Kristove podobenstvá
11. kapitola — „Nové a staré“
(Matúš 13,51.52)
Kristus učil zástupy a súčasne pripravoval učeníkov na ich budúce poslanie. V každom jeho verejnom prejave bolo poučenie aj pre nich. V podobenstve o sieti sa svojich dvanástich spýtal: „Pochopili ste to všetko?“ Odpovedali mu: „Áno.“ v ďalšom podobenstve ich upozornil na zodpovednosť za prijaté pravdy, keď povedal: „Každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojho skladu veci nové i staré“ Matúš 13,51.52. KP 93.1
Hospodár nehromadí získaný poklad, ale sa oň delí s inými, čím ho zhodnocuje. Sú to vzácne veci, nové i staré. Kristus chcel učeníkom ukázať, že zverenú pravdu majú šíriť ďalej. Hlásaním pravdy sa jej poznanie medzi ľuďmi rozhojňuje. KP 93.2
Kto uveril evanjeliu celým srdcom, chce ho oznámiť aj iným. Kristova láska v človekovi sa chce prejaviť. Ak teda niekto prijal Krista, rád sa o svoje skúsenosti podelí s blížnymi. Hovorí o tom, ako ho Duch Svätý postupne viedol, ako túžil poznať Otca i jeho Syna, Ježiša Krista, ako skúmal Písmo, ako sa modlil, aké duchovné boje prežíval a ako mu Kristus povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy“ Lukáš 5,20. Nebolo by prirodzené, keby si niekto nechal podobné zážitky len pre seba. Človek s Kristovou láskou v srdci sa nemôže takto správať. Keďže prijal od Pána pravdu, túži sa o ňu podeliť, aby z nej mali úžitok aj iní. Čím viac ľudí veriaci človek oboznámi s bohatstvom Božej dobroty, tým viac Kristovej milosti prijme sám. Jeho srdce sa bude svojou úprimnosťou a poslušnosťou podobať srdcu dieťaťa. Túži po svätosti a Boh mu odhaľuje stále viac z pokladov pravdy a milosti, aby s nimi mohol zoznamovať svet. KP 94.1
Veľkou zásobárňou pravdy je predovšetkým Božie slovo – Písmo sväté, no aj kniha prírody a kniha skúseností o tom, ako Boh zaobchádza s ľuďmi. Kristovi nasledovníci majú čerpať z tohto pokladu. Pri hľadaní pravdy sa smú spoliehať na Boha, nie na ľudské schopnosti alebo na názory slávnych, ktoré môže Boh pokladať za bláznovstvo. Nebeský Otec sa dá poznať tým, čo ho hľadajú, a urobí to tak, ako sám uzná za potrebné. KP 94.2
Ak Kristov nasledovník verí Božiemu slovu a žije podľa neho, môže úspešne študovať ktorékoľvek odvetvie prírodných vied. To mu poslúži, aby mohol ešte lepšie hlásať pravdu iným. Príroda je nekonečný zdroj poznania, z ktorého môže čerpať každý nasledovník Ježiša Krista. Pri obdivovaní jej krás alebo pri pozorovaní obrábania pôdy, z rastu a rozkvetu stromov i z ostatných divov na zemi, vo vode či na oblohe sa dostávame k úplnejšiemu pochopeniu pravdy. V bohatej zásobárni pokladov sú tajomstvá súvisiace s Božím zaobchádzaním s ľuďmi a hĺbky Božej múdrosti, ktorá sa prejavuje v našom živote. KP 94.3
Hriešny človek však môže najspoľahlivejšie poznávať Boha z písaného Božieho slova. Ono je nevyčerpateľnou klenotnicou Kristovho bohatstva. KP 95.1
