Veľký Zápas Vekov

Božie Súdy.

Súdy Božie zastihnú tých, ktorí sa snažia potlačiť a zničiť Jeho ľud. Jeho dlhá shovievavosť s hreišnikmi dodáva ľuďom odvahy k priestupkom, ale ich trest je nie menej istý a hrozný, čo aj dlho omeškáva. Našmu milosrdnému P. Bohu skutok trestu je neobyčajný skutok. “Ako Ja žijem, hovorí Pán, že nemám záľubu v smrti bezbožníka.” Ezech. 33:11. “Pán shovieva dlho, a je veľký v moci, ale niakýrn činom nesprostí vinného.” Nah. 1:3. Hroznými vecmi spravodlive pomstí moc Svojho pošliapaného zákona. Prísnosť odplaty, ktorá očakáva priestupníka, môže sa posúdiť dľa toho, ako sa Pán zdráha vykonať spravodlivosť. Národ, ktorému dlho shovieva, a ktorého nepotrestá, pokiaľ nenaplní mieru svojej neprávosti pred Nim, vypije na koniec kalich Jeho hnevu resmiešaný s milosťou. VZV 285.3

Až sa P. Kristus prestane primlúvať v nebeskej svätyni, bude vyliaty hnev bez milosti, ktorým sa hrozí tým, čo uctievajú zver aj jej obraz, a prijímajú jej znamenie. (Zjav. 14:9, 10.) Egyptské rany v onej dobe, keď P. Bôh chcel oslobodiť Izraela, podobaly sa týmto hroznejším a rozsiahlejším ranám, ktoré príjdu na svet práve pred ukončujúcim oslobodením Božieho ľudu. Pôvodca Kn. Zjavenia, popisujúci tieto príšerné rany, vraví: “Vyhadzovaly sa odporné vredy na ľuďoch, ktorí mali znamenie zveri, a tých, ktorí sa klaňali jej obrazu.” “More VZV 285.4

sa obrátilo na krv ako krv mrtvého, a zomrela každá živá duša, ktorá bola v mori.” A “rieky aj pramene vôd sa obrátily na krv.” Ak sú tieto aj strašlivé, predsa Božej spravodlivosti je učinené úplne zadosť. Boží anjel prehlasuje: “Spravodlivý Si Pane, ... že Si to usúdil, lebo krv svätých a prorokov vylievali, a krv Si im dal piť, lebo sú toho hodní.” Zjav. 16:2-6, 8, 9. Odsudzujúc Boží ľud na smrť, previnili sa jeho krvou, ako keby ju boli preliali sami vlastnýma rukami. Podobne P. Kristus prehlásil, že Židia Jeho doby sú vinní krvi všetkých svätých mužov, ktorá bola preliata odo dňov Ábelových, lebo boli posadli tým samým duchom a usilovali o to samé, o čo usilovali aj vrahovia prorokov. VZV 286.1

V nasledujúcej rane je daná slnku moc páliť ľudí ohňom. “A pálení boli ľudia veľkou páľou.” Proroci takto opisujú stav sveta v tejto hroznej dobe: “Smútiť bude zem, preto že spustošené bude obilie. . . . Všetky stromy poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov ľudských.” Joel. 1: 10, 12. “Vyhynie semeno pod hrudami, spustnú zásobárne.... Oj, ako bude stonať dobytok ! ako budú zmätené stáda, lebo nebude pre ne paše. . . . Vyschly potoky a oheň strávil pašienky.” Verše 17-20. “Budú kvíliť sťažaje chrámu v ten deň, hovorí Pán. Bude mnoho mŕtvych tiel; mlčky ich pohádžu na ktoré-koľvek miesto.” Amos 8: 3. VZV 286.2

Tieto rany nie sú všeobecné, inak by obyvatelia zeme boli úplne vyhubení. Ale budú to naj desnejšie pohromy, aké kedy boly známe smrteľníkom. Všetky osudy nad ľudmi, pred ukončením sa milosti, boly vždy miešané s milosťou. Usmierujúca krv P. Kristova chránila hriešnika, aby nedostal plnú mieru svojho hriechu; ale pri konečnom súde bude vyliaty hnev nemiešaný s milosrdenstvom. VZV 286.3

Onoho dňa množstvá budú túžiť po ochrane Božieho milosrdenstva, ktorým tak dího opovrhovali. “Hľa, idú dni, hovorí Pán, že pošlem hlad na zem, nie hlad chleba, ani nie smäd po vode, ale hlad i smäd počuť slová Pánove. A budú sa túlať od mora k moru a od severa na východ a budú chodiť sem a tam, hľadajúc Slovo Pánovo, ale nenájdu.” ámos. 8: 11, 12. VZV 286.4