Veľký Zápas Vekov

Vykúpená Zem.

Zem, ktorá pôvodne bola človekovi daná čo jeho kráľovstvo, a potom ním zradená súc do rúk Satana, a tak dlho držaná týmto mocným nepriateľom, bola znova uvedená nazpäť v jej pôvodný stav plánom vykúpenia. Všetko, čo bolo skrze hriech ztratené, bolo vynahradené. “Takto vraví Pán, . . . Stvoriteľ Nebies, a On je Bôh ktorý stvoril zem a učinil ju, k obývaniu ju utvoril.” Izai 45: 18. Pôvodný úmysel', ktorý P. Bôh mal pri stvoreniu zeme, je splnený tým, že učinená je večným príbytkom vykúpených. “Spravodliví zaujmú dedične zem, a budú na nej bývať na veky.” Žalm 37:29; Žid. 11 : 14-16. VZV 322.3

Majúc strach, aby sa budúce dedictvo nezdálo priveľmi materiálnym, mnohí by chceli zduchovňovať tie veľké pravdy, ktoré nás učia uznávať ho za náš večný domov. P. Kristus uistil Svojich učeníkov, že odchádzal pripraviť pre nich miesto v Je- ho Otcovom dome. Tí, čo príjmu učenie Božieho Slova nebudú celkom nevedomí strany Nebeského prebývania. A predsa “oko nevidelo, ani ucho neslyšalo ani na srdco ľudské nevstúpilo, čo Pán pripravil tým, čo Ho milujú.” 1. Korinť. 2:9. Ľudská reč je nespôsobná opísať odplatu spravodlivých. Bude známou len tým, ktorí ju uvidia. Žiadna smrteľná myseľ nemôže pochopiť slávu Božieho Rája. VZV 322.4

V Biblii dedictvo spasených sa volá “vlasťou”. Tam nebeský Pastier vedie Svoje stádo k prameňom živej vody. Strom života rodí svoje ovocie každý mesiac, a lístie stromu je k uzdravovaniu národov. Tam sú vždy-tekúce pramene, čisté ako kryštál, a pozdĺž nich šumiace stromy zatôňujú chodníky pripravené pre vykúpených Pána. Tam rozsiahle roviny sa menia v pahorky krásy, a Božie vrchy vypínajú svoje vznešené končiare. Na týchto pokojných pláňach, popri tých živých potôčkoch, Boží ľud, ktorí tak dlho boli pútnikmi, túlajúc sa po svete, nájdu svoj domov. (Žid. 11: 14-16.) VZV 323.1

“A Môj ľud bude bývať v bydliskách pokoja a v príbytkoch úplnej bezpečnosti a v bezstarostných obydliach odpočinku.” “A nastaväjú si domy, a budú v nich bývať; nasadia si aj vinice a budú jiesť ich ovocie. Nebudú stavať, aby tam býval iný; ani sadiť, aby iný jiedol, ... a dielo svojich rúk budú dlho užívať Moji vyvolení.” Izai. 32: 18; 65:21, 22. VZV 323.2

Tam “veseliť sa bude z toho púšť, plesať bude pustatina a zkvitne ako voňavá ruža.” “Miesto chrastiny narastie jedľa, a miesto hlochu narastie myrta.” “A vlk bude bývať s baránkom, a pardus bude ležať s kozľaťom, ... a malé chlapča ich poženie.” “Neuškodia ani nezahubia na celom vrchu Mojej svätosti,” povedá Pán. Izai. 35:1; 55:13; 11:6, 9. VZV 323.3