Kristove podobenstvá

32/61

18. kapitola kapitola — „Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady!“

(Lukáš 14,1.12-24)

I stý farizej pozval Spasiteľa na slávnostnú hostinu. Kristus prijímal pozvanie od bohatých i chudobných, lebo pri každej podobnej príležitosti mal možnosť hlásať pravdu. U Židov boli náboženské a národné slávnosti sprevádzané prejavmi radosti a veselenia, čo sa pokladalo za predobraz požehnania večného života. Radi rozmýšľali a hovorili o veľkej hostine, ku ktorej zasadnú s Abrahámom, Izákom a Jákobom, kým pohania zostanú vonku a budú sa závistlivo prizerať. Podobenstvo o veľkej večeri povedal Kristus preto, lebo chcel svojich poslucháčov poučiť i varovať. Židia žili v predstave, že časné i večné Božie požehnanie patrí len im. Neverili, že by Boh mohol preukázať milosť aj pohanom. Kristus ich však svojím podobenstvom poučil, že práve teraz zavrhujú ponuku milosti a pozvanie do Božieho kráľovstva. Oznámil im, že Boh pozve tých, ktorými opovrhujú a ktorých sa štítia, akoby to boli malomocní. KP 170.1

Farizej pri výbere hostí na slávnosť mal na zreteli svoje sebecké záujmy. Spasiteľ mu povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. Budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivýchLukáš 14,12-14. KP 171.1

Ježiš vlastne zopakoval ustanovenie týkajúce sa slávností, ktoré Izrael dostal prostredníctvom Mojžiša: „Cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech jedia a nasýtia sa5. Mojžišova 14,29. Slávnostné zhromaždenia boli vždy pre Izraelcov názorným poučením. Pri nich prežívali radosť z pravej pohostinnosti, ktorú potom mali po celý rok preukazovať chudobným a trpiacim. Slávnostné chvíle mali pre nich ešte hlbší význam. Ani duchovné výsady neboli určené výlučne Izraelcom. Boh ich obdarúval chlebom života, aby ním sýtili okolitý svet. KP 171.2

Pretože neplnili toto poslanie, Kristus karhal ich sebectvo. Farizejom sa však jeho slová nepáčili. Jeden z nich v snahe obrátiť hovor iným smerom, pokrytecky zvolal: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstveLukáš 14,15. Povedal to tak sebaisto, akoby už v ňom mal zaručené miesto. Jeho postoj pripomína správanie tých, čo sa tešia, že ich Kristus spasí, aj keď neplnia podmienky, za ktorých Ježiš spásu sľúbil. Pripomína to názor Baláma, ktorý sa modlil: „Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiež je môj skon ako jeho!4. Mojžišova 23,10. Farizej neuvažoval o svojej nepripravenosti pre nebesá, ale iba o tom, čo tam bude prežívať. Svojou poznámkou odvádzal pozornosť hostí od ich povinností v súčasnom živote a usmerňoval ju do vzdialenej budúcnosti pri vzkriesení spravodlivých. KP 171.3

Kristus poznal zmýšľanie tohto pokrytca, uprel naňho pohľad a zhromaždených upozornil na význam a hodnotu predností, ktoré majú. Objasnil im, ako sa majú v danej chvíli správať, aby mohli prežívať požehnania večného života. KP 172.1

Povedal im podobenstvo: „Jeden človek pripravil veľkú večeru a mnohých pozval.“ Keď sa hostina mala začať, poslal za nimi svojho sluhu s výzvou: „Poďte, už je všetko pripravené.“ Všetci však prejavili podivnú ľahostajnosť a každý sa začal vyhovárať. „Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma. Druhý povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma. Ďalší zas povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísťLukáš 14,16-20. KP 172.2

