Patriarchovia a proroci

58. kapitola — Prorocké školy

O výchovu Izraelcov sa staral sám Hospodin. Dbal pritom nielen o ich záujmy náboženské, ale v jeho prozreteľnej starostlivosti bolo všetko, čo sa týkalo ich duchovného či telesného blaha a spadalo do oblasti Božieho zákona. PP 448.1

Hospodin prikázal Izraelcom, aby svoje deti poúčali o Božích požiadavkách a aby ich oboznamovali s tým, ako Boh zaobchádzal s ich predkami. Túto zvláštnu a nezastupiteľnú povinnosť mal splniť každý rodič. Nikto cudzí, len milujúce srdce otcovo a matkino malo poúčať vlastné deti. Všetky udalosti každodenného života mala sprevádzať myšlienka na Boha. V izraelských rodinách sa malo často rozprávať o obdivuhodných skutkoch, ktorými Boh vyslobodil svoj národ, ako aj o sľúbenom príchode Vykupiteľa. Učenie sa malo hlbšie vrývať do pamäti pomocou obrazov a symbolov. Do mladej mysle sa vštepovali významné pravdy o Božej prozreteľnosti a o budúcom živote. Rodičia poúčali svoje deti o tom, ako majú Boha poznávať v stvoriteľskom diele i v svedectve Slova o Božom zjavení. Hviezdne nebo, stromy i poľné kvety, mohutné horstvo i zurčiace potôčiky – to všetko svedčí o Stvoriteľovi. K Božiemu zjaveniu patrí slávnostné prinášanie obetí, bohoslužba v svätostánku i výroky prorokov. PP 448.2

Takto bol vychovaný Mojžiš v jeho rodnom, chudobnom dome v krajine Góšen; takto vychovávala Samuela verná Anna; Dávid bol podobne vychovaný v betlehemskej hornatine, i Daniel, kým sa z prostredia svojich otcov nedostal do zajatia. Podobné boli aj prvé Kristove roky v Nazarete; taká bola výchova Timoteja, ktorú dostal v detstve, keď z úst svojej „starej matky Loidy“ a „matky Euniky“ poznával Sväté Písma (2. Timoteovi 1,5; 3,15). Ďalším stupňom pri výchove mladých ľudí boli prorocké školy. Kto z mladých chlapcov túžil po hlbšom poznaní právd Božieho slova a chcel získať potrebnú múdrosť zhora, aby sa mohol stať učiteľom Izraelcov, tu mal možnosť vzdelávať sa. Prorocké školy, ktoré založil Samuel, mali zamedziť šíreniu úpadku; mali dbať o duchovné blaho a mravný rozvoj mladých ľudí a vychovávať mužov schopných v Božej bázni radiť národu a viesť ho – to všetko malo prispieť k zvýšeniu blahobytu národa. Pre tento výchovný zámer zhromažďoval Samuel skupiny mladých mužov, ktorí vynikali zbožnosťou, bystrosťou a usilovnosťou. Ľudia ich nazývali synmi prorokov. Spoločenstvom s Bohom, skúmaním jeho Slova a diela si obohacovali vrodené vlohy a získavali múdrosť zhora. Učitelia boli nielen muži, ktorí Božiu pravdu dôkladne poznali, ale ľudia obdarení Božím duchom na základe úzkeho spoločenstva s Bohom. Ľudia si ich vážili a dôverovali im tak pre ich vzdelanie, ako aj pre ich zbožnosť. PP 448.3

Za čias Samuela boli dve prorocké školy, jedna v Ráme, v dome proroka, a druhá v Kirjat-Jearíme, vtedajšom sídle truhly zmluvy. Neskôr boli zriadené aj ďalšie. Žiaci týchto škôl sa živili z práce vlastných rúk; obrábali pôdu alebo vykonávali inú mechanickú prácu. V Izraeli to nebolo nič zvláštne, a tobôž nie ponižujúce. Priam za zločin sa pokladal opak, ak totiž deti vyrastali bez záujmu o prácu. Podľa Božieho príkazu sa každé dieťa malo vyučiť nejakému remeslu, aj keď sa pripravovalo na sväté povolanie. Telesnou prácou si na živobytie zarábali aj mnohí učitelia. Veď ešte aj v apoštolských časoch sa Pavol a Akvila živili výrobou stanov a ich vážnosť tým nijako neutrpela. PP 449.1