Biblia obsahuje spisy Starej a Novej zmluvy. Jedna časť bez druhej nie je úplná. Kristus učí, že pravdy Starej zmluvy sú rovnako dôležité ako pravdy Novej zmluvy. Kristus bol Vykupiteľom človeka na počiatku sveta práve tak, ako je ním dnes. Skôr než sa Boží Syn narodil ako človek a prišiel na svet, posolstvo evanjelia hlásal Adam, Sét, Enoch, Matuzalem a Nóach. Abrahám oznamoval Božie posolstvo v Kanaáne a Lót v Sodome. V každom ďalšom pokolení hlásali Boží poslovia príchod Mesiáša. Obrady židovskej bohoslužby ustanovil vlastne Boží Syn – Kristus (Mesiáš). On zjavil obetný systém, ktorý bol podstatou židovského náboženstva. V krvi obetovaných zvierat bol symbol obete Božieho Baránka. Všetky predobrazné obete sa naplnili v Kristovi. KP 95.2
Boží Syn, Kristus, zjavený patriarchom, znázornený v obetnej službe, zvýraznený v zákone a vo výrokoch prorokov – to sú poklady Starej zmluvy. Kristov život, jeho smrť a zmŕtvychvstanie, Kristus predstavený Duchom Svätým – to sú poklady Novej zmluvy. Náš Spasiteľ, odblesk slávy Otca, je teda obsahom Starej i Novej zmluvy. KP 95.3
Proroci predpovedali život, smrť i príhovornú službu Ježiša Krista. Apoštoli mali byť svedkami, že sa to naplnilo. Mali kázať o jeho ponížení, čistote, svätosti a o nesmiernej láske Ježiša. Ak mali hlásať úplné evanjelium, museli zvestovať nielen život a učenie Spasiteľa, ale aj všetko, čo o ňom predpovedali proroci Starej zmluvy a ako ho zobrazovala obetná služba. KP 95.4
Kristus vo svojich prejavoch vysvetľoval staré pravdy, ktoré kedysi sám oznamoval ľudstvu ústami patriarchov a prorokov. (Pozri 1. Petra 1,10.11.) Vo svojich rečiach ich však predstavil v novom svetle. Ako inak sa teraz javil ich význam! Staré pravdy v jeho výklade osvecovala záplava svetla a duchovného života. Kristus sľúbil, že Duch Svätý učeníkov osvieti, aby mohli stále lepšie chápať Božie slovo a jeho pravdy hlásať v novej kráse. KP 96.1
Odvtedy, čo v raji prvýkrát zaznel Boží prísľub vykúpenia, mnohí ľudia premýšľali o živote, povahe a zástupnom diele Spasiteľa. Dodnes každý, v kom pôsobí Duch Svätý, hlása tieto pravdy vždy znova a jasnejšie a my do nich môžeme vnikať hlbšie a dôkladnejšie. Aj keď ide o veľmi staré pravdy, stále sú to a budú pravdy nové. Tomu, kto hľadá pravdu, zjavujú stále väčšiu slávu a moc. KP 96.2
Pravda sa v každej dobe rozvíja novým spôsobom. Boh každému pokoleniu zveruje určité aktuálne posolstvo svojej pravdy. Všetky staré pravdy sú podstatne dôležité a každá nová pravda závisí od pravdy starej, pretože je len jej rozvinutím. Nové pravdy pochopíme iba vtedy, keď porozumieme tým predošlým. Kristus, aby objasnil učeníkom pravdu o vzkriesení, začal „Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ Lukáš 24,27. Svetlo, ktoré pri vysvetľovaní pravdy zažiari novým spôsobom, vyvýši pravdu starú. Kto zavrhuje alebo znevažuje novú pravdu, dokazuje tým, že neprijal ani pravdu starú. Stratila preňho životodarnú silu a stala sa bezduchou formou. KP 96.3
Niektorí ľudia tvrdia, že veria pravdám Starej zmluvy a hlásajú ich, ale nie sú ochotní prijať Novú zmluvu. Odmietaním učenia Ježiša Krista dokazujú, že neveria ani tomu, čo hlásali patriarchovia a proroci. Kristus povedal: „Keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne“ Ján 5,46. Preto ich starozmluvnému učeniu chýba sila. KP 96.4
