Křesťanská Služba

KAPITOLA 1—BOŽIA VÝZVA K SLUŽBE

Význam ochoty

Boh si nevolí nepadlých anjelov za svojich zástupcov na zemi, ale l’udí práve tak porušených, ako sú tí, ktorým chce zvestovat’ spásne posolstvo. Kristus vzal na seba l’udskú prirodzenosť, aby sa mohol stýkat’ s 1’uďmi. Bolo treba božsko 1’udského Spasitel’a, ktorý by svetu priniesol spasenie . Mužom i ženám je zverený svátý úkol zvestovat’ nepochopitelné bohatstvo Kristovo Ef 3 , 8 / AA, str. 134 /. KS 7.1

Podívajme sa na dojímavý obraz. Pozorujme nebeský Majestát v kruhu dvanástich vyvolených, ktorým chce zveriť zvláštne dielo. Pomocou slabých l’udí, svojím Slovom a Duchom chce priniesť spásu všetkým /AA, str. 18/. KS 7.2

“Pošli mužov do Joppy a zavolaj Šimona.” Pán tým jasne prejavil svoj záujem o službu evanjelia I o svoju organizovanú cirkev. Posolstvo o kríži pre Kornélia nezveril anjelovi. Zvesť o ukrižovanom a zmrtvychvstalom Spasitelovi mal stotníkovi priniesť človek práve tak křehký a porušený, ako bol sám stotník / AA, str. 134/. KS 7.3

Anjel poslaný k Filipovi mohol sám pomoct’ Etiopčanovi, ale Boh to tak nerobí. Chce, aby l’uďom pomáhali l’udia / AA, str.109 /. KS 7.4

“Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha a nie z nás” / 2 Kor 4,7/. Boh mohol oznámit’ svoju pravdu skrze bezhriešnych anjelov, to však nebol jeho zámer. Za uskutočnovatel’ov svojich plánov povolal všelijak porušených 1’udí. V nádobách hlinených je prevzácny poklad. Jeho požehnanie majú na svete šíriť l’udia. Z nich má vyžiarovať jeho sláva v temnote hriechu . Službou lásky majú pristupovat’ k hriešnikom a trpiacim a privádzať ich ku krížu. Pri všetkom svojom úsilí majú pripisovat’slávu, česť a chválu Tomu, ktorý prevyšuje všetko / AA, str.330/. KS 7.5

Spasitel’ chcel byť po svojom nanebevstúpení prostredníkom človeka. Jeho nasledovníci mali pokračovat’ v diele, ktoré sám započal. Nemali by l’udia prejaviť zvláštny záujem o šírenie svetla evanjelijného posolstva tým, čo sú vo tme ? Niektorí sú ochotní ísť do ďalekých končin zeme, aby priniesli l’uďom svetlo pravdy. Boh však žiada, aby každý, kto pravdu pozná, snažil sa v iných prebúdzať lásku k tejto pravde, Ak nie sme ochotní prinášať zvláštne obete pre záchranu hynúcich, ako sa možeme počítat’ za hodných vstúpiť do Božieho mesta ?/9T , str. 103 /. KS 8.1

Boh vo svojej múdrosti privádza l’udí hl’adajúcich pravdu do styku s tými, ktorí ju poznajú. Podl’a nebeského plánu majú pravdou osvietení 1’udia šíriť svetlo medzi tými, čo sú vo tme. Ludstvo, čerpajúce svoju silu z velkého Zdroja múdrosti, je nástrojom, sprostredkovatel’om moci, ktorou evanjelium mení mysel’ i srdce človeka / AA, str. 134/. KS 8.2

Boh mohol dosiahnuť svoj spásný zámer s hriešnikmi bez našej účasti; aby sa však v nás rozvinul Kristu podobný charakter, musíme mať účast’ v jeho diele. Ak chceme vojsť do radosti radosti plynúcej z pohl’adu na zástupy vykúpené jeho obeťou musíme mať účasť pri jeho úsilí o ich záchranu /DA, str. 142 /. KS 8.3

Za svojich zástupcov medzi 1’uďmi Kristus si nevolí nepadlých anjelov, ale l’udí práve tak porušených, ako sú tí, čo majú byť zachránení. Kristus vzal na seba l’udskú prirodzenosť, aby mal prístup k 1’ud’om. Božstvo sa muselo prejaviť v l’udskej prirodzenosti, pretože záchrana sveta vyžadovala spojenie božskej a l’udskej prirodzenoáti. Božstvo potřebovalo l’udskú pri-rodzenosť , ktorá mala sprostredkovať obecenstvo medzi Bohom a človekom / DA, str. 296/. KS 8.4

Anjeli túžobne čakajú, aby mohli s nami spolupracovat’, pretože človek musí byť zvestovatel’om človekovi. Ak sa celým srdcom odovzdáme Kristovi, anjeli sa tešia, že možu použit’ náš hlas a zjavovať Božiu lásku /DA, str. 297/. KS 9.1

Masíme byť Božími pracovníkmi, pretože Boh nechce dokonat’ dielo bez l’udskej účasti /PH, 1.3.1887/. KS 9.2