Veľký Zápas Vekov

Nebeská Svätyňa.

Obrátiac si znova pozornosť k Ep. k Židom, túžiaci po pravde vynašli jestvovanie inej svätyne, t. j. svätyne novej smluvy, a tá je zahrnutá už v uvedených slovách ap. Pavla: “Mala teda aj prvá smluva pravidlá sväto-služby.” Slovíčko “aj” naznačuje, že apoštol driev sa zmienil o tejto svätyni. Vrátiac sa nazpäť k počiatku predchádzajúcej kapitoly, čítali: “No, hlavné pri tom, o čom je reč, je to, že máme takého Veľkňaza, ktorý sa posadil po pravici trônu Veličenstva v Nebesiach, sväto-slú- žobník svätyne a pravého stánu, ktorý postavil Pán a nie človek.” Žid. 8: 1, 2. VZV 91.5

Tuná sa objavuje svätyňa novej smluvy. Svätyňa prvej smluvy bola zbudovaná človekom, táto je postavená Pánom, a nie človekom. V onej svätyni pozemskí kňazi vykonávali svoje služby; v tejto P. Kristus, náš najvyšší Veľkňaz, slúži na pravici Božej. Jedna svätyňa bola na zemi, tá druhá je na Nebi. VZV 92.1

Stánok Mojžišov bol zbudovaný podľa vzoru. Pán Sám mu nariadil: “Podľa všetkého toho, čo ti ukážem, podobu príbytku a podobu jeho náradia, tak učiníte všetko.” A znova dané bolo nariadenie: “A hľaď, aby si spravil veci podľa ich podoby, ktorá ti bola ukázaná na Vrchu.” 2. Mojž. 25:9, 40. A ap. Pavel povedá, že “prvý stánok bol podobenstvom vtedajšieho času, v ktorom sa dary a obeti obetujú”, že jeho sväté miesta boly “obrazmi vecí, ktoré sú v Nebesiach”; že kňazi prinášajúci dary podľa zákona “slúžili obrazu a tôni Nebeských vecí”, a že “nevnišiel Kristus do svätyne, učinenej rukou, ktorá by bola bývala proti-obrazom pravej svätyne, ale do samého Neba, ukázať sa teraz tvári Božej za nás.” Žid. 9:9, 23; 8:5; 9:24. VZV 92.2