Žiaci na týchto školách sa učili poznávať predovšetkým Boží zákon spolu so smernicami, ktoré o ňom dostal Mojžiš, posvätné dejiny a posvätnú hudbu s poéziou. Spôsob vyučovania sa značne líšil od dnešného na bohosloveckých školách, odkiaľ mnohí študenti vychádzajú s menším poznaním Boha a biblických právd, než keď na štúdium prišli. Hlavným cieľom štúdia na vtedajších školách bolo poznať Božiu vôľu a povinnosti človeka voči Bohu. V záznamoch posvätných dejín sa sledovali stopy Hospodinove. K významným pravdám sa pristupovalo pomocou predobrazov a viery v ústrednú postavu celého systému – Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta. PP 449.2

V školách sa pestovala zbožnosť. Pritom nešlo len o povinnosť modliť sa, ale aj o spôsob, ako sa modlitbou blížiť k Stvoriteľovi, ako sa utvrdzovať vo viere v Boha, ako chápať učenie Božieho ducha a ako ho poslúchať. Posvätná myseľ čerpá z pokladnice Božie veci nové i staré a Boží duch sa prejavoval v proroctve i v posvätnom speve. PP 449.3

Hudba mala slúžiť posvätným účelom, mala podnecovať myšlienky o tom, čo je čisté, vznešené a povznášajúce, aby sa v srdci prebúdzala úcta a vďačnosť k Bohu. Aký to rozdiel medzi dávnym chápaním hudby a jej dnešnými prejavmi. Koľkí dnes zneužívajú tento dar na vlastnú slávu, namiesto aby oslavovali Boha! Záľuba v hudbe zvádza neskúsených, aby sa s milovníkmi svetskej hudby zúčastnili takých zábavných podujatí, aké Boh svojim deťom zakazuje. Hudba môže byť veľkým požehnaním, ak ju používame na správne účely; no môže sa stať jedným z najúčinnejších prostriedkov, ktorými satan odvádza myseľ od povinností a od rozjímania o večných hodnotách. PP 449.4

Hudba patrí k nebeskej bohoslužbe, a preto by sme sa svojimi chválospevmi mali usilovať o to, aby sme sa čo najviac priblížili súladu nebeských zborov. Nemalo by sa zanedbávať ani správne cvičenie hlasu, lebo je dôležitou súčasťou výchovy. Spev patrí k bohoslužbe a pri uctievaní Boha sa rovná modlitbe. Ak má pieseň dostať správny výraz, srdce musí cítiť jej ducha. PP 450.1

Aký to rozdiel medzi školami, v ktorých učili Boží proroci, a dnešnými vzdelávacími ústavmi! Ako zriedkavo sa dnes nájde škola, kde by neprevažovali svetské zásady a mravy! Na školách je žalostne málo tak prepotrebnej a rozvážnej disciplíny. Medzi vyznávačmi kresťanstva je žalostne slabé poznanie Božieho slova. Za mravnú a náboženskú výchovu sa dnes pokladá povrchnosť a číra sentimentalita. Mladej mysli sa nezdôrazňuje Božia spravodlivosť, milosrdenstvo, krása svätosti, význam konania dobra. Málokto varovne pripomína ohavnosť hriechu a nevyhnutnosť jeho strašných následkov. Zlí priatelia zvádzajú mládež na cestu zločinu, do pochybných zábav a do nemravnosti. PP 450.2

Nemohli by sa dnešní výchovávatelia úspešne priučiť mnohému zo starých izraelských škôl? Ten, ktorý človeka stvoril, postaral sa aj o jeho telesný i duševný a duchovný rozvoj. Skutočný úspech vo výchove závisí od toho, ako verne sa ľudia pridŕžajú Stvoriteľovho plánu. PP 450.3

Pôvodným cieľom výchovy je napomáhať pri stvárňovaní Božieho obrazu v človekovi. Na začiatku Boh stvoril človeka na svoj obraz. Obdaril ho ušľachtilými vlastnosťami. Človek mal vyrovnanú myseľ a všetky jeho schopnosti boli v súlade. Pád človeka do hriechu s jeho následkami znamenal rozvrat súladu Božích darov. Hriech zničil a takmer vymazal Boží obraz v človekovi. Jeho obnova vyžadovala prípravu spásneho plánu a človek dostal čas na skúšku. Boží plán spasenia má vrátiť človekovi pôvodnú dokonalosť, ktorú mal pri stvorení; to je hlavný cieľ života, ktorému je podriadené všetko ostatné. Úlohou rodičov a učiteľov je, aby pri výchove mladých ľudí pomáhali uskutočňovať Boží zámer. Tak sa totiž stávajú Božími spolupracovníkmi. (Pozri 1. Korinťanom 3,9.) PP 450.4