Mýlia sa však aj tí, čo tvrdia, že veria a hlásajú evanjelium, no nevšímajú si spisy Starej zmluvy, o ktorých Kristus povedal: „Práve ony svedčia o mne“ Ján 5,39. Odmietnutím Starej zmluvy zavrhujú vlastne aj Novú, lebo obe patria neoddeliteľne k sebe. Nikto nemôže pravdivo vysvetľovať Boží zákon bez evanjelia ani evanjelium bez zákona. Zákon je stelesnené evanjelium a evanjelium je vysvetlením zákona. Boží zákon je koreň, evanjelium je voňavý kvet a plod na ňom. KP 97.1
Stará i Nová zmluva sa navzájom vysvetľujú. Každá z nich zjavuje Božiu slávu v Kristovi. Obidve obsahujú pravdy, ktoré budú hľadajúcemu stále odhaľovať nový a hlbší význam. KP 97.2
Pravda zjavená v Kristovi a prostredníctvom neho je všeobsiahla. Kto číta a skúma Písmo, akoby hľadel do studne, ktorej hĺbku a šírku si uvedomuje tým viac, čím dlhšie sa do nej díva. Tajomstvo Božej lásky, ktorá dala svojho jednorodeného Syna ako výkupné za naše hriechy, počas pozemského života nikdy úplne nepochopíme. Dielo nášho Vykupiteľa na tejto zemi je a vždy bude témou presahujúcou naše obmedzené chápanie. Človek nepochopí toto tajomstvo ani s najväčším vypätím svojich duševných síl. Podľahne únave, skôr než dosiahne žiaduci cieľ. Aj ten najusilovnejší bádateľ uvidí pred sebou bezbrehý, nekonečný oceán poznania. KP 97.3
Pravdu Ježiša Krista možno skúsenostne zažiť, no nikdy nie vysvetliť. Jej výška, šírka a hĺbka sú nad naše chápanie. Hoci by sme svoju predstavivosť napínali do krajnosti, aj vtedy by sme zahliadli len nejasné obrysy nevysvetliteľnej lásky siahajúcej do nebies, ktorá sa však sklonila k zemi, aby celému ľudstvu vtlačila Boží obraz. KP 97.4
No aj tak sa smieme o Božej láske dozvedieť toľko, koľko vládzeme pochopiť. Takéto poznanie je odmenou pokorným a kajúcnym ľuďom. Božiu lásku chápeme do takej miery, do akej si vážime obeť, ktorú Boh za nás priniesol. Pri pokornom skúmaní Božieho slova sa pred nami odhaľuje veľká téma vykúpenia. Čím dlhšie o nej uvažujeme, tým sa stáva veľkolepejšou. V snahe pochopiť ju zisťujeme, že sa pred nami stále viac roztvára do šírky a výšky. KP 98.1
Svoj život máme spojiť s Kristovým životom tak, aby sme boli od neho celkom závislí, pretože on je „živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Ján 6,51) a čerstvá voda z prameňa, ktorý nikdy nevyschýna. Ak budeme o svojom Pánovi stále uvažovať a srdcom mu budeme vzdávať chválu a vďaku, náš kresťanský život bude ustavične svieži. Naša modlitba bude rozhovor s Bohom, ako keby sme sa rozprávali s priateľom. On sám nám oznámi aj skryté veci. Častejšie a radostnejšie si potom uvedomíme Kristovu prítomnosť. Srdce sa rozhorlí vedomím, že Kristus nás sprevádza životom, ako kedysi sprevádzal Enocha. Ak to kresťan skutočne prežíva, v jeho živote sa prejaví jednoduchosť, pokora, miernosť a skromnosť. Celé okolie spozná, že spoločníkom mu je Kristus a že sa učí od neho. KP 98.2
