Veľký Zápas Vekov

Posledná Výstraha.

POTOM som videl iného anjela sostupujúceho z neba, ktorý mal veľkú moc, a zem bola osvietená od jeho slávy, a skríkol silne, veľkým hlasom a hovoril: ’Padnul, padnul veľký Babylon, a stal sa bývaniskom démonov a žalárom každého ducha nečistého a žalárom každého vtáka nečistého a nenávideného‘.” “A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: ‘Výjdite z neho. Môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán!” Zjav. 18: 1, 2, 4. VZV 259.1

Tieto slová z Písma Sv. označujú čas, keď sa bude opakovať oznámenie o páde Babylona, ako to bolo učinené druhým anjelom v 14. hl. Kn. Zjavenia 8. v. s dodatočným pripomenutím zkazenosti, ktorá sa bola dostala do rôzných spoločností tvoria- cích Babylon od toho času, keď toto posolstvo bolo najprv oznámené, v r. 1844. Desné pomery v náboženskom svete sú tuná opísané. Pri každom zavrhnutí pravdy mysle ľudí sa viac a viac zatemnia, ich srdcia sa viac zatvrdia, až konečne uviaznu v nevereckej neústupnosti. Nedbajúc na výstrahy, ktoré P. Bôh dal, budú ďalej pokračovať v šliapaní po nezmenenom Desatore, až budú svedení k tomu, aby prenasledovali tých, čo považujú Desatoro za posvätné. P. Kristus je zľahčovaný opovrhovaním, ktorým je stiané Jeho Slovo aj Jeho ľud. Keď učenie Duchárstva je príjímané cirkvami, vtedy obmedzenie naložené telesnému srdcu sa odstraňuje, a vyznávanie náboženstva stáva sa plášťom k zakrytiu najpodlejších neprávostí. Viera v duchárske zjavy otvára dvere ku svádzaniu duchom a diabolským naukám, a tým bude vplyv zlých anjelov pociťovaný v cirkvách. VZV 259.2

O Babylone tej doby, o ktorej proroctvo hovorí, sa prehlasuje : “Jeho hriechy dosiahly až k nebu, a Bôh sa rozpamätal na jeho neprávosti.” Zjav. 18:5. Dokončil mieru svojej viny a zkaza padne na neho; P. Bôh však ale ešte má ľud v Babylone ; a pred zahájením Svojho súdu musia byť títo verní z neho vyvolaní, “aby sa nezúčastnili jeho hriechov a aby nedostali z jeho rán.” Z toho vzniklo hnutie, znázornené anjelom sostupujúcim s neba, osvecujúcim zem svojou slávou a volajúcim mocne veľkým hlasom, ohlasujúc hriechy Babylona. V spojení s týmto posolstvom je počuť volanie: “Výjdite z neho, ľudeMôj!” Tamtiež, v. 4. Toto oznámenie, spojujúce sa s posolstvom tretieho anjela, obsahuje poslednú výstrahu, ktorá je daná obyvateľstvu zeme. VZV 260.1

Hrozné je zakončenie, ku ktorému sa svet blíži. Mocnosti sveta, spojujúce sa k boju proti Božím prikázaniam, rozkážu, že všetci “malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i sluhovia” (Zjav. 13:16), majú sa prispôsobiť zvykom cirkve zachovávaním ne-Biblického dňa odpočinku (Nedele). Všetci, ktorí neposlúchnu, budú postihnutí občanskými trestami a konečne bude vyhlásené, že si zasluhujú smrť. Naproti tomu Boží zákon uklada- júci deň Stvoriteľovho odpočinku, vyžaduje poslušnosť a hrozí hnevom tým, ktorí prestupujú Jeho prikázania. VZV 260.2

Keď táto otázka je tak jasne predložená, vtedy každý, kto šliape na Boží zákon a poslúcha ľudské nariadenie, prijíma znamenie šelmy; prijíma znamenie príslušnosti k mocnosti, ktorú chce radšej poslúchať ako P. Boha. Nebeská výstraha znie: “Bude-li sa kto klaňať zveri i jej obrazu a príjme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, bude aj on piť z vína hnevu Božieho, z nemiešaného, ktoré je naliate z pohára Jeho hnevu.” Zjav. 14:9, 10. VZV 261.1

Avšak nikto není predurčený, aby snášal Boží hnev, až keď pravda bola vštepená do jeho ducha a jeho svedomia a on ňou opovrhol. Sú mnohí, ktorí nikdy nemali príležitosť počuť zvláštné pravdy, týkajúce sa tejto doby. Ten, ktorý číta v každom srdci a zkúma všetky pohnútky, nevynechá nikoho, kto by túžil po známosti pravdy, aby bol zavedený ohľadom výsledku veľkého zápasu. Dekrét nemá byť ľudu slepo nútený. Každý má mať dostatok svetla, aby sa mohol rozumne rozhodnúť. VZV 261.2

Sobota, tá bude veľkou zkúškou vernosti, lebo tvorí zvlášť popieranú čiasť pravdy, Až ľudia budú podrobení poslednej zkúške, potom budú oddelení tí, čo slúžia P. Bohu, aj tí, čo Mu neslúžia. Kým zachovávanie nepravého dňa odpočinka (Nedele) v súhlase so štátným zákonom — avšak profi štvrtému prikázaniu z nezmeneného Desatora — bude znamením príslušnosti mocnosti protiviacej sa P. Bohu, zrovna tak i svätenie pravého dňa odpočinku (Soboty) v súhlase s Božím zákonom, je dô-kazom pravej vernosti k Stvoriteľovi. Tiež kým jedna trieda, prijmúc znamenie podrobenia sa svetským mocnostiam, príjíma znamenie zvery, druhá, zvoliac si upomienku oddanosti k Božskej moci, príjme pečať Božiu. VZV 261.3

Doposiaľ tí. čo prednášali pravdy posolstva tretieho anjela, boli často uznávaní za poplachov. Ich predpovedania, že nábož-ná nesnášanlivosť zavládne v Spoj. Št. Am., aj že sa cirkev spojí so štátom, aby prenasledovala tých, čo zachovávajú prikázanie Božie, boly vyhlásené za bezzakladné i nesmyseľné. Bo- lo s istotou vyhlásené, že táto krajina by sa nikdy nemohla stať inou iba aká vždy bola, — zastávajúca náboženskú slobodu. Lež odkedy sa o otázke nanucovania zachovávania Nedele agituje, doba tak dlho držaná v pochybnosti sa blíži, tretieho anjela posolstvo bude mať taký účinok, aký by nebolo mohlo mať predtým. VZV 261.4

V každom pokolení P. Bôh vysielal Svojich služobníkov, aby karhali hriech, a to ako vo svete tak v cirkvi. Ale ľudia chcú, aby sa im vyprávaly len príjemné veci, a čistá, nekalená pravda není vítaná. Mnohí hlásatelia pravdy, započínajúc svoje dielo, rozhodli sa postupovať veľmi opatern pri napádaní hriechu cirkve a národa. Dúfali si, že príkladom čistého Kresť. života privedú ľud nazpäť k učeniu Biblie. Ale Boží Duch sostúpil na nich ako na Eliáša, keď ho pohnul, aby karhal hriechy bezbožného kráľa a odpadlého ľudu; nemohli inak, iba hlásať pravdu a upozorňovať na nebezpečie, ktoré hrozí dušiam. Slová, ktoré im Pán dával, vyslovovali, nebojac sa následkov, a ľud bol prinútený počuť výstrahu. VZV 262.1