Žiadna z týchto výhovoriek nezodpovedala pravde. Muž, ktorý si „musel ísť obzrieť pole“, ho už kúpil. Ponáhľal sa obzrieť si ho, lebo celú svoju pozornosť venoval obchodovaniu. Aj voly už boli kúpené a predstieraná skúška mala len uspokojiť záujem nového majiteľa. Ani tretia výhovorka nebola opodstatnená. Skutočnosť, že sa oženil, nemusela byť prekážkou účasti na hostine. Hostiteľ by určite rád privítal aj jeho manželku. Pozvaný, aj keď svoju účasť prisľúbil, sa však medzitým rozhodol pre niečo, čo pokladal za lákavejšie. Vedel, že inde sa bude môcť lepšie zabaviť. Pri odmietnutí pozvania nežiadal o ospravedlnenie, ba ani nepredstieral zdvorilosť. Jeho slová „nemôžem prísť“ nemohli zakryť skutočný dôvod: „Nemám záujem, nezáleží mi na tom. KP 172.3

Z uvedených výhovoriek bolo zrejmé, že pozvaní sledovali niečo iné. Naplno ich zamestnávali vlastné záujmy. Pri poslednej výzve prisľúbenú účasť odmietli a svojím nezáujmom urazili hostiteľa. Podobenstvom o veľkej večeri Kristus predstavil požehnania evanjelia. Jeho ponuka nie je o nič menšia než on sám. On je „ten chlieb života, ktorý zostúpil z neba“, z neho pochádza spása. Boží poslovia dlho oznamovali Židom príchod Spasiteľa, ukazovali na Krista ako na „Baránka Božieho, ktorý sníma hriech svetaJán 1,29. Pripravenou slávnosťou im Boh ponúkol najväčší dar, ktorý nebo môže poskytnúť, dar presahujúci ľudské chápanie. Božia láska pripravila veľkolepú slávnosť a otvorila nevyčerpateľné zdroje. Ježiš Kristus povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život svetaJán 6,51. KP 173.1

Aby ľudia mohli prijať pozvanie evanjelia, musia všetky svoje prízemné záujmy podriadiť jedinému, a tým je prijatie Krista a jeho spravodlivosti. Boh dal človekovi všetko a žiada od neho, aby uprednostnil Božiu službu pred sebeckými záľubami. Boh nemôže prijať rozdelené srdce. Ak sa venujeme iba pozemským veciam, nemôžeme sa odovzdať Bohu. KP 173.2

Toto poučenie stále platí. Máme nasledovať „Baránka, kamkoľvek ide“. Dovoľme, aby nás viedol a spoločenstvo s ním si vážme nad každé pozemské priateľstvo. Kristus povedal: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hodenMatúš 10,37. KP 173.3

Mnohí ľudia v Kristovej dobe opakovali pri jedení chleba v rodinnom kruhu slová: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ Kristus im však ukázal, ako ľudia neradi prijímajú pozvanie na slávnosť, ktorú Boh pripravil za takú nesmiernu cenu. Jeho poslucháči si uvedomovali, že pohŕdajú ponúkanou milosťou. Boli však celkom zaujatí pozemským majetkom, bohatstvom a zábavami. Ich výhovorky boli v podstate rovnaké. KP 173.4

Takto sa ľudia správajú aj dnes. Pri odmietaní ponuky evanjelia uvádzajú takmer rovnaké výhovorky ako hostia pozvaní na slávnosť. Vravia, že prijatím evanjelia by ohrozili svoj pozemský prospech. Časné záujmy si cenia viac než večné hodnoty. Ba aj dary, ktoré dostali od Boha, sa im stali prekážkou. Tým ich vlastne odcudzili Stvoriteľovi a Vykupiteľovi. Nechcú, aby ich niečo vyrušovalo v ich pozemských zámeroch, a preto poslom Božej milosti hovoria: „Nateraz odíď, zavolám ťa, až budem mať časSkutky apoštolov 24,25. Iní sa vyhovárajú na možné problémy v spoločenských vzťahoch, keby prijali Božie pozvanie. Ako by sa mohli rozísť so svojimi príbuznými a priateľmi? Správajú sa rovnako ako ľudia z podobenstva. Hostiteľ ich priehľadné výhovorky pokladá za pohrdnutie pozvaním. KP 174.1

