Veľký Zápas Vekov

Pád Lucifera.

Bol tam jedon však, ktorý si vyvolil narušiť túto slobodu. Hriech mal svoj pôvod v tom, ktorý po P. Kristovi bol P. Bo- hom najviac poctený, a ktorý v moci a sláve prevyšoval všetkých Nebešťánov. Lucifer pred svojim pádom bol jediným zo zastierajúcich cherubov, svätý a nepoškvrnený. “Takto hovorí Pán: ‘Ty, ktorý zapečaťuješ sumy, plný múdrosti a dokonalý v kráse. V Edene, zahrade Božej, si bol: všeliaký drahý kameň ťa pokrýval.” “Ty si pomazaný cherub zastierajúci, a odkedy Som ťa ustanovil, bol si na svätom vrchu Božom.... Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa, keď si bol stvorený, dokiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť.” Ezech. 28: 12-15. VZV 162.4

Lucifer bol mohol zostať v priazni Božej, milovaný a ctený anjelskými zástupmi, keby bol používal svojej vysokej a šľa-chetnej moci pre dobro iných, a ku cti svojho Stvoriteľa. Avšak hovorí prorok: “Tvoje srdce sa povýšilo v tvojej kráse; zkazil si svoju skvelosť.” Ezech. 28:17. Postupne Lucifer upadal v ukojovaní si žiadosti po vyvyšování seba. “Privlastňuješ si srdce podobné srdcu Božiemu.” Ezech. 28:6. “Veď ty si bol povedal vo svojom srdci: ‘Vystúpim hore do Neba; vyvýšim svoj trôn nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho.... Vystúpim nad výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu.” Izai. 14:12-14. Miesto aby sa bol snažil učiniť P. Boha najvyšším a najprednejším v láske a oddanosti u Jeho stvorenia, snahou Lucifera bolo získať si ich službu a úctu pre seba. A požiadajúc cti, ktorou Otec večnosti obdaril Svojho Syna, toto knieža anjelov zatúžilo po moci, ktorá výhradne prináležala P. Kristovi. VZV 163.1

Celé Nebe sa tešilo v žiare Stvoriteľovej slávy, a vzdávalo jedine Jemu chválu. A kým P. Bôh bol takto ctený, radosť a kľud všade vládol. Lež jedon priečin narušil Nebeský súlad. Služba a povýšenie seba, v protive Stvoriteľovým plánom, vzbudilo predtuchu zla v mysliach, ktorým Božia sláva vždy bola nado všetko. Nebešťania ho napomínali. Boží Syn mu predložil veľkosť, dobrotu a spravodlivosť Stvoriteľa, aj svätú, nezmeniteľnú povahu Jeho zákona. P. Bôh Sám zariadil pravidlá Nebies; a v odchýlení sa od nich, Lucifer by zneuctil svojho Učiniteľa, a priviedol by na seba zkázu. Lež vý-straha, podaná v nekonečnej láske a milosti, vzbudila jedine ducha odporu. Lucifer žiarlil na P. Krista, a stal sa viec rozhodnutým vo svojom odpore. VZV 163.2

Pýcha, príčinou jeho vlastnej slávy, budila v ňom žiadosť po nadvláde. Veľká pocta jemu vzdaná mu nebola vzácna čo Boží dar a nevyvolala v ňom žiadnu vďačnosť voči jeho Stvoriteľovi. On sa pýšil zo svojej jasnosti a povýšenosti, a túžil byť rovným P. Bohu. Bol milovaný a ctený celým nebeským zástupom. Anjelia ochotne poslúchali jeho rozkazy, lebo bol odiaty múdrosťou i slávou nad všetkých. Jedine Boží Syn bol uznaný za Panovníka Nebies, rovný v moci i autorite Otcovi. Vo všetkých Božích radách P. Kristus bral podiel; Lucifer takto nebol pripustený sdieľať Božské plány. “Prečo,” pýtal sa tento mocný anjel, “by Kristus mal mať prednosť? Prečo je On tak poctený nad Lucifera?” VZV 164.1

