Veľký Zápas Vekov

Oddelenie Pravdy od Bludu.

Po dlhom a tuhom zápase, menšina veriacich sa rozhodla zrušiť spojenie s odpadlíckou cirkvou, ak sa táto nebude chcieť vzdať bludov a modlárstva. Nahliadli, že odluka je nevyhnutnou potrebou, jest-li chcú zostať poslušní Božiemu Slovu. Rozhodli sa netrpeť bludy, nebezpečné ich dušiam, a nedávať ďalej špatný príklad, ohrožujúci vieru ich detí, a detí ich detí. Pre zaistenie pokoja a jednoty boli hotoví zrobiť ústupky akékoľvek, len keď by sa tieto shodovaly s vernosťou k P. Bohu; ale cítili, že mier by bol draho zaplátený za cenu zásady. VZV 35.2

Ak by jednota mala byť vydobývaná iba upúšťaním pravdy i spravodlivosti, vtedy nech je rozdiel, ba aj len boj. VZV 35.3

Dobre by bolo pre cirkev aj pre celý svet keby zásady, ktorých sa držali tieto verné duše, boly oživené aj v srdciaeh Božieho veriaceho ľudu. Panuje desivá ľahostajnosť strany Biblického učenia, ktoré by malo byť stĺpom Kresť. viery. Náhľad sa vzmáha, že predsa, tieto nie sú tak potrebnými. Táto odrodilosť zosilňuje ruky náhončích Satana, tak že falošné theórie i osudné podvody, ktorým verní minulých dôb s nasadením života odporovali a ešte na svetlo vynášali, sú teraz priaznive uznávané tisícami, ktorí sa držia za nasledovníkov P. Krista. VZV 35.4

Prvotní Kresťania boli skutočne zvláštni ľudia. Ich bezúhonný život a neohrožená viera, boly stálou výčitkou, ktorá rušila kľud hriešnikov. Trebárs i malí počtom, bez bohatstva, dôstojenstva a čestných názvov, predsa boli postrachom bezbožníkov, kdekoľvek ich povaha a učenie vošly v známosť. Preto boli nenávidení od hriešnikov tak ako spravodlivý Ábel od zlého Kaina. Z tej samej príčiny, pre ktorú Kain zabil Ábela, tí čo chceli vyhnúť hlasu Sv. Ducha, vodili na smrť Boží ľud. Bolo to z tej istej príčiny, pre ktorú Židia opovrhli Spasiteľom a ukrižovali Ho -— poneváč čistota a svätosť Jeho povahy boly ustavičnou výčitkou ich sebeckosti a zkazenosti. Odo dňov P. Kristových až po terajšiu dobu Jeho verní nasledovníci vyvolávali nenávisť a nepriateľstvo tých, ktorí si vyvolili chodiť po cestách hriechu. VZV 36.1

Ako sa teda môže evanjelium volať posolstvom pokoja? Keď prorok Izaiáš predpovedal narodzenie Messiáša, pripísal Mu títúľ: “Knieža Pokoja”. Keď anjelia oznamovali pastierom, že P. Kristus bol narodzený, spievali nad rovinami Bethlehema: “Sláva Bohu ra výsostiach, a na zemi pokoj, ľuďom dobrá vôľa.” Luk. 2: 14. Tuná je zdánlivá protireč medzi týmito prorockými prehláseniami aj slovami P. Krista: “Neprišiel Som dať pokoj, ale meč.” Mat. 10:34. Lež so správnym pochopom, v obojich je dokonalý súhlas. VZV 36.2

Evanjelium je posolstvom mieru. Pravé Kresťanstvo je sústavou, ktorá, súc prijatá a zachovávaná, šíri mier, súlad a šťastie po celom svete. Náboženstvo P. Kristovo spojí v úzké bratstvo všetkých, ktorí príjmu Jeho učenie. Bolo to poslaním P. Ježiša smieriť ľudí s P. Bohom, a tým aj ich samých medzi sebou navzájom. Ale svet z väčšej čiastky je pod vedením Satana, P. Kristovho to najhoršieho nepriateľa. Evanjelium im podáva životné zásady, ktoré sú v úplnom rozpore s ich zvykami a žiadostami, a preto sa mu protivia. Nenávidia čistotu. ktorá odkrýva a odsudzuje ich hriechy, a preto prenasledujú a hubia tých, ktorí im poukazujú na Božie sväté a spravodlivé požiadavky. A je to práve v tomto smysle, že evanjelium je nazvané mečom. VZV 36.3