Mnohí sú ako muž z podobenstva, ktorý povedal: „Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.“ Sú to tí, čo dovolia, aby im životný partner bránil poslúchnuť Božie pozvanie. Muž sa vyhovára: „Nemôžem žiť podľa svojho presvedčenia, lebo moja manželka s tým nesúhlasí. Jej vplyv by mi to veľmi sťažil.“ Keď žena počuje Božie pozvanie: „Poďte, už je všetko pripravené,“ odpovie: „Prosím ťa, ospravedlň ma. Môj manžel pozvanie odmieta. Vraví, že mu v ňom bráni jeho zamestnanie. Ja musím stáť na strane svojho manžela, a preto tiež nemôžem prísť.“ Evanjelium môže osloviť aj deti, ktoré z lásky k rodičom cúvnu v predstave, že nikto nemôže očakávať, aby proti ich vôli pozvanie prijali, a preto tiež radšej povedia: „Ospravedlň nás. KP 174.2

Spasiteľovu ponuku odmietajú aj tí, čo sa obávajú, že by sa tým narušil ich rodinný kruh. Nazdávajú sa, že odmietnutím Božích požiadaviek zabezpečia pokoj a prospech rodiny. To je však omyl. Ktokoľvek rozsieva sebectvo, bude ho aj žať. Odmietnutím Kristovej lásky zavrhujú to jediné, čo môže ľudskú lásku očistiť a upevniť. Títo ľudia stratia nielen nebo, ale aj uspokojenie z toho, čomu dali prednosť. KP 175.1

V podobenstve sa hostiteľ dozvedel, ako sa pozvaní hostia zachovali. „Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta, a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromýchLukáš 14,21. KP 175.2

Hostiteľ sa odvrátil od ľudí, ktorí odmietli jeho ponuku a pozval tých, čo nemali nič, ani domy, ani polia. Zavolal chudobných a hladných, ktorí ocenia jeho pozvanie. Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstvaMatúš 21,31. Aj keď sú veľmi chudobní a ostatní ľudia nimi pohŕdajú a odvracajú sa od nich, nikdy nie sú takí zlí a úbohí, aby Boh na nich zabudol a prestal ich mať rád. Kristus si želá, aby ľudia spoločensky odvrhnutí, unavení a utláčaní prišli k nemu. Chce ich poučiť, dať im radosť a pokoj, ktorý nikde inde nenájdu. Najväčší hriešnici sú predmetom jeho najhlbšej lásky a súcitu. Posiela svojho Ducha, aby pod jeho vplyvom prišli k nemu. KP 175.3

Služobník, ktorý mal priviesť chudobných a slepých, svojmu pánovi oznámil: „Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto. Vtedy pán povedal sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady. Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil domLukáš 14,22.23. Ježiš tu hovoril o šírení evanjelia za bránami židovstva, na „cestách a medzi ohradami“ tohto sveta. KP 175.4

Pavel a Barnabáš poslúchli Kristov príkaz a oznámili Židom: „Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom, lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a verili všetci, ktorí boli určení pre večný životSkutky apoštolov 13,46-48. KP 176.1

Kristovi učeníci hlásali evanjelium – zvesť o prvom príchode Spasiteľa na svet. Bola to radostná správa o spasení z viery v Ježiša Krista. V nej bol zahrnutý aj jeho druhý príchod v sláve, keď vykúpi svoj ľud. Ponúkala ľuďom nádej, že môžu vierou a poslušnosťou dosiahnuť dedičstvo svätých v nebeskej sláve. Túto zvesť počujú ľudia aj dnes, a to s dôrazným upozornením, že Kristov príchod je blízko. Predpovedané znamenia jeho príchodu sa zjavne napĺňajú a Božie slovo nám pripomína, že príchod Spasiteľa nie je ďaleko. KP 176.2

