Křesťanská Služba

Prúd svetla a požehnania

Máme byť posvateným potrubím, ktoré umožňuje príliv nebeského života iným. Svatý Duch má oživovat’ a ovládat’ celú cirkev, očisťovat’ a spájať srdcia/9T, str. 20 / . KS 18.1

Každý Ježišov nasledovník ako jeho misionár má čo robit’ v rodine, v okolí, v mestečku či meste , v ktorom žije. Všetci Bohu posvatení veriaci sú širitel’mi svetla. Boh z nich robí nástroje spravodlivosti, .aby iným priniesli svetlo pravdy /2T, str. 632/. KS 18.2

Výsledok Ježišovho rozhovoru, keď unavený a hladný sedel pri studni, bol vel’mi požehnaný. Jediná duša, ktorej chcel pomoct’, umožnila prístup k iným a priviedla ich k Spasitel’ovi. Tak sa Božie dielo šírilo na zemi. Nech aše světlo svieti a ostatné sa porozsvecujú / OW, str. 195 /. KS 18.3

Mnohí si myslia, že Kristovi sú zodpovední len za vlastné svetlo a skúsenosť bez ohl’adu na jeho uznaných nasledovníkov na zemi. Ježiš je priatel’ hriešnikov a jeho srdca sa týka ich trápenie . On má všetku moc na nebi i na zemi, ale váži si tých, ktorých povolal, aby osvecovali a zachranovali l’udí ; on vedie hriešnikov k cirkvi, ktorú povolal za širitel’ku svetla vo svete /AA, str. 122/. KS 18.4

Prvej cirkvi bolo zverené dielo, ktorého rozmach mal byť zrejmý všade, kde sa úprimné duše ochotne oddávali Kristovej službe ; tam mala cirkev tvoriť strediská svetla a požehnania /AA, str. 90/. KS 18.5

Ako slnečné lúče prenikajú do najodl’ahlejších kútov sveta, tak má podl’a Božieho určenia svetlo evanjelia preniknúť každú dušu na zemi. Keby Kristova cirkev spínala zámer nášho Pána, svetlo by osvietilo všetkých, čo sú vo tme a v údolí tienu smrti / MB, str . 69 /. KS 18.6

Každý človek prednostne smie byť poslom prinášajúcim svetu poklady Božej milosti, nevystihnuté1’né bohatstva Kristove. Spasitel’ po ničom tak netúži, ako po posloch, ktorí budú svetu predstavovat’ jeho ducha a charakter. Svet nič tak nepotrebuje ako prejav Spasitel’ovej lásky v l’ud’och. Celé nebo očakáva poslov, ktorí by šírili svátý olej k radosti a požehnaniu 1’udských srdc / COL , str. 419/. KS 19.1

Sláva Božej cirkvi je v zbožnosti jej členov ; tam je skrýša Kristovej moci. Vplyv úprimných dietok Božích može byť nedocenený, časom sa však ozrejmí a plne sa zjaví v den odplaty. Svetlo pravého kresťana, žiariace neochvejnou zbožnosťou a neúchylnou vierou, zjaví svetu moc živého Spasitel’a. Kristus sa prejaví vo svojich nasledovníkoch ako pramen vody tečúcej k večnému životu. Hoci málo známi svetu, predsa sú uznaní za zvláštny Boží l’ud, vyvolené nádoby spasenia, jeho poslovia šíriaci svetlo na svete / RH,24 . 3 . 1891 / . KS 19.2

Členovia zborov, vyžiarujte svetlo. Bojujte pokornými modlitbami proti nestriedmosti, nerozumnosti a hý reniu sveta a proste za zvestovanie prítomnej pravdy Váš hlas , váš vplyv i čas sú Božie dary a treba ich použit’ pri získavaní l’udí pre Krista / 9T, str. 38 / . KS 19.3

Bolo mi ukázane, že Kristovi učeníci sú jeho zástupcami na zemi a Pán chce, aby boli svetlami v mravnej tme sveta, svietiacimi všade na zemi, v mestách, dedinách a mestečkách ako “divadlo svetu, aj anjelom , aj 1’ud’om” / 2T, str. 631 /. KS 19.4

Kristovi nasledovníci majú byť svetlom sveta, ale náš nebeský Otec im to neukládá ako břemeno. Neschvaluje nijaké saml’úbe a okázalé dobráctvo .Chce aby v 1’ud’och boli nebeské zásady, aby v styku so svetom žiarili svetlom z vnútorného zdroja. Pri neochvejnej vernosti možu každým skutkom šíriť svetlo / MU , str. 36 /. KS 19.5

Keď sa Saulovi v jeho zaslepenej horlivosti a predsudkoch zjavil Kristus, ktorého p re nasle doval, Saul sa ihneď dostal do spojenia s cirkvou, ktorá je svetlom sveta. V tomto prípade Ananiáš predstavuje Krista a zároveň zastupuje aj Kristových pozemských služobníkov určených k tomu, aby jednali miesto Majstra. Ananiáš sa miesto Krista dotýka Saulových oči, aby opať uvideli. Mesto Krista kladie na neho ruky, a keď sa modlí v Kristovom mene, Saul dostává Ducha Svatého. Všetko sa deje v Kristovom mene a v jeho moci. Kristus je základ, cirkev však je nástrojom z vestovánia / A A, str. 122 /. KS 20.1

