Veľký Zápas Vekov

Výstraha.

Vzhľadom na tento veľký deň, Božie Slovo najvážnejšou a naj dôraznej šou rečou vyzýva Jeho ľud, aby sa prebral z du-chovnej ľahostajnosti, kajúcne i pokorne vyhľadával Jeho tvár: “Trúbte na trúbu na Sione a kričte na vrchu Mojej svätosti! Nech sa trasú všetci obyvatelia zeme! Lebo prichádza deň Pánov a blízko je.” Joel 2: 1. VZV 63.1

Aby ľud hol pripravený a obstál v deň najposlednejší, veľké dielo reformy musí byť vykonané. P .Bôh vedel, že mnohí z Jeho vyznávačov nepestujú svoje povahy pre večnosť, a vo Svojom milosrdenstve chcel poslať posolsto výstrahy, aby ich vyburcoval z ich otupelosti a pripravil ich na príchod Pána. VZV 63.2

Táto výstraha je vyjadrená v 14. hl. Kn. Zjavenia. Anjelia Boží tam oznamujú trojité posolstvo, a hneď na to prichádza Syn človeka, “aby požal žatvu zeme”. Prvá výstraha obsahuje blízkosť súdu. Prorok vidí “anjela letiaceho prostriedkom neba, ktorý mal večné evanjelium, aby ho zvestoval tým, ktorí bývajú na zemi, každému národu, pokoleniu, jazyku aj ľudu, a hovoriac veľkým hlasom: ‘Bojte sa Boha a dajte Mu slávu, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý učinil nebe i zem.” Zjav. 14:6, 7. VZV 63.3

Toto posolstvo sa považuje za čiastku “večného evanjelia”. Účeľ hlásania evanjelia nebol pridelený anjelom, lež bol sverený ľuďom. Sv. anjelia riadia toto dielo, pracujúc pre spasenie ľudí, ale činné hlásanie evanjelia vykonávajú P. Kristovi slúžobníci na zemi. VZV 63.4

Verní mužovia, ktorí boli poslušní Božiemu Duchu aj učeniu Jeho Slova, budú hlásať výstrahu tomuto svetu. To sú tí, čo “majú obrátený svoj pozor” na “prepevnom prorockom Slove, ako na svetle svietiacom v tmavom mieste, dokiaľ sa nerozvidnie deň a nevzíde dennica”. 2. Petr. 1:19. (Angl. prekl.) Títo hľadali Božiu známosť viac ako “skrytý poklad, oceňujúc si jej zisk lepší ako zisk striebra a jej výnos ako vyborné zlato.” Pri- slovia 3:14. A Pán im zjavil veľké veci o Svojom Kráľovstve. “Tajomstvo Pánovo je známe tým, ktorí sa Ho boja, a Jeho smluva je na to, aby im ju dal vedieť.” Žalm 25: 14. VZV 63.5

Nie sú to vždy učení bohoslovci, ktorí rozumejú tejto pravde a ju hlásajú. Keby títo boli verní strážcovia, pilne a pokorne zkúmajúci Sv. Písmo, boli by poznali čas prichádzajúcej duchovnej noci; proroctvá by im boly sdelily, čo sa stane. Avšak oni sa o toto nezaujímali, a posolstvo bolo odovzdané nižšej triede ľudí. VZV 64.1

P. Ježiš povedal: “Choďte, dokiaľ svetlo máte, by vás tma nezachvátila.” Ján. 12:35. Tí, ktorí sa odvracajú od svetla pravdy, ktoré im P. Bôh dáva, alebo ho nehľadajú, keď je v ich dosahu, — sú nechaní vo tme. Spasiteľ však prehlásil: “Kto Mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.” Ján. 8: 12. Kto s čistým úmyslom chce plniť Božiu vôľu, majúc v úcte svetlo pravdy už dané, príjme svetlo väčšie; takej duši bude soslaná hviezda Nebeskej žiare, aby ho priviedla k úplnej pravde. VZV 64.2