Ján v Zjavení predpovedal, že pred druhým príchodom sa bude zvestovať evanjelium. Videl anjela „letieť stredom neba: Mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôdZjavenie Jána 14,6.7. KP 176.3

Podľa proroctva má po varovných upozorneniach týkajúcich sa súdu a s ním súvisiacich posolstvách nasledovať príchod Syna človeka na nebeských oblakoch. Posolstvo o súde oznamuje blízkosť druhého adventu Ježiša Krista. Celé toto posolstvo sa nazýva večným evanjeliom. Kázanie o druhom príchode Pána s dôrazom na jeho blízkosť patrí teda k podstate evanjelijnej zvesti. KP 176.4

V Písme čítame, že ľudia budú v posledných dňoch takí zaujatí svetskými záležitosťami, honbou za peniazmi a pôžitkami, že k večným pravdám budú ako slepí. Kristus povedal: „Ako bolo za dní Nóacha, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako totiž v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človekaMatúš 24,37.39. KP 177.1

Tak je to aj dnes. Ľudia sa ženú za ziskom a sebeckými záujmami, akoby nebolo Boha, neba ani večného života. Za čias Nóacha varovné posolstvo o potope prebúdzalo ľudí z bezbožnosti a vyzývalo ich kajať sa. Podobne má posolstvo o blízkom príchode Krista vyslobodzovať ľudí zo zajatia svetského zmýšľania. Má ich viesť k pochopeniu závažných právd, aby sa rozhodli prijať pozvanie na Božiu slávnosť. KP 177.2

Pozvanie evanjelia má zaznieť celému svetu – „obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľuduZjavenie Jána 14,6. Posledné varovné posolstvo Božej milosti má svojou slávou osvietiť celú zem, osloviť všetky triedy ľudí, bohatých, chudobných, významných i jednoduchých. Kristus povedal: „Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady. Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil domLukáš 14,23. KP 177.3

Svet hynie, lebo nepozná záchrannú moc evanjelia. Ľudia majú hlad po Božom slove. Len málokto káže čisté Božie slovo, bez prídavkov zo studne tradícií. Napriek tomu, že ľudia majú v rukách Písmo, neprijímajú požehnania, ktoré doň vložil Boh. Pán povoláva svojich služobníkov, aby oznamovali jeho posolstvo. Slovo o večnom živote treba hlásať aj tým, čo hynú vo svojich hriechoch. KP 177.4

Kristov príkaz vyjsť na cesty a medzi ohrady sa týka všetkých, ktorých Spasiteľ povoláva pracovať v jeho mene. Poľom pôsobnosti Kristových služobníkov je celý svet a Božie posolstvo má počuť celá ľudská rodina. Slovo milosti má zaznieť v každom dome a osloviť každého človeka. KP 177.5

Splnenie Kristovho príkazu si vyžaduje individuálny prístup, pretože takto pracoval aj Spasiteľ. Sústredenú pozornosť venoval rozhovorom s jednotlivcami, ktorí potom oznamovali jeho posolstvo ďalším a ďalším tisícom. KP 178.1

Nemôžeme čakať, kým ľudia prídu za nami, treba ich vyhľadať tam, kde sú. Slovom predneseným z kazateľnice sa práca len začala. Celé zástupy by posolstvo evanjelia nikdy nepočuli, keby sme im ho nepriniesli. KP 178.2

Božie pozvanie na slávnostnú hostinu bolo určené predovšetkým židovskému národu, ktorý mal učiť a viesť iné národy. Židia boli vlastníkmi proroctiev predpovedajúcich Kristov príchod. Bola im zverená predobrazná služba znázorňujúca Kristovo poslanie. Keby boli kňazi a ľud prijali Kristových poslov, mohli spolu s nimi oznámiť pozvanie evanjelia celému svetu. Poznať pravdu smeli totiž preto, aby ju šírili ďalej. Keď však Božiu ponuku odmietli, Boh pozval „chudobných, mrzákov, slepých a chromých“. Hriešnici v podobenstve pozvanie prijali a podobne sa má hlásať evanjelium aj pohanom. Predovšetkým treba osloviť ľudí „na námestí“, teda tých, čo na scéne svetových dejín hrajú významnú úlohu – učiteľov a predstaviteľov národov. KP 178.3

