Kristove podobenstvá

17. kapitola — „Nechaj ho ešte tento rok“

(Lukáš 13,1-9)

Kristus vo svojom učení spojil varovanie pred súdom s Božím milosrdným pozvaním. Povedal: „Syn človeka neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť“ Lukáš 9,56. „Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil“ Ján 3,17. Podobenstvo o neplodnom figovníku znázorňuje vzťah spásneho poslania Ježiša Krista k Božej spravodlivosti a súdu. KP 164.1

Kristus varovne upozorňoval ľudí na príchod Božieho kráľovstva. Smelo karhal ich nevedomosť a nezáujem. Oni totiž bedlivo sledovali prírodné javy a podľa nich predpovedali počasie, no nedbali na znamenia, ktoré jasne ukazovali na poslanie Ježiša Krista. KP 164.2

Vtedy sa ľudia tak ako aj dnes nazdávali, že nebo im je priaznivo naklonené a výčitky patria iným. Poslucháči upozornili Ježiša na udalosť, ktorá vtedy spôsobila veľký rozruch. Vtedajší správca Júdska Pontský Pilát zaviedol niektoré opatrenia, ktoré Židov pobúrili. V Jeruzaleme sa pokúsil násilne potlačiť demonštráciu. Jeho žoldnieri raz vtrhli na chrámové nádvorie a zabili niekoľko galilejských pútnikov práve pri obetnom obrade. Podľa mienky Židov pútnici dostali trest za svoje hriechy. Hovorili o tom Ježišovi s pocitom uspokojenia. Svoj šťastnejší údel pokladali za dôkaz, že sami sú oveľa lepší a že ich Boh miluje viac než Galilejcov, ktorí zahynuli. Očakávali, že Kristus Galilejcov odsúdi. Nepochybovali, že si trest zaslúžili. KP 164.3

Kristovi učeníci sa neodvažovali prejaviť svoj úsudok, kým nepočuli názor Majstra. Ježiš ich už skôr poučil, aby nehodnotili povahu iných podľa svojho nedokonalého úsudku. Učeníci však tiež očakávali, že Kristus pobitých odsúdi ako najväčších hriešnikov. Jeho odpoveď ich však veľmi prekvapila. KP 165.1

Spasiteľ sa zástupu opýtal: „Myslíte si, že spomínaní Galilejci, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejci? Nie! Hovorím vám. Ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete“ Lukáš 13,2.3. Správy o strašných pohromách mali poslucháčov viesť k pokore a ku kajúcnej ľútosti nad hriechmi. Blížila sa búrka hnevu a mala postihnúť všetkých, čo sa neutiekali ku Kristovi. KP 165.2

Keď Ježiš hovoril učeníkom i zástupu, prorocky hľadel ďaleko dopredu a videl vojskom obľahnutý Jeruzalem. Počul zvuk krokov cudzích vojsk blížiacich sa k mestu a počul zúfalé hlasy tisícov hynúcich v obkľúčení. Mnohí Židia budú pobití na chrámovom nádvorí ako Galilejci práve pri obetnom obrade. Pohromou, ktorá postihla jednotlivcov, Boh varoval celý rovnako hriešny národ. Ježiš povedal: „Ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ Skúška bola na určitý čas oddialená. Ľudia mali možnosť poznať, čo by im prinieslo pokoj. KP 165.3

Ježiš pokračoval: „Istý človek mal vo vinici zasadený figovník. Keď prišiel hľadať na ňom ovocie, nič nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: Pozri, už tri roky chodím hľadať na tomto figovníku ovocie, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo zbytočne vyčerpáva zem?“ Lukáš 13,6.7. KP 166.1

Ježišovi poslucháči museli chápať význam jeho slov. Dávid spieval o Izraeli ako o vínnom kmeni prenesenom z Egypta. Izaiáš napísal: „Vinica Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia júdski sú jeho pôvabnou výsadbou“ Izaiáš 5,7. Figovník v Hospodinovej vinici poctený mimoriadnou starostlivosťou a požehnaním predstavuje pokolenie, ku ktorému prišiel Spasiteľ. KP 166.2

Z krásnych slov proroka Izaiáša je zrejmé, aký úmysel mal Boh so svojím ľudom a aké mu poskytol možnosti: „Aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil“ Izaiáš 61,3. Zomierajúci Jákob povedal pod vplyvom Ducha Svätého o svojom synovi: „Jozef je plodný strom, plodný strom nad prameňom, výhonky ktorého pnú sa ponad múr.“ K tomu dodal: „On ti pomáhaj! – pre Boha všemohúceho, – on ťa požehnaj! – požehnaním nebies zhora, požehnaním prahlbiny, ktorá leží dolu“ 1. Mojžišova 49,22.25. Tak Boh pestoval Izrael ako vinič pri tekutej vode. Svoju vinicu založil „na žírnom kopci. Prekopal ju, zbavil kamenia; vysadil ju ušľachtilým viničom“ Izaiáš 5,1.2. KP 166.3

„Čakal, že donesie hrozno, ale doniesla trpké hrozno“ Izaiáš 5,2. Kristovi súčasníci sa honosili svojou zbožnosťou ešte viac než ich predkovia. Tým menej sa však v ich živote prejavovali dary Ducha Svätého. Židovskému národu chýbali ušľachtilé črty Jozefovej povahy, ktoré boli takou ozdobou a bohatstvom jeho života. KP 166.4