Opustiac miesto bezprostrednej Božej prítomnosti, Lucifer odišiel šíriť ducha nespokojnosti medzi anjelov. Pracujúc potajomným spôsobom, za istý čas skrýval svoj skutočný úmysel' pod zámerom Božej úcty, snažiac sa vzbudiť nespokojnosť voči zákonom, ktoré riadily nebeské bytnosti, nadrážajúc, že vyžiadujú zbytočné obmedzenia. Poneváč ich povahy sú sväté, naliehal, aby anjelia boli poslušní rozkazom svojej vlastnej vôle. Snažil sa tiež v ten samý čas získať súcit pre seba samého, poukazujúc, že P. Bôh s ním jednal nespravodlive, v udelení svrchovanej cti P. Kristovi. Tvrdil, že v snahe po väčšej cti a moci netúži pre svoje vlastné vyvýšenie, ale že sa snaží dosiahnuť zabezpečenie slobody všetkým Nebešťanom, aby tak týmito prostriedkami mohli docieliť vyššieho stavu jestvovania. VZV 164.2

P. Bôh vo Svojom veľkom milosrdenstve dlho snášal Lucifera. Nebol razom sosadený so svojho vysokého postavenia, čím prejavil ducha nespokojnosti, ani vtedy, keď počal prednášať svoje luhavé tvrdenie pred vernými anjelmi. Dlho bol trpený v Nebi. Znova a znova mu bolo nabídzané odpustenie pod podmienkami pokánia a poddania sa. Taká snaha bola prejavená, akú jedine nekonečná Láska je vstave dokázať, aby bol usvedčený zo svojho omylu. Duch nespokojnosti nebol nikdy predtým známy v Nebesiach. Lucifer sám z počiatku nezbadal či sa odvracia abo nie; on nespoznal dostatočne svoje pocity. Avšak, keď jeho nespokojnosť bola dokázaná za bezpodstatnú, tu Lucifer bol usvedčený, že jedná nesprávne, a že Božie požiadavky sú spravodlivé, a že on ich má za také uznať pred celým Nebom. Keby bol tak zrobil, mohol zachrániť seba aj mnoho anjelov. Vtedy ešte nebol celkom zavrhol vernosť k P. Bohu. Ačkoľvek opustil svoje miesto zakrývajúceho cheruba, však keby sa bol navrátil k P. Bohu, uznajúc Stvoriteľovu múdrosť, a uspokojený súc so svojim postavením určeným preňho v Božom pláne, mohol byť znova uvedený do svojho úradu. Avšak jeho pýcha mu bránila poddať sa. Húževnate zastával svoje názory, dokazujúc, že mu pokánie není potrebné, a úplne sa odovzdal veľkému rozporu so svojim Učiniteľom. VZV 164.3

Všetky sily a moci jeho majstrovskej mysle sa teraz nachýlily k dielu podvodu, by získal súcit anjelov, ktorí boli pod jeho veliteľstvom. Napriek rade i výstrahe P. Krista bol odhodlaný slúžiť účelom a výmysľom zradcovstva. Tým, ktorých dôvernosť pútala s ním najužšie, Satan dal znať, že bol vraj nesprávne odsudzovaný, že jeho postavenie nebolo vážené, aj že jeho sloboda nemala byť zkrátená. Nesprávnym prekrucovaním P. Kristových slov v lož, obviňoval Božieho Syna z plánu poníženia ho pred všetkými Nebešťanmi. Zrovna luhave obviňoval verných anjelov. Všetkých, ktorých nemohol získať celkom pre seba, obviňoval z ľahostajnosti k záujmom nebeských bytnosti. Dielo, ktoré on sám konal, pripisoval anjelom, ktorí zostali verní P. Bohu. By mohol P. Boha obviňovať z domnelej nespravodlivosti voči sebe, obrátil sa k prekrucovaniu slov a skutkov Stvoriteľa. Jeho dielom bolo, aby uviedol anjelov v zmätok ohľadom Božích účeľov. Všetko, čo bolo zrejmé a je-dnoduché, zastrel tajomstvom, a umelým prevracaním vrhal pochybnosť na najzreteľnejšie výroky Pána, Jeho vysoké postavenie, v tak úzkom spojení v Božom prisluhovaní, pôsobilo väčšou mierou na jeho poddaných, tak že mnohí boli svedení v spojeniu sa s nim ku vzpúre oproti nebeskej vrchnosti. VZV 165.1