Boží poslovia by si to mali stále pripomínať. Toto dôležité posolstvo treba oznámiť pastierom ľudu a Bohom povolaným učiteľom. K významným ľuďom sa musí pristupovať s úprimným záujmom a s bratskou úctou. Ponuka Božej milosti by sa mala dostať najmä k podnikateľom, ľuďom na zodpovedných miestach, k osobnostiam nadaným a obdareným tvorivými schopnosťami, k vedcom, vynikajúcim jednotlivcom a k náboženským predstaviteľom, ktorí doteraz neboli upozornení na zvláštne posolstvá pre našu dobu. Aj ich treba oboznámiť s Božím pozvaním. KP 178.4

S rovnakým záujmom musíme pristupovať aj k zámožným ľuďom. Mali by sa dozvedieť, že Boh im zveril dary, za ktoré sa budú zodpovedať pred Sudcom živých i mŕtvych. V Božej bázni a s láskou sa musíme zaujímať aj o týchto ľudí. Príliš často sa spoliehajú na svoje bohatstvo a neuvedomujú si, aké nebezpečenstvo im hrozí. Ich myseľ treba usmerniť k večným hodnotám. Potrebujú uznať autoritu skutočnej dobroty, ktorá ich pozýva k sebe: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoju dušu. Veď moje jarmo je lahodné a bremeno ľahkéMatúš 11,28-30. KP 179.1

Len výnimočne oslovujeme ľudí osobne a zhovárame sa s nimi o spasení. Mnohí z nich pre svoje vzdelanie, bohatstvo alebo povolanie zaujímajú vysoké postavenie. Nejeden evanjelista váha k nim pristúpiť, čo nie je správne. Keď sa niekto topí, máme sa zdráhať pomôcť mu len preto, že je to predstaviteľ moci, významný obchodník alebo sudca? Keby sme videli človeka blízko priepasti, určite by sme ho zadržali bez ohľadu na jeho povolanie či postavenie. Tým odvážnejšie musíme ľudí upozorňovať na nebezpečenstvo večnej smrti. KP 179.2

Nikoho by sme nemali obísť len preto, že je pohrúžený do svetských záujmov. Koľkých významných ľudí neuspokojuje ich márnivý spôsob života! Hľadajú dosiaľ neznámy pokoj, a hoci to navonok nepriznajú, aj oni túžia po spasení. Mnohí by ochotne prijali pomoc, keby sa k nim osobne priblížil niektorý z Božích poslov so srdcom plným Kristovej lásky. KP 179.3

Úspech posolstva nespočíva na učených prednáškach, skvelých svedectvách či dôkladne pripravených dôkazoch. Skôr závisí od toho, či sa posolstvo hlása jednoducho a primerane tomu, kto túži po chlebe života. Ľudia totiž potrebujú jasnú odpoveď na otázku: „Čo mám robiť, aby som bol spasený? KP 180.1

Tisíce ľudí možno osloviť tým najjednoduchším spôsobom. Práve tých, ktorých svet pokladá za najnadanejších a najučenejších, môžu povzbudiť slová prostého človeka, ktorý miluje Boha a o jeho láske rozpráva tak prirodzene, ako hovorievame o svojich záujmoch. KP 180.2

Účinok starostlivo pripravených a naučených slov býva často nepatrný, kým úprimný, jednoduchý a pravdivý prejav Božieho dieťaťa má moc otvoriť nejedno srdce, ktoré bolo Kristovi a jeho láske dovtedy neprístupné. KP 180.3