Boh dal človekovi rozmanité schopnosti telesné, duševné i duchovné, aby ich použil na dosiahnutie vrcholného stupňa dokonalosti. To však neznamená pestovanie vlastností výhradne pre sebecký zámer, pretože Boh, ktorého podobu máme získať, je dobro a láska. Každú schopnosť a každú vlastnosť, ktorou nás Stvoriteľ obdaril, máme zužitkovať na Božiu slávu a na povznesenie svojich blížnych. Len takto ich totiž možno zužitkovať tým najčistejším, najušľachtilejším a najšťastnejším spôsobom. PP 450.5

Keby sa tejto zásade venovala patričná pozornosť, od základu by sa zmenili niektoré z obvyklých výchovných metód. Učitelia by prestali v žiakoch pestovať pýchu a sebeckú ctibažnosť, prestali by v nich podnecovať bojové súperenie a snažili by sa v nich prebúdzať lásku k pravde, dobru, kráse a k túžbe po dokonalosti. Žiak by sa snažil rozvíjať v sebe Božie dary nie kvôli pochybnému prvenstvu, ale preto, aby uskutočnil Stvoriteľov zámer a aby sa v ňom stvárňovala Božia podoba. Namiesto kritéria svetských meradiel a sebeckej túžby po vyniknutí, čo samo vedie k zakrpateniu talentu, myseľ by sa mala upierať na Stvoriteľa s cieľom poznať ho a byť jeho obrazom. PP 451.1

„Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.“ Príslovia 9,10. Veľkým životným poslaním je pestovať správnu povahu a základom každej správnej výchovy je poznanie Boha. Cieľom práce učiteľa by malo byť šírenie tohto poznania a utváranie povahy podľa neho. Boží zákon odzrkadľuje Božiu povahu. Žalmista hovorí: „Všetky tvoje príkazy sú spravodlivé.“ „Z rozkazov tvojich zmúdrievam.“ Žalm 119,172.104. Boh sa nám zjavuje v Písme i v dielach stvorenia. Boha poznávame z kníh vnuknutých Božím Duchom i z knihy prírody. PP 451.2

Rozumové schopnosti sa zákonite prispôsobujú tomu, v čom sa cvičia. Ak sa človek zaoberá len všednými záležitosťami, potom duševne a duchovne slabne a zakrpatieva. Ak sa od neho nevyžaduje riešenie náročnejších problémov, po čase stratí schopnosť rásť. Výchovnej hodnote Písma sa nič nevyrovná. Božie slovo vedie myseľ k tým najhlbším úvahám a podnecuje ju k najvyšším túžbam. V Písme človek nachádza tie najpoučnejšie dejiny. Pochádzajú zo zdroja večnej pravdy a Božia ruka po stáročia bdela nad ich čistotou. Osvetľujú najdávnejšiu minulosť, ktorú sa človek márne snaží prebádať. Písmo svedčí o moci, ktorá položila základy zeme a stvorila nebesá. Len v Písme môžeme nájsť dejiny ľudského rodu bez mylných ľudských predsudkov a pýchy. Sú tu zaznamenané boje, porážky i víťazstvá najväčších mužov, akých svet kedy poznal. V Písme sú riešené veľké problémy, vyznačené povinnosti a ciele. Písmo poodhŕňa oponu, ktorá oddeľuje viditeľný svet od neviditeľného, takže môžeme sledovať boj protichodných síl dobra a zla od chvíle, keď sa prvýkrát objavil hriech, až ku konečnému víťazstvu spravodlivosti a pravdy. Na pozadí všetkého sa zjavuje Božia povaha. Pri pokornom skúmaní právd Božieho slova sa myseľ žiaka dostáva do styku s večným Duchom. Také štúdium povahu nielen zdokonaľuje a zušľachťuje, ale nutne aj osviežuje a oživuje duševné schopnosti. PP 451.3

Písmo životne súvisí s blahom človeka, so všetkými potrebami jeho pozemského života. Objasňuje zásady, ktoré sú uholným kameňom úspechu národa; zásady, s ktorými súvisí blaho spoločnosti a ktoré sú zárukou a ochranou rodiny; zásady, bez ktorých nikto nemôže byť pre spoločnosť užitočný a bez ktorých nemôžeme dosiahnuť šťastie ani česť už v pozemskom živote, a nemôžeme si zabezpečiť ani život večný. V živote nieto situácie či oblasti, pre ktoré by učenie Písma nebolo podstatne dôležitou prípravou. Keby ľudia venovali Božiemu slovu patričnú pozornosť a žili by podľa jeho rád, svet by mal oveľa zdatnejších a tvorivejších jedincov, než akých môže pripraviť všetko ľudské filozofovanie. Svet by mal ľudí všestranne vyspelých, charakterných, bystrých a vnímavých, so zdravým úsudkom, ľudí, ktorí by ctili Boha a svetu by boli požehnaním. PP 452.1

