Veľký Zápas Vekov

Koniec Bezbožných.

“Dá pršať na bezbožníkov smeoky ako dážď; oheň a síru, zúrivý vietor spaľujúci bude čiastkou ich kalicha,” Oheň s Neba padá, P. Bohom soslaný. Zem sa puká. Zbrane, skryté v jej hlbinách, vystupujú na povrch. Zožierajúce plamene šľahajú z každej zívajúcej priepasti. Ba aj skaly sú v plameňoch, nadišiel “deň horiaci ako pec”. “Živly rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria.” Povrch zeme zdá sa byť roztopenou hmotou — nesmiernym vriacim jazerom plameňov. Je to “deň súdu a zatratenia bezbožných ľudí”, — “deň pomsty Pánovej, rok odplacovania, súdu, aby pomstený bol Sion.” Izai. 9:5; 34:2; Mal. 4:1; 2. Petr. 3:10, 7; Izai 34: 8. VZV 320.3

Bezbožní prijmú odplatu na zemi. Oni “budú ako strnisko, a zapáli ich ten deň, ktorý má príjsť, vraví Pán zástupov.” Niektorí sú zničení v okamihu, pokým iní trpia dlhší čas. Každý je potrestaný “dľa svojich skutkov”. Hriechy spravodlivých prenesené boly na Satana, a tak tento trpí nielen za svoju vzpúru, ale za všetky hriechy, ktorých sa ľud Boží dopustil jeho vinou. Jeho trest je preto ďaleko väčší ako tých, ktorých on bol sviedol. Keď už všetci zhynuli, ktorí padli jeho svedením, on má žiť a trpet' ďalej. V prečisťujúcich plameňoch bezbožní sú konečne zničení, “koreň i letorasty”, — Satan koreň, a jeho nasledovníci letorasty. Najúplnejší trest zákona bol vykonaný ; požiadavkom spravodlivosti bolo zadosť učinené, a nebe i zem, vidiac toto, hlásajú spravodlivosť Pánovu. Prísl. 11:31; Mal. 4:1; Rim. 2:4. VZV 321.1

Satanovo dielo zkazy je na veky skončené. Za 6,000 rokov prevádzal svoju vôľu, naplňujúc zem biedou a pôsobiac žiaľ po celom vesmíre. “Všetko stvorenie stonalo a namáhalo sa v boľastiach.” Teraz však Božie stvorenie je navždy zbavené jeho prítomnosti a svodov. “Odpočíva, je v pokoji celá zem, spravodliví zvučne prespevujú.” A jasot chvály a víťazstva vystupuje hore z celého verného vesmíru. “Hlas veľkého zástupu, ako hlas mnohých vôd, aj ako zvuk silného hrmenia” počuť, hovoriaci : “HALELUJAH! Lebo kraľuje Pán Bôh náš všemohúci!” Izai. 14:7; Zjav. 19:6. VZV 321.2

Kým zem bola akoby obalená ohňom zkazy, spravodliví boli bezpeční v tom Sv. Meste. Nad tými, ktorí mali účasť v “prvom vzkriesení”, tá druhá smrť nemá žiadnej moci. Pokým pre bezbožných P. “Bôh je spaľujúcim ohňom”, svojmu ľudu je “slnkom a štítom”. Žid. 12:19; Žalm 84: 11; (Viď Zjav. 20:6). VZV 321.3

“Videl som nové Nebe a novú zem; lebo prvé Nebe a prvá zem boly pominúly.” Zjav. 21:1. Oheň spaľujúci bezbožných, očistí aj zem. Každá stopa zlorečenstva je zahladená. Žiadne večne horiace peklo nebude pripomínať vykúpeným hrozné výsledky hriechu. Nebude “tam nič poškvrňujúce, a čo robí ohavnosť.” Zjav. 21 : 27. VZV 321.4