Kto pracuje pre Krista, nesmie nikdy zabudnúť, že to nerobí vlastnou silou. Svoje plány musí prinášať pred Boží trón vo viere, že spásna moc pochádza od Boha. To však znamená vytrvalo sa modliť a využiť všetky schopnosti, ktoré dostal od Stvoriteľa. Zárukou jeho úspechu bude Duch Svätý a pod vplyvom nebeských anjelov sa bude otvárať srdce človeka. KP 180.4

Jeruzalem sa mohol nepochybne stať vplyvným misijným strediskom, keby boli jeho duchovní a politickí vodcovia prijali pravdu, ktorú im hlásal Kristus. Odbojný Izrael by sa bol kajúcne vrátil k Bohu a okolo Krista by sa bol zhromaždil mohutný zástup vyznávačov. Tak sa mohlo evanjelium veľmi rýchlo rozniesť do všetkých končín sveta. Ani dnes to nie je inak. Keby sa pre Krista podarilo získať schopných a vplyvných ľudí, mohli by vykonať veľké dielo. Dvíhali by tých, ktorých zotročil hriech, a privádzali by na správnu cestu zablúdilých, čo sa ocitli na okraji spoločnosti, a mohli by šíriť zvesť o spasení. Pozvanie na slávnosť by sa rýchlo roznieslo a účastníci by sa čoskoro zhromaždili pri stole Hostiteľa. KP 180.5

Nesmieme však myslieť len na slávne či významné osobnosti a zabúdať na ľudí jednoduchých. Kristus nabáda svojich poslov, aby šli na cesty a medzi ohrady, k ľuďom chudobným a spoločensky takmer bezvýznamným. Vo veľkomestách a na dedinách žijú jednotlivci, ba celé rodiny, možno cudzinci, ktorí nepatria k nijakej cirkvi a vo svojom osamotení majú pocit, že na nich už aj Boh zabudol. Nevedia, čo majú urobiť, aby nezahynuli v biede a hriechu, ale boli zachránení. Tiesni ich chudoba, utrpenie, nevera, zúfalstvo a trápia ich telesné i duševné choroby. Pri hľadaní východiska z existenčných problémov satan ich zvádza, aby riešenie hľadali na ceste svetských rozkoší a záľub, ktoré končia v ponížení a záhube. Ponúka im sodomské jablko, ktoré sa im v ústach mení na popol. Svoje prostriedky utrácajú za to, čo ich nenasýti, a chcú dosiahnuť, čo ich neuspokojí. KP 181.1

Musíme si uvedomiť, že Kristus prišiel týchto ľudí spasiť. On ich pozýva: „Všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peňazí! Kupujte zbožie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša. Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiťIzaiáš 55,1-3. KP 181.2

Boh nám prikázal, aby sme najmä k cudzincom, k ľuďom spoločensky opovrhovaným a hriechom zotročeným pristupovali veľmi ohľaduplne. Mnohí z nich sa k náboženským otázkam stavajú zdanlivo ľahostajne, ale v srdci túžia po odpočinku a pokoji. Napriek hĺbke hriechu, v ktorej hynuli, existuje možnosť ich záchrany. KP 181.3

Kristovi služobníci majú nasledovať príklad svojho Pána. Ježiš chodil z miesta na miesto, potešoval zarmútených a uzdravoval chorých. Potom ich zoznamoval s významnými pravdami svojho kráľovstva. Takto majú konať aj jeho nasledovníci. KP 182.1

Kto ľuďom zmierňuje telesné utrpenie, nájde aj spôsob, ako im pomôcť v duševnom trápení. Treba im poukázať na ukrižovaného Spasiteľa a povedať im o láske veľkého Lekára, pretože len on má moc ich uzdraviť. KP 182.2

Povedzte všetkým zmalomyseľneným, ktorí sa odvrátili od Boha, že si nemusia zúfať. Napriek tomu, že v živote zblúdili a hriechom si poškvrnili charakter, Boh ich chce priviesť späť k sebe a spasiť. Napriek tomu, že slúžili satanovi, ochotne sa ich ujíma v zdanlivo beznádejnej situácii a udeľuje im milosť. Nepostihne ich hnev, ktorý zničí neposlušných. Povedzte im, že Boh chce každého človeka očistiť a uzdraviť. Pri Božom slávnostne prestretom stole je dosť miesta a Boh každého rád privíta. KP 182.3

