Křesťanská Služba

Svedectvá

Sme Kristovi svedkovia a nesmieme pripustit’, aby svetské záujmy a plány pohltili náš čas a pozornost’ / 9T, str. 53-54/. KS 15.4

“Vy ste mojimi svedkami, hovoří Hospodin. . , Ja oznamujem, zachranujem a ohlasujem a nieto medzi vami cudzieho boha, ... a vy ste mojimi svedkami ” /Iz 43,10. 12/ . “Ja Hospodin som ťa povolal v spravodlivosti a pojal som ťa za tvoju ruku, budem ťa ostríhat’ a dám ťa za zmluvu 1’udu a za svetlo národom, aby si otvoril slepé oči a vyviedol vazna z vazenia, zo žalára tých.ktorí sedia vo tme ” / Iz 42,6/. / Cit. v AA, str. ÍO . / KS 15.5

Svet uctieva falošných bohov. Ludí třeba odvracať od modloslužby nie ohováraním ich modiel, ale poukazom na niečo lepšie. Treba zvestovat’ Božiu dobrotu . “Vy ste mojimi svedkami, hovorí Hospodin, a ja som silný Boh” / COL, str. 299/. KS 15.6

Všetci, čo chcú vstúpiť do Božieho mesta, musia v pozemskom živote svojím jednaním zjavovať Krista Len tak možu byť Kristovými poslami, jeho svedkami. Majú vydávat’ jasné, určité svedectvo proti všetkým zlým skutkom a hriešnikom ukazovat’ na Baránka Božieho, ktorý snímá hriechy sveta / 9T, str. 23/. KS 15.7

Učeníci mali ísť ako Kristovi svedkovia a hlásat’ svetu, čo videli a počuli od Krista. Ich úkol bol tým najdoležitejším posláním, k akému boli kedy l’udia povolaní, a nasledoval za posláním Kristovým. Mali byť Božími spolupracovníkmi pri záchrane 1’udí / A A, str. 19 / . KS 16.1

Božský Učitel’ hovorí : “Len mój Duch može poučit’ a presvedčiť o hriechu. Vonkajšok može len dočasne zaujat’ mysel’. Pravdou oslovím svedomie a l’udia budú svedčit’ po celom svete o mojich nárokoch na čas, prostriédky i schopnosti človeka” /7T, str. 159 / . KS 16.2

Podl’a Božieho určenia Krista možeme zjavovať svetu tým, že vyznávame jeho vernost’. Máme uznat’ jeho milost’, ktorú oznámil skrze svojich povolaných svedkov za starodávna, no naša osobná skúsenosť bude najúčinnejšia. Božími svedkami sa stávame tým, že svojím životom osvedčujeme posobenie Božej moci. Každý člověk žije svojím osobitným životom a odlišnými skúsenosťami. Boh chce počuť náš osobný chválospev. Prejav osobnej vďačnosti za jeho milost’ podoprený křesťanským životom bude potom neodolatel’ne pomáhat’ pri záchrane hynúcich / DA, str. 347 /. KS 16.3

Boh nemože rozšíriť poznanie svojej vole a divy svojej milosti medzi neveriacim svetom, kým sa jeho svedectvo nerozšíri po celej zemi. Podl’a jeho plánu majú byť Kristom zachránení 1’udia jeho misionármi, svetlonosmi po celom svete, ako znamenia, živé listy, ktoré poznajú a čítajú všetci l’udia . Svojou vierou a skutkami majú svedčiť o blízkom príchode Spasitel’a a zvestovat’, že milost’ Božiu neprijali nadarmo. Ludí treba varovat’, aby sa pripravili na prichádzajúci súd / 2T , str. 631-632 / KS 16.4

Keď /učeníci/ uvažovali o jeho čistom, svatom živote., uvedomovali si, že žiadna námaha nebude príliš ťažká, nijaká obeť privel’ká na to, aby mohli svojím životom dosvedčovat’ krásu Kristovho charakteru . Keby len mohli ešte raz prežiť posledné tri roky, ako celkom inak by jednali ! Keby mohli Majstra ešte vidieť, ako by sa len vynasnažili, aby mu dokázali svoju lásku a dali mu pocítit’, že ich to bolí, keď ho niekedy slovom či skutkom nevery zarmútili ! Utešovali sa však myšlienkou, že všetko je odpustené; boli odhodlaní odpykat’ svoju neveru, pokial’ možno, smelým vyznávaním Krista pred svetom /AA, str. 3 6/. KS 17.1

Tito dvaja uzdravení ’udia boli prvými misionármi, ktorých Kristus poslal zvestovať evanjelium do kraja Desaťmestia. Len krátku dobu mali možnost’ naslúchať jeho posolstvu. Nepočuli od neho nijaké kázanie. Nemohli vyučovat’ l’ud ako učeníci, ktorí boli s Kristom denne . Boli však živým dokazom, že Ježiš je Mesiáš. Mohli svedčit’ o tom, čo sami videli, počuli, poznali a z Kristovej moci i pocítili. A. k tomu je povolaný každý, koho srdca sa dotkla Božia milost’. Milovaný učeník Ján napísal: “Co od počiatku bolo, čo sme počuli, čo na viastné oči videli, na čo sme hl’adeli a čoho sa nám ruky dotýkali, o tom svedčíme, totiž o slove života .. . Co sme teda videli a počuli, zvestujeme aj vám” / 1 Ján 1, 1-3 / . Ako Kristovi svedkovia máme hovorit’ to, čo poznáme, čo sme sami videli, počuli a poznali. Ak sme krok za krokom sledovali Ježiša, budeme iste vedieť, čo máme povedať o ceste, ktorou nás viedol.Z vlastných skúseností možeme svedčit’ o pravdivosti jeho zasl’úbení. Možeme prinášať svedectvo o tom, čo sme poznali z Kristovej milosti. K tomuto svedectvu nás Pán vyzýva ; svet hynie jeho nedostatkom /DA, str. 340/. KS 17.2