Keď Boh prostredníctvom Ježiša Krista hľadal ovocie, nijaké nenašiel. Izrael teda len znehodnocoval pôdu. Podľa Kristových slov bolo jeho zlorečenstvo v tom, že zaberal miesto úrodným stromom. Bol zábranou šírenia Božieho požehnania vo svete. Izraelci predstavovali Boha iným národom nesprávne. Misijne boli nielen neužitoční, ale boli priamo prekážkou. Ich náboženstvo viedlo na scestie, namiesto záchrany prinášalo záhubu. KP 167.1

Správca vinice z podobenstva nenamietal proti rozhodnutiu zoťať neplodný strom. Pochopil a uznal záujem majiteľa o figovník, ktorému pohľad na zdravý a úrodný strom vždy pôsobil veľkú radosť. Vinár vystihol prianie majiteľa slovami: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho“ Lukáš 13,8.9. KP 167.2

Správca neodmietol postarať sa o strom, ktorý nesľuboval úrodu. Bol ochotný pripraviť mu lepšie podmienky, priaznivejšie prostredie a venovať mu ešte väčšiu pozornosť. KP 167.3

Vinár i majiteľ prejavili o figovník spoločný záujem. Rovnako aj Otec so svojím Synom boli jednotní v láske k vyvolenému národu. Kristus prisľúbil poslucháčom ďalšie výsady. Božia láska sa vie všestranne postarať o to, aby sa veriaci ľudia mohli stať „stromami spravodlivosti“ a prinášať ovocie, ktoré by obohatilo svet. KP 167.4

V podobenstve sa nespomína výsledok vinárovej námahy. Kristus na tomto mieste prerušil svoje rozprávanie. Záver malo dokončiť pokolenie jeho poslucháčov. Počuli aj dôrazné varovanie: „Ak nie, vytneš ho.“ Od nich záviselo, či zaznie neodvolateľný rozsudok. Deň hnevu sa blížil. Pohromy, ktoré postihli Izrael, boli milosrdným varovaním majiteľa vinice, že neplodný strom vytne. KP 167.5

Od čias Ježiša Krista znejú tieto varovné výzvy dodnes. Nie si azda aj ty takým neúrodným stromom v Božej záhrade? Nebude sa odsudzujúci výrok vzťahovať aj na teba? Odkedy už prijímaš Božie dary? Nečaká Boh už príliš dlho na ozvenu tvojej lásky? Rastieš v jeho záhrade pod starostlivou opaterou nebeského Vinára a máš veľké výsady! Ako často oslovila zvesť evanjelia tvoje srdce? Prijal si Kristovo meno, formálne si členom cirkvi, jeho tela, a predsa nie si spojený s jeho hlboko milujúcim srdcom. Nebadať v tebe tep jeho života. V tvojom živote nevidieť obraz jeho povahy, „ovocie Ducha Svätého“. KP 168.1

Neplodný strom mal dostatok slnečného svetla, tepla, vlahy, vinárovej opatery a živiny čerpal z dobrej pôdy. Jeho neplodné vetvy však len vrhali tieň, takže ostatným úrodným rastlinám sa v jeho blízkosti nemohlo dariť. Ak ani dary, ktoré ti posiela Boh, neprinášajú svetu nijaké požehnanie, pripravuješ druhých o výsady, ktoré si si neprávom privlastnil ty. KP 168.2

Možno si uvedomuješ, že len kazíš pôdu. Napriek tomu ťa Boh vo svojej veľkej láske neodstránil a so záujmom sleduje tvoj život. Neodvracia sa od teba, nechce ťa zahubiť. Pozoruje ťa, ako kedysi pozoroval Izrael: „Ako by som sa ťa mohol vzdať, Efrajim, ako by som ťa vydal napospas, Izrael?... Neuskutočním svoj pálčivý hnev, nezničím opäť Efrajim. Však som ja Boh, a nie človek“ Hozeáš 11,8.9. Súcitný Spasiteľ sa za teba prihovára: „Nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.“ KP 168.3

S akou trpezlivou láskou slúžil Kristus Izraelovi v predĺženom čase milosti! Na kríži prosil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ Lukáš 23,34. Evanjelium sa po jeho zmŕtvychvstaní hlásalo najprv v Jeruzaleme, kam zostúpil aj Duch Svätý. V Jeruzaleme prvá kresťanská cirkev prejavovala moc zmŕtvychvstalého Krista. Tam ľudia videli, že Štefanova tvár bola „ako tvár anjela“ (Skutky apoštolov 6,15), keď vydal svedectvo a obetoval svoj život. Izraelci dostali všetko, čo im nebo mohlo dať. „Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici?“ pýtal sa Majiteľ vinice (Izaiáš 5,4). Ani Kristus sa nestará menej, ba naopak, robí ešte viac. Dodnes hovorí o cirkvi: „Ja, Hospodin, som jej strážcom, každú chvíľu ju zalievam, aby jej nechýbalo lístie; dňom i nocou ju strážim“ Izaiáš 27,3. KP 168.4

„Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho.“ Srdce, ktoré neodpovedá na Božie pôsobenie, stvrdne nakoniec tak, že Duch Svätý už naň nebude mať nijaký vplyv. Tu platí už len výrok: „Vytni ho! Načo zbytočne vyčerpáva zem?“ KP 169.1

Kristus volá dnes aj teba: „Navráť sa, Izrael, k Hospodinovi, svojmu Bohu... Uzdravím ich odvrátenie, milovať ich budem dobrovoľne... Budem pre Izrael ako rosa; a on kvitnúť bude ako ľalia, zakorení sa ako linda... Vrátia sa a prebývať budú v mojej tôni, budú ako záhrada, kvitnúť budú ako vinič, ktorý má povesť libanonského vína... Tvoje ovocie pochádza odo mňa“ Hozeáš 14,1-8 (ROH); Hozeáš 14,2-9 (ECAV). KP 169.2