Keď Boží služobníci vychádzajú „na poľné cesty a medzi ohrady“, stretávajú sa s rôznymi ľuďmi, ktorým treba pomôcť. Mnohí z nich žijú podľa toho, čo poznali a slúžia Bohu, ako najlepšie vedia. Uvedomujú si potrebu veľkej zmeny nielen v sebe, ale aj v blížnych. Túžia po dôkladnejšom poznaní Boha, ale dosiaľ zahliadli len záblesk vznešenejšieho zjavenia. V slzách prosia Pána o požehnanie, ktoré smeli pozorovať len zďaleka. Väčšinou žijú v nepriaznivom prostredí veľkomiest alebo žijú v biednych pomeroch bez toho, aby si to ľudia všimli. O koľkých z nich nevedia nič kresťanské zbory ani kazatelia. Sú to však Boží svedkovia v ohnisku biedy a hriechu. Poznali len málo svetla Božej pravdy a nemali možnosť kresťanského vzdelania, no aj tak sa snažia napriek vlastnej chudobe slúžiť iným. Správcovia rozmanitej Božej milosti by mali týchto ľudí vyhľadať a v moci Ducha Svätého im v ich tiesnivej situácii pomôcť. Študujte s nimi Písmo a modlite sa s nimi tak jednoducho, ako vás na to nabáda Duch Svätý. Kristus dá svojim služobníkom posolstvo, ktoré bude týmto ľuďom životodarným chlebom z neba. Božie požehnanie sa bude šíriť od srdca k srdcu a z jednej rodiny do druhej. KP 182.4

Príkaz z podobenstva: „Donúť ho vojsť“ si mnohí často vykladali nesprávne. Nazdávali sa, že ľudí treba prinútiť, aby prijali evanjelium. Tento výrok však predovšetkým zdôrazňuje naliehavosť pozvania a hlboký význam uvedených dôvodov. Evanjelium nikdy neprivádza ľudí násilím ku Kristovi. Jeho posolstvo pozýva: „Všetci smädní, poďte k vode!Izaiáš 55,1. „Duch i nevesta hovoria: Príď!... Kto chce, nech si zadarmo naberie vody životaZjavenie Jána 22,17. Moc Božej lásky a milosti nás vyzýva, aby sme prišli. KP 183.1

Spasiteľ hovorí: „Stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnouZjavenie Jána 3,20. Krista pri hľadaní hynúcich neodradí výsmech ani hrozba. Vraví: „Ako by som sa ťa mohol vzdať?Hozeáš 11,8. Aj keď človek tvrdohlavo odmieta jeho lásku, Spasiteľ prichádza znova a ešte naliehavejšie pripomína: „Stojím pri dverách a klopem.“ Podmaňujúca moc Kristovej lásky volá človeka, aby prišiel k Spasiteľovi a kajúcne so žalmistom vyznal: „Tvoja blahosklonnosť ma zveľadilaŽalm 18,36. KP 183.2

Kristus vštepuje svojim poslom do srdca rovnakú lásku, s akou sám hľadá hynúcich. Nestačí povedať: „Poď!“ Niektorí ľudia síce počujú pozvanie, ale jeho význam vôbec nechápu. Sú slepí a nevidia dobro, ktoré Boh pre nich pripravil. Iní si uvedomujú, ako hlboko padli. Vravia: Dajte mi pokoj, mne už nikto nepomôže. Kristových služobníkov však ani to nesmie odradiť. K bezmocným a zmalomyseľneným musia pristupovať ohľaduplne, súcitne ich povzbudiť a dodať im potrebnú nádej. Láskyplne ich veďte k tomu, aby prišli ku Kristovi. „Majte súcit s pochybovačmi, zachráňte ich, vytrhnite ich z ohňaJúdu 1,22.23. KP 184.1