P. Bôh v Svojej múdrosti dovolil Satanovi pokračovať v jeho diele tak dlho, až duch nespokojnosti sa vyvrcholil vo ve- rejnej vzbure. Bolo nutné, by jeho plány došlý k uskutočneniu, aby ich pravá povaha a náklonnosť bola všetkým známa. Lucifer, čo posvätný cherub, bol vysoko vyvýšený; bol tiež veľmi obľúbeným nebešťanmi, a jeho vplyv nad nimi bol silný. Božia vláda nezahrňovala jedine nebešťanov, ale všetky stvorené bytnosti iných svetov, a Satan sa domnieval, že ak mu bude možné voviesť anjelov Nebies v zbúru, že to samé zrobí aj s obyvateľmi iných svetov. Umele prednášal všetkým svoje názory, upotrebiac chytráctvo a podvod k získaniu svojich poddaných. Jeho moc k svádzaniu bola veľmi veľká, a oblečúc sa v rúcho lži, došiel úspechu. Áno, ani len verní anjelia nemohli celkom rozoznať jeho povahu, alebo vynajsť k akému cieľu smeruje jeho dielo. VZV 165.2

Satan bol vysoko vážený, a všetky jeho činy boly zastrené tajomstvom, tak že iba s veľkou ťažkosťou mohli anjelia spoznať pravú povahu jeho diela. Není-li hriech celkom vyvinutý, nepozdá sa, že je také zlo, akým v skutku je. Do toho času hriech bol neznámy v celom Božom vesmíre, a sväté bytnosti vôbec netušili o jeho prevrácenej prirodzenosti. Nemohli rozoznať hrozné následky, ktoré povstanú skrze odstráňfenie Božieho zákona. Satan najprv svoje dielo skrýval pod zvláštnym predstieranim vernosti k P. Bohu. Tvrdil, že sa snaží zvýšiť Božiu česť, stálosť Jeho vlády, a dobro všetkých Nebešťanov. Vštepujúc anjelom nepokoj, v ten samý čas umele pracoval, by sa zdalo, že chce odstrániť nespokojnosť. Keď naliehal, aby zmeny boly zrobené v zariadení a zákonoch Božej vlády, bolo to pod predstieraním nutnosti, aby sa vraj zachoval súlad v Nebi. VZV 166.1

Vo svojom jednaní s hriechom, P. Bôh mohol upotrebiť jedine spravodlivosť a pravdu. Satan, ten zas mohol upotrebiť to, čo P. Bôh nemohol — lichotenie a faloš. On sa snažil prekrútiť Božie Slovo a nesprávne predložiť plány Jeho vlády pred anjelov, tvrdiac, že P. Bôh nebol spravodlivý vo vydaní zákonov a pravidiel Nebešťanom; že v žiadaní poddanstva a poslušnosti od Svojich tvorov, hľadá len Svoje vyvýšenie. Preto musí byť dokázané ako Nebešťanom tak obyvateľom iných svetov, že Božia vláda je spravodlivá a Jeho zákon dokonalý. Satan sa predstavoval, že mu ide o dobro i blaho vesmíra. Pravej povahe podvodníka aj jeho skutočnému účeľu musí byt; porozumené všetkými. Musí mu byť daný čas prejaviť sa v jeho hriešnych skutkoch. VZV 166.2

Nesúlad, ktorý svojím smerom zapríčinil v nebi, Lucifer pripisoval Božiemu zákonu i Jeho vláde. Všetko zlo vyhlásil, že bolo výsledkom Božskej správy. On tvrdil, že jeho účelom vraj bolo zlepšiť Božie ustanovenia. Preto bolo potrebné, aby dokázal povahu svojho tvrdenia a dosvedčil výsledok svojich navrhovaných zmien v Božom zákone. Jeho vlastný skutok ho musí odsúdiť. Satan svedčil od počiatku, že on nebral podieľ v zbúre. Celý vesmír musí vidieť arci-svodcu odhaleného. VZV 167.1

I vtedy, keď už bolo rozhodnuté, že Satan nemôže byť nechaný ďalej v Nebi, nekonečná Múdrosť ho ešte nezničila. Poneváč jedine služba lásky môže byť prijatá od P. Boha, musí teda vernosť Jeho tvorov spočívať na presvedčení o Jeho spravodlivosti a dobrote. Obyvatelia neba a iných svetov nie súc oboznámení s prirodzenosťou a následkami hriecha, nemohli by vidieť spravodlivosť v zničení Satana. Keby aj bol býval hneď života pozbavený, vtedy by títo slúžili P. Bohu skôr zo strachu ako z lásky. Vplyv svodcu by tým však i tak nebol celkom zničený, ani duch vzpúry odstránený. Zlo musí byť nechané, aby dozrelo. Pre dobro celého vesmíra cez nekonečné veky, Satan bol nechaný aby vyviňoval svoje zásady, by tak obvinenia, ním samým učinené oproti Božej vláde, boly videné v pravom svetle celým stvorením, a aby spravodlivosť a milosť Božia aj nezmeniteľnosť Jeho zákona bola ustálená nad každú pochybnosť. VZV 167.2

