Veľký Zápas Vekov

Proroctvo Splnené v Nebi.

Práve vtedy, keď veriaci nariekali nad zklamaním svojich nádejí udalo sa, čo bolo predpovedané týmto posolstvom, — a čo sa muselo splniť, — prv ako by P. Ježiš mohol prísť, a dať odmenu Svojim sluhom. P. Kristus prišiel, lenže nie sem na zem, ako Ho čakali, ale, ako obrazne znázornené, do svätyne svätých v chráme Božom v Nebesiach. Prorokom Danielom je predstavený ako prichádza v tejto dobe k Starému Dňov, takto: “Videl som v nočnom videní, a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel,” — nie na zem, ale — “k Starému Dňov, a pred Neho bol postavený.” Dan. 7: 13. VZV 104.2

Tento príchod je tiež predpovedaný prorokom Malachiášom: “V tom náhle príde do Svojho chrámu Panovník, ktorého vy hľadáte, a anjel smluvy, po ktorom túžite. Hľa, príjde, hovorí Pán Zástupov.” Malach. 3:1. Príchod Pána do Jeho chrámu bol náhly, neočakávaný pre Jeho ľud. Ale oni Ho tam nevyzerali. Očakávali Ho, že príde na zem, “v plamennom ohni, prevádzať pomstu nad tými, ktorí neznajú Boha a neposlúchajú evanjelium.” 2. Tesal. 1: 8. VZV 104.3

Lež ľudia ešte neboli hotoví Pána postretnúť. Mali pokračovať v ich pripravovaní sa ďalej. Ešte ďalšie svetlo malo im byť dané, ktoré by viedlo ich mysle k chrámu Božiemu v Nebesiach; kde skrze vieru sledujúc službu svojho Veľkňaza, nové povinnosti im maly byť zjavené. Iné posolstvo výstrahy i ponaučenia malo byť dané cirkvi. VZV 105.1

Povedá prorok: “Kto znesie deň Jeho príchodu, a kto obstojí, keď sa ukáže?! Lebo On je ako prepaľujúci oheň zlatníka aj ako lúh práčov. A bude sedieť prepaľujúc a prečisťujúc striebro, a tak prečistí synov Léviho a očistí ich ako zlato aj ako striebro, a budú Pánovi donášajúc obetný dar obilný v spravo-dlivosti.” Mal. 3:2, 3. VZV 105.2

Tí, čo budú žiť na zemi, keď sa orodovanie P. Krista ukončí v Nebeskej svätyni, majú stáť pred tvárou svätého P. Boha bez prostredníka. Ich rúcha musia byť bez poškvrny, ich povahy očistené od hriechu pod kropením krve. Skrze milosť Božiu aj svoju vlastnú snahu, musia zvíťaziť v boji zla. Kým vyšetrujúci súd pokračuje v Nebesiach, kým hriechy kajúcich veriacich sú odstráňované zo svätyne, zatiaľ sa má konať medzi ľudom Božím na zemi zvláštné očisťovanie sa od hriechu. Táto práca je jasnejšie podaná v posolstvách Zjav. 14. hl. verše 6-12. VZV 105.3

Keď táto práca bude mať byť ukončená, nasledovníci P. Krista budú hotoví pre Jeho príchod. “Vtedy bude príjemný Pánovi obetný dar Júdov a Jeruzalema, ako za dní pred vekami a ako za rokov starodávných.” Malach. 3: 4. Vtedy cirkev, ktorú Pán pri Jeho príchode bude mať prijať k Sebe, bude: “slávna, nemajúca škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého.” Efež. 5:26, 27. Vtedy bude vyzerať ako ranná zora, krásna ako mesiac, čistá ako slnko hrozná ako voje s práporami.” Pieseň šal. 6: 10. VZV 105.4