Boh podporí posolstvo svojich služobníkov potrebnou mocou, ak ho budú vo viere nasledovať. Pripraví ich, aby mohli jeho lásku, ako aj odmietnutie Božej milosti vyložiť tak presvedčivo, že poslucháči budú nútení prijať evanjelium. Ak ľudia splnia Božie poslanie, Kristus vykoná veľké divy. Aj dnes sa môžu v ľudských srdciach udiať také zmeny, aké sa diali v minulosti. Ján Bunyan, ktorý sa zriekol bezbožného pôžitkárskeho života, a Ján Newton, bývalý obchodník s otrokmi, boli zachránení a obaja šírili zvesť o Spasiteľovi. Aj dnes môžu byť z hriechu vytrhnutí ľudia, ako bol Bunyan a Newton. Boh môže prostredníctvom veriacich zachrániť nejedného hriešnika a ten sa potom bude všemožne snažiť o obnovu Božieho obrazu v ďalších ľuďoch. Svetlo poznania osvieti cestu mnohým zblúdilým, ktorí predtým nepoznali lepší spôsob života a mali len málo príležitostí obrátiť sa. Ježišove slová Zacheovi, platia aj im: „Dnes musím zostať v tvojom domeLukáš 19,5. Ukáže sa, že aj zdanlivo neoblomný hriešnik má detsky citlivé srdce, pretože mu Kristus blahosklonne venoval pozornosť. Mnohí sa vymania z najhrubších omylov a hriechov a zaujmú miesta tých, čo si nevážili ponúknuté možnosti a prednosti. Oni budú patriť medzi Boží vyvolený ľud. Keď Kristus príde v sláve svojho kráľovstva, budú stáť najbližšie pri jeho tróne. KP 184.2

Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovoríŽidom 12,25. Kristus povedal: „Ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.“ Boh už nebude pozývať tých, ktorí jeho pozvanie odmietli. Židia si zavrhnutím Krista uzavreli aj srdcia a podľahli moci satana natoľko, že už neboli schopní prijať Božiu milosť. Tak je to aj dnes. Keď ľudia neocenia a neprijmú Božiu lásku ako trvalú zásadu, ktorá ich mení a podmaňuje si ich srdce, sú beznádejne stratení. Boh už totiž nemôže dať väčší dôkaz svojej lásky, než aký dal. Ak naše srdce neovplyvní Ježišova láska, nemá už naň vplyv nijaký iný prostriedok. KP 185.1

Kedykoľvek sa zdráhaš prijať posolstvo milosti, utvrdzuješ sa v nevere. Ak premeškáš príležitosť otvoriť Kristovi srdce, stávaš sa menej ochotným počúvať jeho hlas a zbavuješ sa možnosti prijať poslednú ponuku milosti. Nedopusť, aby sa o tebe muselo povedať to, čo o starom Izraeli: „Efrajim je prívržencom modiel, nechaj hoHozeáš 4,17. Nedovoľ, aby nad tebou musel Kristus zaplakať ako nad Jeruzalemom: „Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom sa vám ponecháva pustýLukáš 13,34.35. KP 185.2

Žijeme v čase poslednej výzvy milosti a ľudia ešte majú možnosť prijať Božie pozvanie. Príkaz: „Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady“ je takmer splnený. Boží poslovia majú každému človekovi oznámiť Kristovo pozvanie: „Poďte, už je všetko pripravené.“ Nebeskí anjeli stále spolupracujú s ľuďmi a Duch Svätý využíva všetky prostriedky, aby ti pomohol prísť. Kristus očakáva, že mu otvoríš dvere svojho srdca, aby mohol doň vstúpiť. Anjeli čakajú, aby mohli v nebi oznámiť radostnú správu, že sa našiel ďalší stratený hriešnik. Nebeské zástupy sú pripravené hrať a spievať radostné piesne, pretože ďalší človek prijal pozvanie na slávnosť evanjelia. KP 186.1