Satanova vzpúra mala byť ponaučením celému vesmíru cez všetky ďalšie veky, stálym svedoctvom o povahe a hrozných následkoch hriechu. Pôsobenie Satanovej vlády, jej výsledky pri ľuďoch i anjeloch dokáže, čo musí byť ovocím odstránenia Božej moci. Osvedčí, že prítomnosť Božej vlády a Jeho zákona je zriadená pre dobro všetkých tvorov, ktorých On stvo- ril. V takomto spôsobe má byť táto zkúška vzpúry stálou ochranou všetkým svätým bytnostiam, aby zabránila, žeby neboli viac svedení povahou prestúpenia, aj aby ich zachránila pred vykonaním hriechu a vytrpenia trestu zaň. VZV 167.3

Do samého konca zápasu v Nebi, ten veľký uchváti teľ pokračoval v ospravodlivovaní sa. Keď bolo oznámené, že musí byť so všetkými s ním súcitiacimi anjelmi, vylúčený z obydlia blaha, vtedy buričský vodca smele priznal že opovrhuje Stvoriteľovým zákonom. Zopakoval svoje dôvodenie, že anjelia nepotrebujú byť kontrolovaní žiadnym zákonom, ale že majú byť ponechaní sledovať svoju vlastnú vôľu, ktorá by ich vraj vždy bola správne viedla. Odsúdil Božské stanovy akoby tieto obmedzovaly ich slobodu, a vyhlásil, že jeho zámerom bolo odstránenie zákona; a vraj tak oslobodení od tohto obmedzovania, nebešťania sa môžu povzniesť na vyšší i slávnejší stav jestvovania. VZV 168.1

V spoločnom súhlase, Satan s jeho zástupom anjelov, vinil P. Krista za ich vzbúru, prehlasujúc, že keby neboli bývali karhaní, neboli by sa vraj vzbúrili. Trebárs nepoddajní a vzdorujúci vo svojej nevernosti, hľadajúc márne podvrátiť Božiu vládu, predsa však tak rúhave tvrdili, že sú vraj nevinnými obeťami otročujúcej moci, až konečne arci-burič i všetci jeho súcitníci boli vypovedaní z neba. VZV 168.2

Ten samý duch, ktorý spôsobil vzbúru v nebi, zapríčiňuje ju vždy aj tu na zemi. Satan pokračuje s ľudmi tým samým spôsobom, aký prevádzal s anjelmi. Jeho duch teraz panuje v neposlušníkoch ľudských. Podobne ako on, tak aj oni hľadia ničiť obmedzenie Božieho zákona, a sľubujú ľuďom slobodu skrze prestupovanie jeho príkazov. Karhanie hriecha i teraz budí ducha nenávisti a vzdorovania. Keď sa Božie posolstvo o výstrahe dotkne svedomia človeka, Satan ho hneď vedie k tomu, aby sa ospravodlivoval, a hľadí najsť súcitu u tých, ktorí tiež pokračujú smerom hriechu. Namiesto, aby sa napravil, v budzuje rozhorčenie proti tomu, kto ho karhá, akoby on bol príčinou jeho stavu, Od doby spravodlivého Ábela až doteraz, podobný duch sa prejavuje proti tým, ktorí sa opovážia odsudzovať hriech. VZV 168.3

Tým samým preinačovaním povahy Božej, ako pokračoval v Nebesiach, predstavujúc P. Boha, že je krutý, tyranský. Satan naviedol aj človeka hrešiť. A že sa mu toto podarilo, vyhlásil, že to boly Božie nespravodlivé obmedzenia, čo priviedly aj človeka k pádu, ako sa to stalo aj v jeho páde v Nebi. VZV 169.1

Lež Ten Večný oznamuje Svoju vlastnú povahu takto: “Pán, Bôh silný, ľútostivý a milosrdný, dlho-shovievajúci a veľký v milosti a pravde, ktorý zachováva milosť tisícom a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však niakým činom nenechá bez trestu vinného.” 2. Mojž. 34:6, 7. VZV 169.2

Vypovedaním Satana z neba, P. Bôh prejavil Svoju spravodlivosť, a udržal česť Svojho trônu. Avšak, keď človek zhrešil poddaním sa svodu tohto odpadlíka. P. Bôh podal dôkazy Svojej lásky daním Svojho jednorodeného Syna na smrť, pre zachránenie padlého človečenstva. V tomto smierení je prejavená Božia povaha. Mocný dôkaz kríža predstavuje celému vesmíru, že dielo hriecha, ktoré si Lucifer vyvolil, nebolo na žiadon pád príčinou nedostatku v Božej vláde. VZV 169.3