Kremä príchodu Pánovho do Jeho chrámu, Malachiáš tiež predpovedá Jeho druhý advent, Jeho príchod k vykonaniu súdu, v týchto slovách: “A priblížim sa k vám na súd a budem rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom, krivoprísažníkom i proti tým, ktorí utiskujú nájomníka v jeho mzdy, vdovu a sirotu, a krivdia pohostínovi a neboja sa Mňa, hovorí Pán zástupov.” Malach. 3: 5. Ap. Júda poukazuje na to samé, keď povedá: “Hľa, prichádza Pán so Svojimi svätými myriadami vykonať súd proti všetkým, a náležíte skárať všetkých bezbožníkov pre všetky skutky ich bezbožnosti.” Júda 1: 14, 15. Tento príchod a príchod Pána do Jeho chrámu sú dve rôzné a oddelené udalosti. VZV 105.5

Príchod P. Krista čo nášho Veľkňaza do svätyne svätých za účelom očistenia svätyne, ako to opisuje Daniel v 8: 14, — príchod Syna Človeka ku Starému Dňov, — ako je ohlásený v Dan. 7:9, — a príchod Pána do Jeho chrámu, predpovedaný Malachiášom, — sú opismi tej samej udalosti; a to samé je zná-zornené príchodom ženíchovým k svadbe, ako to vyobrazil P. Kristus v podobenstve o 10-tych pannách u Mat. 25. hl. VZV 107.1

V Lete i na Jaseň r. 1844. posolstvo: “Hľa, ženích prichádza !” bolo rozhlásené. Dve triedy predstavené múdrymi i bláznivými pannami sa vtedy utvorily, — jedna, ktorá s radosťou vyzerala Pánov príchod, aj ktorá sa pilne pripravovala postretnúť sa s Nim; tá druhá, zavedená strachom, aj vedená pohnútkou, uspokojila sa s the—riou pravdy, avšak strádala milosti Božej. VZV 107.2

V podobenstve, keď ženích prišiel, tie, čo boly hotové, išly s ním na svadbu. Príchod ženícha tu predstaveného, sa udá pred svadbou. Svadba predstavuje prijatie Kráľovstva P. Kristom. Sv. mesto, Nový Jeruzalem, ktoré má byť strediskom Kráľovstva, sa volá “nevestou, manželkou Bäránka.” Povedal anjel Jánovi: “Poď, ukážem ti nevestu, manželku Bäránka.” “A zaniesol ma v duchu,” hovorí apoštol, “a ukázal mi to veľké mesto, sv. Jeruzalem, sostupujúci od Boha z Neba.” Zjav. 21:9, 10. Teda. je zrejmé, že nevesta predstavuje sv. mesto, a panny, ktoré išly naproti ženíchovi, sú symbolom cirkve. VZV 107.3

V Kn. Zjavenia dietky Božie, sú hosťmi pri svadobnej večeri. “Blahoslavení sú, ktorí sú povolaní k večeri svadby Bä- ránkovej.” (Zjav. 19:9.) Keď že sú hostia, vtedy nemôžu byť predstavení tiež čo nevesta. P. Kristus, ako to podáva prorok Daniel, príjme od Starého Dňov v nebesiach “pánstvo, aj slávu, aj Kráľovstvo.” On príjme aj Nový Jeruzalem, hlavné to mesto Jeho Kráľovstva, “pripravené ako nevesta ozdobená svojmu mužovi.” Dan. 7: 14; Zja. 21: 2. Prijmúc Kráľovstvo, príde v Jeho sláve, čo “Kráľ kráľov a Pán pánov”, pre vykúpenie Svojho ľudu, ktorí majú “sedeť s Abrahámom, Izákom a Jakobom, pri Jeho stole v Jeho Kráľovstve (Zjav. 19: 16; Mat. 8: 11; Luk. 22:30), a brať účasť na svadobnej večeri Bäránkovej. VZV 107.4