Všade vládne blud. Vel’ký nepriatel’ duší zbiera svoje sily. Používá každý nápad, aby zvláštnymi bludmi zmiatol zmýšl’anie l’udí a tak zničil duše.Tí, ktorým Boh zveril poklady svojej pravdy, majú šíriť svetlo uprostred mravnej temnoty / HS, str. 290/. KS 20.2

Boh chce, aby jeho l’ud žiaril ako svetlo na svete. Svietiť nežiada len kazatel’ov, ale každého Kristovho učeníka. Majú žiť nebeským životom. Tešiac sa z obecenstva s Bohom, budú túžiť aj po obecenstve so svojimi spolublížnymi, aby svojimi slovami a skut kami vyjadrili lásku Božiu, ktorá oživuje ich srdcia.Tak budú svetlom sveta a toto svetlo, ktoré sa bude skrze nich šíriť , nezhasne a nezanikne / 2T,str. 122-123/. KS 20.3

Kristovi následovníci by mali byť nástrojmi spravodlivosti, pracovníkmi, živými kamenmi, vyžiarujúcimi svetlo, aby mohli pútať přítomnost’ nebeských anjelov. Majú byť sprostredkovatel’mi Ducha pravdy a spravodlivosti ./2T, str. 126-127/. KS 20.4

Pán povoláva svoju cirkev, aby bola zásobárnou božského vplyvu. Nebeský vesmír očakáva, že členovia sa stanů sprostredkovatel’mi života, aby sa mnohí obrátili a stali sa šíritel’mi Kristovej milosti na pustých miestach Pánovej vinice / BE , 12. 8. 1901 / . KS 21.1

Každý, kto je spojený s Bohom, bude šíriť svetlo iným. Ak niekto nemá nijaké svetlo, ktoré by mohol dať, potom je to preto, že nemá spojenie so Zdrojom svetla / HS , str. 291 / . KS 21.2

Boh povolal veriacich, aby prinášali svetlo iným. Ak však pre ich neochotu l’udia zostávajú vo tme a v blude, hoci by im pod vplyvom Ducha Svátého veriaci mohli pomoct’, budú za to zodpovední Bohu . Boli sme povolaní zo tmy do jeho předivného svetla, aby sme zvestovali Kristove cnosti / RH , 12. 12. 1893 / . KS 21.3

Všetci, ktorí sa posvátili Bohu, stanu sa šíritel’mi svetla. Boh ich povolává za svojich služobníkov, ktorí z bohatstva jeho milosti dávajú iným . . . Náš vplyv na iných nezáleží natol’ko na tom, čo hovoríme , ako na tom, čím sme. Ludia možu odporovat’ našim úvahám a pohrdat’ nimi, možu sa protivit’ našim výzvám, ale nemožu poprieť mocný dokaz života usmerneného nezištnou láskou. Dosledný a Kristovou pokorou sa vyznačujúci život je vel’kou mocou vo svete / DA, str. 141-142 / . KS 21.4

Tí, čo mali byť svetlom sveta, šírili len slabé a mdlé lúče. Co je svetlo ? Je to zbožnost’, dobrota, pravda, milosrdenstvo, láska ; je to zjavenie pravdy v povahe a v celom živote. Evanjelium čerpá svoju útočnú moc z osobnej zbožnosti veriacich a Boh sa postaral smrťou svojho Syna, aby každý človek mohol byť dokladne pripravený pre každý dobrý skutok. Každá duša má byť jasným a žiarivým svetlom zjavujúcim cnosti toho, ktorý nás povolal zo tmy do svojho předivného svetla. Sme Božími pracovníkmi.Ano, pracovníkmi, t. j. máme s celou vážnosťou slúžiť na vinici Pánovej. Sú duše, ktoré treba zachra- niť-duše v našich zboroch, v našich sobotných školách i v našom okolí / RH , 24.3.1891 /. KS 21.5

Sami /veriaci / budú len vtedy duchovne žiť, ak budú pracovat’ pre iných. Ak budú spolupracovat’ s Ježišom, z našich zborov budú žiariť stále jasnejšie lúče svetla, ktoré preniknú okolitú tmu /HS,str.291 /. KS 22.1

“Vy ste svetlo sveta” /Mat 5,14/. Prednost’ spásy si Židia vyhradzovali len pre svoj národ ; Kristus im však ukázal, že spasenie je ako slnečné svetlo. Patrí celému svetu / DA, str. 306 307 /. KS 22.2

Srdcia, ktoré odpovedajú na vplyv Ducha Svátého, stávajú sa šíritel’mi Božieho požehnania. Keby boli zo sveta vyhladení Boží služobníci a Duch Svátý by opustil zem, svet by prepadol pustote a skaze, dosledkom to satanovho panstva. Aj keď to ne veriaci l’udia nevedia, dodnes vďačia za požehnanie tohto života prítomnosti Božieho l’udu na svete, ktorým pohrdajú a ktorý utláčajú . Ak sú však kresťania Božím 1’udom len podl’a mena, podobajú sa soli, ktorá stratila svoju chuť . Vo svete nešíria blahodarný vplyv. Nesprávným svedectvom o Bohu stávajú sa horšími než neveriaci /DA, str. 306/. KS 22.3