriteľ Neba i zeme nemá žiadneho zákona, ktorým by riadil bytnosti, ktoré stvoril? Dajme tomu, že ustanovizne i zákony, ktoré spravujú krajinu, aj ktoré chránia práva jej občanov, nie sú platnými, — že ony okrádzajú ľudí o slobodu, a preto nemajú byť zachovávané, ako dlho by takí mužovia obstáli na kazateľniciach? Či je vážnejším previnením, opovrhovať zákonami i ustanoveniami národov, ako prestupovať Božie zákony, ktoré sú základom všetkých krajín i vlád sveta? VZV 237.1

Bolo by dôslednejšie, keby národy zrušili svoje ustanovenia a dovolili ľuďom jednať dľa ľúbosti, ako keby Vládca vesmíru zrušil Svoj zákon a nechal svet bez pravidiel, dľa ktorých musia byť priestupníci zatratení a poslušní ospravodlivení. Chceme vedieť o výsledkoch opovrhnutia Božieho zákona? Zkúška bola prevedená. Hrozné scény boly spôsobené vo Francii, keď neverectvo bolo prevládajúcou mocou. Vtedy bolo dokázané svetu, že shodit' so seba obmedzenia, ktoré P. Bôh vložil na ľudí, znamená prijať vládu krutosti a tyranstva. Keď je zásada spravodlivosti odstránená, tu sa otvorí cesta kniežaťu zla založiť jeho moc na zemi. Kde-koľvek sa Božie prikázania zavrhujú, tam hriech prestáva byť hriechom, a netúži sa viac po správnosti. Tí, čo sa nechcú podrobiť Božiemu zákonu, nie sú schopní samí sebou vládať. Ich ničiacim učením vštepuje sa duch vzpúrnosti do sŕdc dietok a mládeže, ktoré prirodzene radi vyhýbajú dozoru; výsledkom čoho je bezzákonný, rozpustilý spoločenský stav. Ľudia, posmievajúci sa ľahko-vernosti tých, čo sú poslušní Božím prikázaniam, dychtive prijímajú klamy Satana. Popúšťajú úzdu náruživosti a páchajú hriechy, pre ktoré trest bol soslaný na Pohanov. VZV 237.2

Kto učí ľudí, aby si ľahko-myseľne brali Božie prikázania, seje neposlušnosť a bude žať neposlušnosť. Odstráňte úplne obmedzenia ustálené Božským zákonom, a. onedlho sa nebude dbať na žiadne zákony. Poneváč P. Bôh zakazuje nepoctivé chytráctvo, zisku-chtivosť, lož a krádež, ľudia sú hotoví šliapať po Jeho ustanoveniach ako po prekážke svetského blahobytu ; ale následky, aké opovrhnutie týchto prikázaní bude mať, nepredvídajú. Keďže by zákony k ničomu nezaväzovaly, prečo by sa mal človek báť prestúpenia? Majetok by viac nebol bezpečným. Ľudia by sa zmocnili susedovho majetku násilím; a najsilnejší stal by sa najbohatším. Život sám by nebol v ohľad braný vôbec. Ani manželstvo by nebolo posväteným hradom na ochranu rodiny. Kto by mal moc, keby tak chcel, vzal by si susedovu ženu násilím. Piate prikázanie — úcta k rodičom — by bolo odstránené so štvrtým — Sobotným — prikázaním. Deti by sa neľakali zabitia svojich vlastných rodičov, keďže by tým mohli ukojiť chúťky svojho zkazeného srdca. Vzdelaný svet stal by sa hordou zlodejov a vrahov. Mier, kľud a šťastie by boly zapúdené so zeme. VZV 238.1

Už teraz oné učenie, že ľudia sú zbavení poslušnosti voči Božím prikázaniam, oslabilo silu mravnej zodpovednosti a otvorilo hrádze neprávosti na svete. Bezzákonnosť, neviazanosť a zkazenosť sa valí na nás ako nezadržateľný príval. Satan koná svoju prácu v mnohej rodine. Jeho prápor vlaje aj len v takzvaných Kresť. domovoch. Keď jestvuje nenávisť, podozrievanie, pokrytectvo, odsudzovanie sa, napodobňovanie sveta, zvada, prezradzovanie posvätných právd, hovenie si v hriešnych žiadostiach atď. Celá sústava náboženských zásad i učení, ktoré by maly byť základom i podporou verejného života, sú podobné padajúcej masse, hotovej sa rozpadnúť a zaniknúť. Najhorší krimináli, keď sú vsadení do žalárov pre zločinstvá, bývajú často navštevovaní a obsypávaní darmi, ako čoby dosiahli závidenia hodného vyznamenania. Ich povaha i zločiny sú verejne opisované. Tlač podrobne podáva zprávy o neprávostiach, takto povzbudzujúc iných do luhárstva, krádeže i vrážd; a Satan jasá nad zdarom svojho pekelného chytráctva. Náklonnosť k zločinu, túlia po vraždení, hrozné rozšírenie nestriedmosti i neprávosti každého druhu i stupňa, by malo prerušiť všetkých, ktorí sa boja P. Boha, a pýtať sa, čo by sa malo konať, aby sa zastaval tento príval zla? VZV 238.2

