Veľký Zápas Vekov

Súd nad “Kaciermi” — Inkvizícia.

Pápežstvo sa stalo ukrutnou samo-vládou sveta. Králi a cisári sa skláňali pred rozkazmi Rimského veľkňaza. Časný i večný osud ľudí sa zdal byť pod jeho dozorom. Za stá rokov bolo učenie Ríma prijimané v plnom rozsahu, jeho obrady dôstojne vykonávané, jeho sviatky všeobecne zachovávané. Jeho kňazstvo bolo uctievané a štedre podporované. Nikdy od tej doby Rimská cirkev nedosiahla už takej dôstojnosti, nádhery a moci. VZV 50.2

Avšak “poludnie pápežstva bolo polnocou sveta”. Písmo Sv. bolo takmer neznámé nielen ľudu, ale tiež aj kňazom. Ako Farizei za staro-dávna, tak pápežskí vodcovia nenávideli svetlo, ktoré by odkrylo ich hriechy. Odstrániac Boží zákon, zásadu to spravodlivosti, prevádzali neobmedzenú moc a hrešili bezúzdne. Podvod, lakomstvo aj prostopašnosť bývaly na dennom poriadku. Mužovia zvlášť, sa nezdráhali od žiadneho zločinu, ktorým by dosiahli bohatstvo i postavenie. Paláce pápežov i prelátov boly javišťom najpodlejšieho hýrenia. Niektorí panujúci pápeži boli vinni zo zločinov tak odporných, že svetskí úradníci museli sosadzovať týchto hodnostárov cirkve ako najzvrhlejších zločincov. Za celé stáročia Eur—pa nepokročila vo vedách a umení, ani vo vzdelávaní. Mravná i rozumová porážka zachvátila bola Kresťanstvo. VZV 50.3

Stav sveta pod Pohanskou vládou predstavoval strašné a prekvapujúce splnenie slov proroka Ozeáša: “Vyhladený bude Môj ľud pre nevedomosť. Poneváč si ty zavrhol známosť, zavrhnem i Ja tebou ... aj preto, že si zabudol na zákon svojho Boha.” “Nieto žiadnej vernosti, ani milosrdenstva, ani Božej známosti v tejto zemi. Preklínanie a klamstvá a vraždy, zlodejstvá a cudzoložstvá sa rozmohly, aj vražda vraždu stihá.” Také boly následky opovrhnutia Slovom Božím. Ozeáš 4:6, 12. VZV 51.1