Aj pri štúdiu vied smieme získavať poznanie o Stvoriteľovi. Každá pravá veda je len výkladom Božieho rukopisu, ktorý sa nachádza v hmotnom svete. Veda svojím bádaním poskytuje len nové dôkazy o Božej múdrosti a moci. Kniha prírody a Písmo nás pri správnom pochopení oboznamujú a poúčajú o Božích múdrych a blahodarných zákonoch, prostredníctvom ktorých pôsobí. PP 452.2

Žiaka treba viesť tak, aby v každom diele stvorenia poznával Božiu ruku. Učitelia by mali napodobňovať príklad slávneho Učiteľa, ktorý používal jednoduché prírodné javy a prostredníctvom nich názorne a zrozumiteľne poúčal a hlbšie do pamäti poslucháčov vštepoval ich význam. Spevaví vtáci v korunách stromov, voňavé lúčne kvety, mohutné stromy, úrodná pôda, rastúce obilie, odpočívajúce pole, zapadajúce slnko, čo svojimi lúčmi osvecuje nebeskú klenbu – na to všetko poukazoval Kristus, keď poúčal ľudí. Živé slovo, ktorým oslovoval poslucháčov, spájal s viditeľným dielom Stvoriteľa, aby sa jeho poslucháčom pri pohľade na veľkolepé stvoriteľské dielo vždy vynorili pravdy s ním spojené. PP 452.3

Božiu pečať zjavenú na stránkach Písma možno pozorovať na majestátnom horstve, na úrodných údoliach, na šírom a hlbokom oceáne. Prírodné javy svedčia ľuďom o Stvoriteľovej láske. Boh je s nami spojený nespočetnými znameniami na nebi i na zemi. Tento svet nie je len bolesť a bieda. „Boh je láska,“ to je napísané na každom otvárajúcom sa púčku, na okvetných lístkoch každého kvetu, na každom steble trávy. Napriek kliatbe hriechu, v dôsledku ktorého zem vydáva tŕnie a bodľačie, rozkvitnuté kvety predsa len zatieňujú bodľač a ruže vyniknú aj napriek tŕňom. V prírode všetko svedčí o láskyplnej starostlivosti nášho Boha a o jeho túžbe urobiť nás šťastnými. Boh svojimi príkazmi a zákazmi nechce zvýrazniť len svoju moc; vo všetkom, čo koná, sleduje blaho svojich detí. Nežiada od nich, aby sa vzdali čohokoľvek, čo im je prospešné. PP 452.4

Jedným z najškodlivejších omylov je názor podaktorých ľudí, že zbožnosť neslúži zdraviu a šťastiu sveta. V Písme svätom čítame: „Bázeň pred Hospodinom vedie k životu; a ten, kto ju má, odpočíva sýty, nenavštívi ho nešťastie.“ Príslovia 19,23. „Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci? Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí; odstúp od zlého a čiň dobré, hľadaj pokoj a snaž sa oň.“ Žalm 34,13-15. Múdre slová „sú životom pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre celé ich telo.“ Príslovia 4,22. PP 453.1

Pravé náboženstvo uvádza človeka do súladu s Božími zákonmi v oblasti telesnej, duševnej a duchovnej. Učí ho, aby sa ovládal, aby bol disciplinovaný, pokojamilovný a striedmy. Náboženstvo zušľachťuje ducha, cibrí vkus a upresňuje úsudok. Dušu napĺňa nebeskou čistotou. Viera v Božiu lásku a všemohúcu Prozreteľnosť uľahčuje bremeno starostí a trápenia. Srdcia napĺňa radosťou a spokojnosťou. Zbožnosť priamo pomáha chrániť zdravie, predlžuje život a zvyšuje potešenie z každého požehnania. Človekovi otvára nevyschýnajúci prameň šťastia. Kiežby si všetci, čo našli Krista, uvedomili, že im ponúka niečo neskonale lepšie, než po čom sami túžia. Ak človek zmýšľa a koná proti Božej vôli, dopúšťa sa na sebe najväčšieho bezprávia a najviac si škodí. Skutočnú radosť nemožno nájsť na ceste, ktorú Boh zakázal; on totiž vie, čo je pre jeho tvory to najlepšie a praje im len dobro. Hriech strháva človeka do biedy a do záhuby; cesty múdrosti sú však „cesty utešené a všetky jej chodníky sú samý blahobyt“. Príslovia 3,17. PP 453.2