V boji medzi P. Kristom i Satanom počas Spasiteľovho pobytu na zemi, povaha veľkého svodcu bola do naha odkrytá. Nič iné by nebolo tak účinlive odpúdilo náklonnosť nebeských anjelov i celého nepadlého vesmíra voči Satanovi, ako jeho krutý boj vedený proti Vykupiteľovi sveta. Jeho opovážlivé a rúhavé požiadavky, aby sa mu P. Kristus klaňal, jeho opovážlivosť viesť Ho na vrchoľ vrchu i väžu chrámu, zlomyseľný zámer prezradený v ponúkaní Ho, aby sa hodil dolu so závratnej výšky, neustála nenávisť, ktorou Ho sledoval z miesta na miesto, povzbudzujúc kňazov i ľud, aby opovrhli Jeho láskou, a konečne, aby kričali: “Ukrižuj Ho! Ukrižuj Ho!” — všetko toto spôsobilo údiv i rozhorčenosť celého vesmíra. VZV 169.4

Bol to Sätan, ktorý podnietil svet, aby zavrhol P. Krista. Knieža zla vynaložilo všetkú svoju moc i podvodníctvo, aby zničil P. Ježiša; on videl, že milosť a láska Spasiteľa, Jeho ľútostiyosť a súcitná nežnosť, zjavuje ľuďom Božiu povahu, Sa- tan podvracal každý dôkaz podaný Božím Synom, a upotrebil ľudí za svoj nástroj, aby naplnil život Spasiteľa utrpením a boľasťou. Chytráctvo a lož, ktorými sa snažil Satan prekážať práci P. Ježiša, nenávisť prejavená skrze synov neposlušnosti, jeho kruté obviňovonie Toho, ktorého život bol bezpríkladnou dobrotou, všetko to pochádzalo z jeho hlboko-zakorenenej pomsty. Vznietený oheň závisti a zlo-myseľnosti, nenávisti a pomsty, vybúšil plným plameňom na Golgate oproti Božiemu Synovi, kým celé nebe hľadelo s úžasom na ten výjav v tichom zdesení. VZV 169.5

Keď táto veľká obeť bola vykonaná, a P. Kristus vystúpi! na Výsosť, odoprel obdiv a pochvalu anjelov až predniesol žia-dosť : “Otče, chcem aby tí, ktorých Si Mi dal, boli tiež so Mňou.” Ján. 17: 24. Potom s nevýslovnou láskou a mocou vyšla odpoveď od trônu Otca: “Klaňajte sa Jemu všetci anjelia Boží.” žid. 1 : 6. Žiadnej škvrny sa na P. Ježišovi nenachodilo. Jeho poníženie sa ukončilo. Jeho obeť bola dokonaná, a bolo Mu dané meno nad každé meno. VZV 170.1

Teraz sa ukázala vina Satanova bez akej-koľvek výmluvy. On prezradil svoju skutočnú povahu čo lhár a vrah. Bolo zrejmé, že toho samého ducha, ktorým bol ovládal synov, ľudských, ktorí boli pod jeho mocou, —bol by prejavil aj v nebesiach, keby mu bolo bývalo dovolené tam zostať medzi nebešťanmi. On tvrdil, že prestupovanie Božieho zákona privedie slobodu a povýšenie, avšak zjavený výsledok bolo otroctvo a úpadok. VZV 170.2

Lucifer obvinil P. Boha, že sa vraj vyvyšoval, keď žiadal poslušnosť od Svojich tvorov, a vyhlásil, že keď Stvoriteľ žiada zaprenie seba od iných, Sám že vraj nekoná žiadného zaprenia Seba ani obeti. Teraz však bolo vidieť, že pre spasenie padlých, hriešnych ľudí, Panovník vesmíru priniesol najväčšiu obeť akú len láska môže dať; “lebo Bôh bol v Kristu mieriac so Sebou svet.” 2. Kor. 5 : 19. Bolo tiež vidno, že trebárs Lucifer aj otvoril dvere hriechu, svojou žiadosťou po cti a prednosti, P. Kristus predsa, aby zničil hriech, ponížil Seba, a stal sa slúžobníkora až do smrti. VZV 170.3