Hlásanie: “Hľa, Ženích prichádza!” v Lete r. 1844. povzbudilo tisíce k očakávaniu náhleho adventu Pánovho. V ustanovený čas Ženích prišiel, ale nie na zem, ako to ľudia očakávali, lež k Starému Dňov v Nebesiach, na svadbu, k prijatiu Svojho Kráľovstva. “Tí čo boli hotoví, išli s Nim na svadbu; a dvere sa zavrely.” Oni nemali byť prítomní osobne na tej svadbe, poneváč sa odbavovala v Nebesiach a oni boli na zemi. Nasledovníci P. Kristovi majú “čakať ich Pána, keď sa vráti zo svadby”. Luk. 12:36. K tomu majú rozumieť Jeho práci v Nebesiach, a sledovať Ho skrze vieru, keď pôjde pred P. Boha. Je to v tomto smysle, že majú isť na svadbu. VZV 108.1

V podobenstve boli tí, čo mali olej v ich nádobách s ich lampami, ktorí vnišli dnu na svadbu. Tí, čo so známosťou právd Písma Sv., mali tiež Ducha Sv. i milosť Božiu, aj čo počas ich nočnej, horkej zkúšky, trpezlive čakali, zpytujúc Písmo Sv. o jasnejšie svetlo, — títo porozumeli pravde strany svätyne v Nebesiach aj Spasiteľovej službe v nej, a skrze vieru sledovali Ho tam v Jeho práci. A všetci, ktorí pomocou svedoctva Písma Sv. príjmu tie samé pravdy, sledujúc P. Krista skrze vieru ako vchádza dnu pred P. Boha vykonať poslednú prácu Svojho prostredkovania, po ktorej má prijať Svoje Kráľovstvo, — všetci títo sú predstavení čo vchádzajúci dnu na svadbu. VZV 108.2

V podobenstve v 22. hl. Mat. uvádza sa tiež obraz svadby, a vyšetrujúci súd je zrejme znázornený, že bude vykonaný pred svadbou. Pred svadobným veselím kráľ ide si pozreť hosťov, či sú všetci oblečení v svadobné rúcho, nepoškvrnený to odev charakteru (povahy) umytého a zbieleného v krvi Bäránka. (Verš 11; Zjav. 7: 14.) Ten, ktorý je spozorovaný za nedostatočne odiateho, bude vyhodený von, ale všetci tí, ktorí pri prehliadke sú oblečení v rúcho svadobné, budú prijatí P. Bohom a uznaní za hodných, aby boli účastní Jeho Kráľovstva a sedeli na Jeho trône. Toto zkúmanie charakteru, — rozhodo-vanie, kto je pripravený pre Božie Kráľovstvo, je čiasťou vyšetrujúceho súdu, záverečného to diela vo svätyni v Nebesiach. VZV 108.3

Až vyšetrovanie bude skončené, až budú prezkúmané a rozhodnuté prípady tých, ktorí vo všetkých dobách sa priznávali byť nasledovníkmi P. Krista, vtedy, a nie skôr, bude súd ukončený a brána milosti sa navždy zavre. Jedným krátkym výrokom: “Ktoré boly hotové, vnišly s Nim na svadbu, a zavrely sa dvere” (Mat. 25: 10), sme poučení o konečnej službe Spasiteľa a zanesení do doby, keď veľké dielo pre spasenie človeka bude dovŕšené. VZV 109.1

Pri službe v pozemskej svätyni, ktorá, ako sme videli, je obrazom služby v nebeskej svätyni, kňaz v deň očisťovania vni-šiel do svätyne svätých, a tu služba v prvom oddelení prestala. P. Bôh nariadil: “A žiadon človek nebude v stáne shromaždenia, keď (kňaz) vojde do svätyne, aby ju očistil, dokiaľ nevýide.” 3. Mojž. 16: 17. Tak keď P. Kristus vstúpil do svätyne svätých, aby vykonal záverečné dielo smierenia, prestal Svoju službu v prvom oddelení. Až keď služba v prvom oddelení sa ukončila, začala sa služba v oddelení druhom. Keď v Starozákonnej službe opustil veľkňaz svätyňu v deň očisťovania, predstúpil pred P. Boha, aby Mu podal krv obetí v záujmu celého Izraela, ktorí úprimne ľutovali svojich hriechov. Tak tiež P. Kristus vykonal jedine prvú čiasť Svojho diela čo náš Zástupca, a teraz koná druhú čiasť Svojho diela, a opätne podáva Svoju krv za hriešnikov pred Otcom. VZV 110.1

