Křesťanská Služba

KAPITOLA 16—HNUTIE CIRKEVNÉHO ROZMACHU

Boží plán

Boh nechce, aby jeho l’ud utváral osady alebo sa združoval do velkých obcí. Kristovi učeníci sú jeho zástupcami na zemi a Pán chce, aby sa rozišli po celej zemi, do velkých i menších miest a dedín a aby svietili vo tme sveta / 8T , str. 244 / . KS 178.1

Utvárať osady alebo sťahovať sa z roznych miest, kde je len málo duchovnej sily a vplyvu, a sústreďovať mnohých veriacich na jedno miesto znamená uberať svetlo tam, kde ho Boh nechal svietiť /2T, str . 633 /. KS 178.2

Keby Kristova cirkev spínala zámer nášho Pána, svetlo by osvecovalo všetkých, čo sú vo tme a v toni smrti. Miesto snahy združovať sa a neochoty niesť zodpovednosti a kríž, členovia cirkvi by sa mali rozísť do všetkých zemí, mali by svietiť, pracovat’, ako pracoval on pre spásu l’udí, a toto “evanjelium o krá1’ovstve ” by sa rozšírilo po celom svete /MB, str. 69-70 /. KS 178.3

Bratia a sestry, prečo sa zdržujete pri zboroch? Premýšl’ajte o podobenstve o stratenej ovci a choďte ako praví pastieri hl’adať strateného , ktorý je na púšti hriechu . Zachraňujte hynúcich / RH , 12 . 12 . 1893 /. KS 178.4

Členovia našich zborov možu vykonat’ dielo, ktoré dosial’ ani nezačali. Nikto by nemal odchádzať na nové miesto len pre svetské výhody. Jedna alebo dve rodiny v pravde pevne zakotvené, mali by sa usadit’ tam, kde je možnost’ obživy; a konať misijné dielo.Musia mať však vel’kú lásku k 1’uďom, cítit’ povinnost’ pomáhat’ im a premýšl’ať, ako ich priviesť k pravde. Možu šíriť naše spisy, zhromažďovať sa svojom príbytku, zoznamovať sa so susedmi a pozývať ich do spoločenstva veriacich. Tak bude svetlo žiariť v dobrých skutkoch / 8T , str. 245 /. KS 178.5

Bratia a sestry, ktorí chcú zmeniť svoje bydlisko , ktorí majú na zreteli Božiu slávu a uvedomujú si, že na nich spočíva osobná zodpovednost’ za blaho a záchranu duší, za ktoré Kristus neváhal obetovat’ svoj predrahý život, mali by sa presťahovať do miest a dedín, kde je len málo svetla alebo kde ho vobec niet, a kde možu skutočne slúžiť a svojou prácou a skúsenosťou byť na požehnanie. Potrebujeme misionárov, ktorí pojdu do miest a dedín a vztýčia zástavu pravdy, aby Boh mal všade svojich svedkov, aby svetlo pravdy preniklo, kde dosial’ nezasvietilo, a jej zástava zaviala, kde ju dosial’ nepoznajú /2T, str. 115 /. KS 179.1

Nič tak nepodnieti sebaobetavú horlivost’ a nepodporí rozvoj charakteru ako práca pre blaho iných. Mnohí kresťanskí vyznavači pri vstupe do cirkevného obecenstva myslia len na seba.Chcú sa tešiť zo zborového spoločenstva a pastoračnej starostlivosti. Stávajú sa členmi velkých a blahobytných zborov a spokoja sa s malou ochotou pomáhat’ iným.Vtomto smere sa olupujú o najvzácnejšie hodnoty . Mnohí by získali hojné požehnanie, keby obetovali príjemné a pohodlné spoločenstvá. Mali by ísť tam, kde bude treba ich síl v kresťanskom diele a kde sa naučia niesť zodpovednosti / MH , str. 151 /. KS 179.2

V Amerike treba navštívit’ tisíce miest, kde zástava pravdy dosial’ nezaviala a kam jej zvesť dosial’ neprenikla. Do týchto polí by mohli vstúpiť tisíce dosial’ nábožensky lenivých a preto len chabo k nebu putujúcich l’udí, ktorí vzbudzujú pochybnost’ či vobec sú kresťanmi. Potrebujú živé spojenie s Ježišom Kristom . Potom o nich bude možno povedať: “Ste Boží spolupracovníci” . Mnohým by som rada povedala: Asi čakáte, že vás niekto zavedie do vinice a prinúti vás pracovat’, alebo že vinicu dovedie k vám, aby ste sa nemuseli nijak namáhat’. Budete márne čakať . Kam sa len podívate, všade uvidíte zrelé obilie, připravené pre žatvu; nájdete prácu blízko i ďaleko. Kol’kým však Kristus povie pri súde: “Dobrí a verní služobníci ” ? Myslím na to, čo asi cítia anjeli, keď vidia blízky koniec a pozorujú tých, čo tvrdia , že poznajú Boha a Ježiša Krista, ktorého poslal, ako sa tisnú k sebe, ako sa zhromažďujú a ako sú nespokojní, ak si vždy pohotovo nemožu vypočuť kázeň, ktorá by oblažovala ich dušu a povzbudzovala zbor, kým sami doslova nerobia nič ... Ak ich hmotné a zárobkové výhlady nie sú příliš uspokojivé pri odchode do miest, kde pravda dosial’ nebola zvwstovaná alebo kde svetlo len slabo bliká, má ich to snád’ odradit’ od diela, ktoré Ježiš ochotne konal, aby ich zachránil ? /GB, 1893, str. 131 / . KS 179.3

Vidíme vel’kú potrebu zvestnej služby nielen v cudzích zemiach, ale aj v blízkom okolí. Všade okolo sú mestá a obce, kde sa nič nekoná pre spásu l’udí. Prečo by sa rodiny, ktoré poznajú prítomnú pravdu, nemohli usadiť v týchto mestách a obciach a nemohli rozvinúť Kristovu zástavu, skromne pracovat’ nie vlastným, ale Božím sposobom, aby svetlo osvietilo tých, čo ho nepoznajú ? KS 180.1

Keď sa cirkvi skutočne zmocní duch tohto posolstva, potom členovia budú všemožne pomáhat’ pri záchrane l’udí, pre ktorých Kristus zomrel. Pojdu do nových polí. Mnohí nevysvatení pracovníci s pomocou Pánovou navštívia zbory a budú podopierať odumierajúce ostatky . Laickí členovia pzjdu do vačších či menších miest a do zdanlivo opustených osád so svetlom, ktoré z Božieho poverenia majú priniesť iným. Stretnú l’udí všelijak pochybných, no jedinou otázkou bude: Chcú sa zmieriť s Kristom? Prijmú jeho ducha, aby ich vplyv, slovo i príklad svedčili o ušl’achtilom Povodcovi pravdy a spravodlivosti ? KS 180.2

Tam, kde pravda nie je ešte známa, mo5žu ochotní bratia a sestry prenajať vhodnú miestnosť a zhromaždiť všetkých záujemcov. Potom ich možu poúčať o pravde. Nemusia kázať, ale s Písmom v ruke možu dovolit’, aby sám Boh prehovoril zo svojho Slova. Ak je prítomných len málo, stačí bez okázalosti či vzrušenia povedať: “Takto hovorí Hospodin” , k tomu prečítať a stručne vysvetlit’ jasnu pravdu evanjelia, spoločne si zaspievať a pomodlit’ sa /RH , 29 . 9 .1891 /. KS 181.1