O telesnú výchovu, aká sa pestovala v izraelských školách, by sme sa mali rovnako študijne zaujímať ako o ich náboženskú výchovu. Význam telesnej výchovy sa patrične nedoceňuje. Medzi duchom a telom je úzky vzťah a ak máme dosiahnuť vysokú mravnú a duchovnú úroveň, musíme poslúchať zákony, ktoré nás ovládajú. Ak chceme získať všestranne vyrovnanú povahu, musíme cvičiť a rozvíjať duševné i telesné schopnosti. Aké iné štúdium môže byť pre mládež dôležitejšie než to, ktoré pojednáva o tom obdivuhodnom organizme, ktorým nás Boh obdaril, a o zákonoch, ktoré nám pomáhajú zachovať si ho v zdraví? PP 453.3

Dnes práve tak, ako to za dávnych čias robili Izraelci, treba poúčať mladých ľudí o povinnostiach praktického života. Každý by sa mal vyučiť nejakému remeslu, ktoré by ho v prípade potreby uživilo. To je nielen určitá poistka pre čas núdze, ale má to svoj význam aj pre rozvoj telesných, duševných a duchovných síl človeka. Aj pri istote, že človek sa nikdy nebude musieť telesnou prácou živiť, mladý človek by sa mal naučiť telesne pracovať. Bez telesného cvičenia a pohybu nemôže byť nikto celkom zdravý. Pracovná disciplína je dôležitá na získanie spoľahlivej, tvorivej mysle a ušľachtilej povahy. PP 454.1

Každý žiak by mal venovať určitú časť dňa telesnej činnosti. Tak sa stáva tvorivejším a získava zdravé sebavedomie. Mladých ľudí by to ochránilo pred mnohým zlom a ušetrilo od nízkych návykov, ku ktorým tak často vedie záhaľka. To všetko patrí k základným cieľom výchovy. Pestovaním cností, usilovnosti a mravnej čistoty sa totiž približujeme k Stvoriteľovi. PP 454.2

Veďme mládež k tomu, aby pochopila zmysel svojho stvorenia; učme ju, aby ctila Boha a pomáhala svojim blížnym. Upozorňujme mladých ľudí na úprimnú lásku, akou ich miluje nebeský Otec, na vznešené poslanie na tomto svete, na ktoré ich pripraví potrebná disciplína, a nezabudnime im pripomenúť ich dôstojné a čestné miesto, ktoré sú povolaní vyplniť, aby sa totiž stali Božími deťmi. Potom sa tisíce z nich s odporom odvrátia od nízkych, sebeckých zámerov, prízemných zábav, ktoré ich až dosiaľ lákali. Naučia sa nenávidieť hriech a vyhnú sa mu; nebudú to však robiť len v nádeji na odmenu či zo strachu pred trestom, ale z odporu k podlosti hriechu. Uvedomia si, že by ich zbavil potrebnej sily, ktorú im dal Boh, a poškvrnil by ich poslanie ako mužov a žien. PP 454.3

Boh nezakazuje mladým ľuďom zdravú ctižiadosť. Povahové rysy, ktorými človek získava úspech a úctu svojich blížnych – nezdolná túžba po niečom lepšom, silná vôľa, vytrvalé úsilie a húževnatosť – nie sú zakázané. Z Božej milosti ich treba zužitkovať na dosiahnutie neskonale vznešenejších cieľov, než sú časné sebecké záujmy. Vo výchove začatej v tomto živote sa bude pokračovať v živote budúcom. Myseľ tam bude mať stále čo obdivovať a odhaľovať z večnej krásy Božieho diela, z dôkazov Božej múdrosti a moci, prejavujúcej sa v tvorení a udržiavaní vesmíru, i žasnúť nad nekonečným tajomstvom Božej lásky a múdrosti v pláne vykúpenia. „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ 1. Korinťanom 2,9. Už v tomto živote smieme postrehnúť záblesky Božej prítomnosti a prežívať radosť zo spoločenstva s nebom. Plnú radosť a blaženosť môžeme však dosiahnuť iba vo svete budúcom. Len vo večnosti sa ukáže slávne určenie, ktoré môže dosiahnuť človek stvorený na Boží obraz. PP 454.4