“Počas prvého adventu P. Krista, kňazi i zákonníci sv. mesta (Jeruzalema), ktorým boly sverené výroky Božie, mohli rozumieť znameniam časov, a rozhlásiť príchod Toho Zasľúbeného. Proroctvo Micheáša označilo miesto Jeho narodzenia (Mich. 5:2). Daniel určil čas Jeho adventu (Dan. 9:25). P. Bôh sveril tieto proroctvá Židovským vodcom; oni boli bez výmluvy, ak nevedeli i nerozhlásili ľudu, že Messiášov príchod bol blízo, vo dverách. Ich neznalosť bola výsledkom ich hriešneho zanedbania. Židia staväli pomníky pomordovaným Božím prorokom, kým svojou oddanosťou veľkým mužom sveta vzdávali hold slúžobníkom Satana. Zaujatí v ctižiadostivom spore o vysoké miesta i moc medzi ľudom, zavreli svoje oči nad poctou nabídzanou im Kráľom Nebies. VZV 64.3

“Tým, ktorí Ho očakávajú,” P. Kristus “ukáže sa po druhé, bez hriechu, cieľom spasenia.” Žid. 9: 28. Podobne ako zve sti o Spasiteľovom narodzení, posolstvo o Jeho druhom príchode nebolo sverené náboženským vodcom. Oni sa nedokázali v udržaní si ich spojenia s P. Bohom, a opovrhli svetlom s Nebies; preto neboli z tých, ktorých ap. Pavel opísal: “Ale vy, bratia, nie ste vo tme aby vás ten deň zachvátil ako zlodej. Lebo vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nie sme synmi noci ani tmy.” 1. Tesal. 5:4, 5. VZV 64.4

Strážni na múroch Siona mali prví zachytiť zvesti Spasiteľovho adventu, prví pozdvihnúť svoje hlasy a vyhlásiť, že je blízo, prví vystríhať ľudí, aby sa pripravili pre Jeho príchod. Lež oni boli ľahostajní, snívali o pokoji i bezpečiu kým ľudia tiež spali v ich hriechoch. P. Kristus videl Svoju cirkev, ako neplodný fik, plný lístia, ale bez žiadneho vzácneho ovocia. Chlubné formy náboženstva sa zachovávaly, kým duch pravej pobožnosti, kajúcnosti aj viery schádzal. Namiesto ovocia Ducha, zrejmé boly pýcha, formálnosť, marná chlúba a sebeckosť aj nátisk. Odpadlá cirkev si zavrela svoje oči voči znameniam časov. P. Bôh ich ale neopustil, ani nezadržal Svoju vernosť od nich; lež oni poblúdili od Neho, aj sa odlúčili od Jeho lásky. Poneváč sa sprotivili privoliť na podmienky, Jeho sľuby im neboly splnené. VZV 65.1

Taký je výsledok zanedbania vážiť si aj zúžitkovať svetlo i príležitosti, ktoré P. Bôh udeľuje. Iba ak cirkev bude napredovať v Jeho otvárajúcich prezreteľnostiach, prijmajúc všetko svetlo, vykonávajúc každú povinnosť, ktorá môže byť zjavená, náboženstvo sa nevyhnutne odrodí v zachovávanie foriem, a duch živej pobožnosti zanikne. Táto pravda bola opätovne vyobrazená v dejinách cirkve. P. Bôh žiadal od Jeho ľudu skutky viery i poslušnosti shodujúce sa s požehnaniami i príležitostiami udelenými. Poslušnosť vyžiaduje obetavosť a zahrňnje kríž; pre túto príčinu mnohí z tak zvaných nasledovníkov P. Krista odopreli prijať svetlo s Nebies, a podobne ako Židia za starodávna “nepoznali čas svojho navštívenia” (Luk. 19:44). Príčinou ich pýchy i nevery, Pán ich pominul a zjavil Svoju pravdu tým, ktorí podobne ako pastieri Bethlehema aj traja kráľovia z Východu, dbali na všetko svetlo, ktoré prijali. VZV 65.2