Z pokladu svedectiev I.

Choďte vo svetle^*

Videla som, že Božie deti zotrvávajú príliš dlho pod mrakom. Nie je to Božia vôľa, aby žili v ovzduší nevery. Ježiš je svetlo, niet v ňom nijakej tmy. Jeho nasledovníci sú deťmi svetla. Obnovujú sa na jeho obraz a sú povolaní z tmy do jeho predivného svetla. On je svetlom sveta a sú ním aj tí, čo ho nasledujú. Nemajú chodiť v tme, ale vo svetle života. Čím viac sa Boží ľud usiluje napodobniť Krista, tým vytrvalejšie ho bude nepriateľ prenasledovať. Čím bližšie budú Božie deti ku Kristovi, tým budú silnejšie a budú môcť odolávať snahám zákerného nepriateľa, ktorý ich chce odtrhnúť od Krista. 1PS 111.2

Bolo mi ukázané, že sme sa príliš často porovnávali jeden s druhým a brali si za vzor omylných smrteľníkov, napriek tomu, že máme istý, neomylný Vzor. Nemali by sme sa porovnávať so svetom, ani s mienkou ľudí alebo s tým, čím sme boli pred prijatím pravdy. Svoju vieru a poslanie vo svete musíme dnes porovnávať s tým, čo sme mohli dosiahnuť, keby sme odvtedy, čo sme vyznali, že sme Kristovými nasledovníkmi stále napredovali. Toto je jediné správne porovnávanie. V každom inom porovnávaní bude sebaklam. Ak mravnosť a duchovný stav Božieho ľudu nie sú v súlade s požehnaním, s prednosťami a svetlom, ktoré veriaci dostali, budú zvážení a anjel vyriekne: „Zistilo sa, že sú príliš ľahkí.“ 1PS 111.3

Zdá sa, akoby poniektorým zostával ich skutočný stav zahalený. Vidia pravdu, ale nechápu jej dôležitosť a jej požiadavky. Počúvajú pravdu, nechápu ju však celkom, pretože podľa nej nežijú a nie sú posvätení poslušnosťou pravde. Napriek tomu zostávajú takí ľahostajní a spokojní, akoby ich nesprevádzal ako znamenie Božej priazne oblakový stĺp cez deň a ohnivý v noci. Hovoria síce, že Boha poznajú, ale svojimi skutkami ho zapierajú. Počítajú sa k jeho zvláštnemu vyvolenému ľudu, no pritom medzi nimi zriedka pozorovať jeho prítomnosť a jeho zachraňujúcu moc. V akej to temnote žijú? To práve nevedia. Svetlo svieti, ale nevnímajú ho. Nijaký horší sebaklam nemôže ľudí zviesť, než keď uveria, že žijú podľa pravdy a že Boh ich skutky prijíma aj napriek tomu, že proti nemu hrešia. Zamieňajú si formu zbožnosti za jej ducha a moc. Domnievajú sa, že sú bohatí a nič nepotrebujú, hoci sú chudobní, biedni, slepí, nahí a potrebujú všetko. 1PS 111.4

Niektorí síce tvrdia, že sú Kristovými nasledovníkmi, no na duchovných hodnotách im príliš nezáleží. V ktoromkoľvek svetskom podnikaní prejavujú ctižiadosť, aby dosiahli svoje predsavzatie a došli k žiaducemu cieľu, ale v úsilí o večný život, keď ide o všetko a ich večné blaho závisí od ich víťazstva, sa správajú tak ľahostajne, akoby neboli mravne zodpovední, akoby niekto iný hral za nich životnú rolu a im zostávalo iba čakať na výsledok. Aká to nerozvážnosť! Keby všetci prejavili len toľko horlivosti, vážnosti a úsilia o dosiahnutie večného života, ako prejavujú vo svojom svetskom podnikaní, zvíťazili by. Videla som, že potrebnú skúsenosť musí nadobudnúť každý sám; na scéne života má každý hrať svoju úlohu dobre a čestne. Satan čaká na príležitosť, aby nás v nečakanej chvíli pripravil o dary milosti. Budeme zvádzať ťažký boj proti mocnostiam temna, aby sme im odolali alebo znova získali nebeskú milosť, ktorú sme pre svoju nepozornosť stratili. 1PS 112.1