Tomuto predmetu nebolo porozumené Adventným ľudom r. 1844. Po pominutí času, keď Spasiteľ bol očakávaný, oni ešte verili že Jeho príchod je blízko; držali, že stihli k dôležitej kríze, a že P. Kristova prostrednícka práca pred P. Bohom prestala. Zdalo sa im, že Biblia učila, že milosť sa ukončí krátky čas pred skutočným príchodom Pána na oblakoch Nebeských. Toto sa im zdalo byť zrejmým z tých citátov Sv. Písma, ktoré poukazujú na dobu, keď ľudia budú hľadať , klopať a volať predo dvermi milosti, a neotvoria sa im. A rozpakovali že či čas, v ktorom čakali na príchod Pánov snáď neznamená počiatok toho obdobia, ktoré malo predchádzať Jeho príchod? Podajúc výstrahu o blízkosti súdu, cítili sa, že ich práca pre tento svet bola skončená, a ztratili túhu po spasení hriešnikov. Ku tomu drzý a rúhavý posmech bezbožných sa im zdal byť iným dôkazom, že Duch Boží sa vzdialil od opovrhovateľov Jeho milosti. Všetko toto ich utvrdilo v presvedčení, že milosť bola u konca, alebo ako sa to vtedy povedalo: “dvere milosti boly za-tvorené.” VZV 110.2

Vyšetrujúc otázku svätyne, obsiahli jasnejšie porozumenie. Teraz videli, že boli na správnom, keď verili, že koniec on vrh 2.300 dní (Dan. 8:14), r. 1844. označoval dôležitú krízu. Bárs bolo pravdivým, že dvere nádeje i milosti, ktorými ľudia za 1,800 rokov mali prístup k P. Bohu, boly zatvorené, iné dvere sa otvorily, ľuďom bolo podávané odpustenie hriechov skrze orodovanie P. Krista vo svätyni svätých v Nebesiach. Jedna čiastka Jeho prisluhovania sa ukončila, len aby dala miesto inej. Teraz ešte boly “otvorené dvere” do svätyne v Nebesiach, kde P. Kristus prisluhoval v prospech hriešnika. VZV 111.1

Teraz bol spozorovaný význam týchto slov P. Krista v Kn. Zjavenia, prednesených k cirkvi v tejto dobe žijúcej: “Toto hovorí Ten Svätý a Pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára a nikto nezaviera, a zaviera a nikto neotvára: Znám tvoje skutky. Hľa, dal Som pred teba dvere otvorené, a nikto ich nemôže zavreť.” Zjav. 3:7, 8. VZV 111.2

Sú to tí, čo skrze vieru sledovali P. Krista v Jeho veľkej práci smierenia, ktorí príjmu výhody Jeho prostredkovania pre nich samých; kdežto tí, čo opovrhnú svetlom, ktoré poukazuje na túto prácu prisluhovania, nemajú žiadneho úžitku z nej. Židia, ktorí opovrhli svetlom daným im pri prvom advente P. Krista, a sprotivili sa uveriť v Neho čo Spasiteľa sveta, nemohli prijať odpustenie skrze Neho. Keď P. Kristus pri Jeho vystúpení na Nebe vnišiel skrze Svoju vlastnú krv do Nebeskej svätyne, aby vylial požehnanie Svojho prostredkovania na Svojich učeníkov, Židia boli ponechaní v úplnej tme, aby pokračovali v prinášaní viac neplatných obetí. Prisluhovanie vzorov a tôní prestalo. Tie dvere, skrze ktoré ľudia pred tým mali prístup k P. Bohu, neboly viac otvorené. Židia sa sprotivili hľadať Ho spôsobom, akým vtedy môhol byť nájdený, — t. j. skrze prisluhovanie vo svätyni na Nebesiach. Preto sa ich spojenie s P. Bohom pretrhlo. Im boly dvere zatvorené. Známosti o P. Kristovi čo pravej obeti nemali, ani že On je ich jediným prostredníkom pred P. Bohom, preto ani nemohli prijať zadosť učinenia Jeho prostredkovania pre nich. VZV 111.3