Zákono-dárne sú porušené. Panovníci túžia po zisku, a v podlých rozkošiach majú záľubu. Nestriedmosť zatemnila mysle mnohým, tak že Satan ich má takmer úplne pod svojou kontrolou. Sudcovia sú prevrátení, podplácaní, zavádzaní, ohlúpení. Opilstvo, hýrenie, náruživosť, nenávisť a neúprimnosť každého druhu, sú medzi tými, ktorí prisluhujú zákon. “Právo je obrátené nazpäť a spravodlivosť stojí ďaleko; lebo pravda padla na ulici, a pravosť nemohla vojsť, na pravdu sa zabudlo.” Izai. 59: 14, 15. VZV 239.1

Neprávosť a duchovná temnota, ktoré prevládaly pod Rímskou nadvládou, boly nevyhnutelným následkom toho, že Rím potláčal Sv. Písmo; ale kde sa má nájsť príčina všeobecnej nevery, zanedbávanie Božieho zákona a z toho plynúcej zkazenosti v terajšej dobe náboženskej slobody, v plnej žiare svetla evanjelia? Teraz, keď Satan už nemôže viac udržať pod svojim vedením skrývanie Sv. Písma, uchyľuje sa k iným prostriedkom, aby dosiahol ten samý cieľ. Keď zničí verenie v Bibliu, poslúži mu to zrovna tak, ako keby zničil aj Bibliu samú. Šíriac to svodné verenie, že Boží zákon k ničomu viac nezaväzuje, svádza ľudí zrovna tak účinne ku hriechu, ako keby vôbec nemali známosť o jeho príkazoch. Aby previedol svoje úmysle, pracuje aj teraz skrze cirkev, ako aj v minulých dobách. Dnešné náboženské organizácie sa sprotivily náslúchať na neobľúbené pravdy jasne dokázané v Biblii, a tým si zaviedly mnohé výklady i uznaly mnohé náhľady, ktoré sejú širokoďaleko semeno nevery. Držiac sa pápežského bludu prirodzenej nesmrteľnosti duše i vedomia človeka po smrti, opovrhli jedinou obranou proti podvodu Duchárstva. Učenie o večných mukách v pekle mnohých zaviedlo Bibliu neveriť. A že požiadavky štvrtého prikázania nezmeneného Desatora sú ľuďom pripomínané, vidno že je v tom zahrnuté aj zachovávanie siedmeho dňa v týždni (Soboty) ; a aby sa oslobodili od povinno-sti, ktorú nie sú ochotní vykonať, mnohí obľúbení učitelia vyhlasujú, že Boží zákon nie je viac platný. Takto opovrnujú nielen pravým dňom Božieho odpočinku (Sobotou), ale spolu aj Jeho svätým zákonom. A čim v,iac sa reforma o Sobote bude šíriť, toto opovrhovanie Božím zákonom a vyhýbänie požiadavku štvrtého prikázania (Soboty) stane sa všeobecným. Učenie náboženských učiteľov otvorilo dvere neverectvu, Duchárstvu, aj opovrhovaniu sv. Božím zákonom; a na týchto vodcoch spočíva hrozná zodpovednosť neprávosti, ktorá jestvuje v dnešnom Kresťanstve. VZV 239.2

Predsa táto istá trieda hlása, že tá rýchle-sa-šíriaca duchovná hniloba je vraj zodpovedná za znesväcovanie tak zvaného Kresť. dňa odpočinka (Nedele), aj že nanútené zachovávanie Nedele by hodne polepšilo mravy spoločnosti. Toto sa zvlášť hlása tuná v Amerike, kde nauka o pravom dni Božieho odpočinka (Sobote) je najviac rozšírená. Práca striedmosti, jedna z najprominentnejších i najpotrebnejších mravných náprav, je často spojená s Nedeľným hnutím, a podporci tohoto hnutia sa často predstavujú čo hájitelia najvyšších záujmov ľudskej spoločnosti; a tí, čo sa nechcú s nimi spojiť, sú odsudzovaní čo nepriatelia striedmosti i reformy. Je isté, že hoci hnutie pre založenie bludu je spojené s prácou, ktorá sama v sebe je dobrou, nie je dôvodom v prospech bludu. Otravu môžeme zakukliť, keď ju smiešame so záživným jiedlom, to ale nezmení jej prirodzenosť. Opak toho je, že sa stane tým viac nebezpečnejšou, poneváč môže byť vziata nepozorovane. Je to jedným zo Sata-nových plánov, pomiešať vždy len tolko falše s pravdou, aby sa nespozorovala. VZV 240.1

Vodcovia Nedelného hnutia môžu hájiť obnovy, ktorých ľud potrebuje, aj zásady, ktoré sa shodujú s Bibliou; ale pone-váč pri tom žiadajú niečo, čo sa prieči Božiemu zákonu, Jeho verní služobníci sa nemôžu s nimi spojiť. Nič ich nemôže ospravodliveť, aby odložili prikázania Božie k vôli nariadeniam ľudským. VZV 240.2