P. Bôh prejavil Svoj odpor voči zásadám vzbúry. Celé nebo videlo Jeho správnosť prejavenú, ako v odsúdení Satana tak vo vykúpení človeka. Lucifer prehlásil, že ak Boží zákon bol nezmeniteľný, a jeho pokute sa nedalo vyhnúť, každý priestupník musí byť navždy vylúčený zo Stvoriteľovej priazne. On tvrdil, že hriešne človečenstvo nemohlo viac byť vykúpené, a preto bolo jeho oprávnenou korisťou. P. Kristova smrť bola dôkazom v prospech človeka, ktorý nikdy nemôže byť odstránený. Trest zákona bol uvalený na Toho. ktorý bol rovný P. Bohu, a človek je učinený voľným prijať spravodlivosť P. Kristovu, a pokorným i poníženým životom víťazit tak, ako víťazil Boží Syn, nad mocou Satana. P. Bôh je spravodlivý a ospravodlivujúci všetkých veriacich v P. Ježiša. VZV 171.1

Lež nebolo to len dokonať vykúpenie človeka, že P. Kristus prišiel na svet trpeť i zomreť; On prišiel tiež, aby “zveľadil zá- kon” a “učinil ho slávnym”. Nielen obyvatelia tohto sveta si mali správne vážiť zákon; ale malo byť ukázané všetkým svetom celého vesmíru, že Boží zákon je nezmeniteľný. Keby jeho požiadavky boly mohly byť odstránené, vtedy by Boží Syn nebol musel obetovať Svoj život ku smiereniu za jeho prestúpenie. P. Kristova smrť dokazuje nepremenlivosť Božieho zákona. A obeť, ku ktorej láska prinútila Otca i Syna. aby hriešnici mohli byť vykúpení, dokazuje celému vesmíru, — čo nič iného, kremä tohto plánu smierenia nemohlo vykonať — že milosrdenstvo a spravodlivosť sú založené na Božom zákone i Jeho vláde. VZV 171.2

V konečnom výkonnom súde sa vynájde, že nieto žiadnej príčiny pre jestvovanie hriecha. Ked Sudca celej zeme bude žia-dať od Satana: “Prečo si sa vzbúril proti Mne, a odňal odo Mňa poddaných Môjho Kráľovstva?”, tu sa pôvodca hriechu nebude môcť niako vymlúviť. Každé ústa sa zavrú, a všetky zástupy vzbúrencov onemejú. VZV 172.1

Trebárs kríž Golgaty svedčí o nezmeniteľnosti Božieho zákona. tiež hlása aj celému vesmíru, že “odplata za hriech je smrť.” V poslednom výkriku Spasiteľa: “Dokonané je,” ozývalo sa premoženie Satana. Ten veľký zápas, tak dlho vedený, bol rozhodnutý, a konečné odstránenie a zničenie hriechu bolo zaistené. Boží Syn prešiel bránou hrobu, aby “smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, t. j. diabla.” Žid. 2: 14. Žiadosť Luciferova po vyvýšení ho viedla k výroku: “Nad hviezdy Boha silného vyvýšim svoj trôn.... Budem rovný Najvyššiemu !” P. Bôh však prehlásil: “Obrátim ťa v popol na zemi,... a nebude ťa na veky.” Izai. 14: 13, 14; Ezech. 28: 18. 19. Lebo až “ten deň príjde horiaci ako pec, . . . všetci bezbožní budú ako strnisko. A zažhne ich ten deň, ktorý má príjsť, hovorí Pán zástupov, tak že im neponechá ani koreňa ani haluzy.” Malach. 4:1. VZV 172.2

Celý vesmír bude svedkom prirodzenosti a výsledkov hriecha. A jeho úplné zničenie, ktoré by bolo na počiatku spôsobilo strach anjelov a nečesť P. Bohu, teraz povýši Jeho lásku a utvŕdi Jeho česť pred bytnostiami celého vesmíru, ktorí majú záľubu v činení Jeho vôle, a v číich srdciach je Jeho zákon. Hriech nikdy viac nepovstane. Božie Slovo svedčí, že “On učiní koniec; nepovstane druhý kráť súženie.” Nah. 1:9. Boží zákon, ktorý Satan vyhlasoval za “jármo otroctva” hude ctený čo “zákon slobody”. Zkúsené stvorenie sa nikdy viac neodvráti od vernosti Toho, ktorého povaha bola úplne prejavená pred nimi čo nevyzpytateľná láska a večná múdrosť. VZV 172.3