Stanovisko neveriacich 2idov zobrazňuje stanovisko bezstarostných a neveriacich vyznávačov Kresťanstva, ktorí svevoľne zanedbávajú dielo nášho milosrdného Veľkňaza. V Staro-Zákonnej službe, keď veľkňaz vstúpil do svätyne svätých, tak všetok Izrael bol vyzvaný, aby sa shromaždili okolo svätyne, a čo najpokornejšie ponižovali svoje duše pred P. Bohom, aby tak dosiahli odpustenie svojich hriechov, a neboli odlúčení od shromaždenia. Čím viac dôležitejším je pre nás teraz, aby sme rozumeli dielu nášho Veľkňaza a vedeli, aké povinnosti sú od nás vyžiadované. VZV 112.1

Ľudia nemôžu beztrestne opovrhovať výstrahmi, ktoré im P. Bôh posiela. S Neba bolo poslané posolstvo svetu za dňov Noema, a spasenie ľudí záviselo na tom, ako sa k posolstvu zachovajú. Poneváč opovrhli výstrahou, Boží Duch odstúpil od hriešneho pokolenia, a oni zahynúli v prívale potopy. Za časov Abraháma milosť prestala prosiť za previnilých obyvateľov Sodomy, a všetci, kremä L—ta so ženou a dcérami, spálení boli ohňom soslaným s Neba. Tak tomu bolo aj za dňov P. Krista. Boží Syn prehlásil neveriacim Židom onej doby: “Hľa, zanecháva sa vám dom (chrám) váš pustý.” Mat. 23: 28. Hľadiac ku predu na posledné dni, tá samá nekonečná moc prehlasuje vzhľadom na tých, ktorí “lásky pravdy neprijali, aby boli spasení, a preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži, a aby odsúdení boli všetci, ktorí neuverili pravde, ale si zaľúbili neprávosť”. 2. Tesal. 2:10-12. Keď opovrhujú učením Jeho Slova, P. Bôh odvolá Svojho Ducha a dá ich v moc podvodom, ktoré milujú. VZV 112.2

Po r. 1844. nasledovala doba veľkej zkúšky pre tých, ktorí sa ďalej pridŕžali učenia blízkého Adventu. Jedinou ich útechou, pokiaľ sa týkalo zistenia ich pravého stanoviska, bolo svetlo, ktoré viedlo ich mysle ku svätyni v Nebesiach. Mnohí sa zriekli svojej dôvery v predošlé vypočítanie prorockých období, a pripisovali ľudským alebo Satanovým nástrahám mocný vplyv Sv. Ducha, ktorý prevádzal adventné hnutie. Iní si boli istí, že P. Bôh ich viedol v ich minulej zkúsenosti. A zatým, kým čakali a prosili, aby poznali Božiu vôľu, vynašli, že ich vznešený Veľkňaz pristúpil k inému dielu služby, a nasledujúc Ho vo viere, doznali sa tiež o záverčnom diele cirkve. Mali jasnejší pochop o posolstvách prvého i druhého anjela, a boli pri-pravení prijať i hlásať svetu vážnu výstrahu posolstva tretieho anjela v Kn. Zjav. 14:6 i 7, 8, i 9-12. VZV 112.3