Myšlienky z Vrchu blahoslavenstiev

Úvod

Ježišova Reč na vrchu zaznela ako hlas z Božieho trónu a pre svet znamená nebeské požehnanie. Ľuďom mala byť smernicou správania a svetlou cestou života, nádejou a útechou v malomyseľnosti, radosťou a povzbudením vo všetkých životných situáciách. V Reči na vrchu prehovorilo Knieža kazateľov. Najväčší Učiteľ v nej vyjadroval odkaz, ktorý mu zveril jeho Otec. MB 4.1

Kristov pozdrav vystihnutý v blahoslavenstvách nepatrí len veriacim, ale celému ľudstvu. Ježiš akoby na chvíľu zabudol, že je na zemi, keď použil pozdrav nebeského sveta. Z jeho úst zaznievajú blahoslavenstvá, ako keď náhle vytryskne silný prúd vody. MB 4.2

Kristus nás nenecháva na pochybách, aká povaha zodpovedá jeho vôli s prísľubom požehnania. Od ctibažných obľúbencov sveta sa obracia k tým, ktorými títo povýšenci pohŕdajú, a za blahoslavených vyhlasuje všetkých, čo sú ochotní prijať svetlo a život. Duchovne chudobným, tichým, pokorným, zarmúteným, opovrhovaným a prenasledovaným otvára svoju spásnu náruč a volá: „Poďte ku mne všetci,... ja vám dám odpočinutie“ Matúš 11,28. MB 4.3

Večný Boží Syn pri pohľade na biedu a utrpenie tohto sveta nemusí ľutovať, že stvoril človeka. V ľudskom srdci vidí viac než len hriech a ubohosť. Vo svojej nekonečnej múdrosti a láske vidí možnosti a výšiny, ktoré človek môže dosiahnuť. Ľudia síce zneužili jeho dary milosti a znevážili Bohom im prepožičanú dôstojnosť, no napriek tomu ich vykúpením má byť Boh oslávený. MB 4.4

Kristove blahoslavenstvá, z Reči na vrchu, si naveky zachovajú svoju moc. Každá ich veta je drahokam z klenotnice pravdy. Zásady obsiahnuté v tejto Reči platia pre všetky veky a všetky vrstvy ľudí. Kristus svojou mocou vyjadril vieru a nádej, keď blahoslavil jednu skupinu ľudí za druhou, pretože dosiahli spravodlivú povahu. Vierou v neho môže každý dospieť k cieľu vyznačenému v jeho Slove, ak bude žiť tak, ako žil ten, z ktorého vychádza život. MB 6.1