Kristovo náboženstvo sa prejaví v živote každého, kto ho prijme ako oživujúcu a všetko prenikajúcu zásadu, ako životodarnú a účinnú duchovnú moc. V živote veriaceho bude zjavná sviežosť, sila, radosť a stála mladosť. Srdce, ktoré prijíma Božie slovo, nie je ako vyschýnajúci rybník či deravá nádrž. Je ako horská bystrina zásobená z nevyschýnajúcich prameňov. Ich studená, perlivá voda obtekajúca skalné zátarasy občerstvuje unavených, vysmädnutých a ľudí padajúcich pod bremenom. KP 98.3
Taký zážitok pomôže kazateľovi pravdy správne predstaviť Krista. Pod vplyvom Ducha Svätého budú jeho preslovy a modlitby zrozumiteľnejšie a účinnejšie. Jeho svedectvo o Kristovi nebude bezduchým rozprávaním a jeho kázne nebudú sériou jednotvárnych, opakovaných prejavov. Stále bude vnímať pôsobenie a pokyny Ducha Svätého. KP 99.1
Ježiš Kristus povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život... Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa... Duch oživuje... Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život“ Ján 6,54-63. KP 99.2
Keď budeme jesť „Kristovo telo“ a piť „jeho krv“ potom sa v našej práci prejavia prvky večného života. Z našej služby sa vytratia stále opakované myšlienky, mdlé a bezduché kázne. Budeme hlásať staré pravdy v novom svetle. Ľudia si všimnú, že pravdu chápeme novým spôsobom a jasnejšie a že sa v nás prejavuje Božia moc. Ak budú mať možnosť vypočuť si takú kázeň a budú vnímať hlas Ducha Svätého, pocítia na sebe premieňajúcu moc nového života. Rozhorí sa v nich oheň Božej lásky. Ešte lepšie budú chápať krásu a veľkoleposť pravdy. KP 99.3
Verný hospodár znázorňuje, ako by si mal počínať každý učiteľ náboženstva. Ak sa mu Božie slovo stane pokladom, bude z neho ťažiť stále nové krásy a novú pravdu. Ak sa bude modliť a bezvýhradne sa spoliehať na Boha, bude ho sprevádzať Kristov Duch. Prostredníctvom takéhoto učiteľa Boh svojím Duchom ovplyvní zmýšľanie iných. Duch Svätý mu naplní srdce nádejou a odvahou, jeho myseľ bude zásobárňou biblických príkladov. Učiteľ to bude môcť odovzdávať študujúcej mládeži. KP 99.4
Pôsobením inšpirovaného Božieho slova sa z jeho vnútra uvoľnia prúdy nebeského pokoja a radosti. Z nich sa potom stane veľtok blahodarného vplyvu na požehnanie všetkým, čo sa s ním stretávajú. Jeho žiaci nebudú Bibliu pokladať za nudnú knihu. Pod vplyvom múdreho učiteľa sa budú o Písmo sväté zaujímať stále viac. Božie slovo sa im stane chlebom života a nikdy sa im nezunuje. Sviežosť a krása Písma upútajú a nadchnú mladých ľudí. Biblia je ako slnko, ktoré stále osvecuje a ohrieva zem, no nevyčerpá sa. KP 99.5
V Biblii sa prejavuje Boží Duch a zároveň človeka vychováva. Z každej strany Písma svieti nové a drahocenné svetlo. Z tejto knihy hovorí Boží hlas, odhaľuje pravdu, objasňuje slová a vety a vyvodzuje z nich poučenie pre danú situáciu. KP 100.1
Duch Svätý rád oslovuje mladých ľudí, odkrýva im bohatstvo a krásu Božieho slova. Prísľuby, ktoré vyslovil veľký Učiteľ, uchvátia a posilnia človeka Božou oživujúcou mocou. Rozvoj plodného myslenia a znalosť Božích vecí sa stanú ochranou pred pokušením. KP 100.2
Dôkladnejšie chápanie Božej pravdy nám pomôže uvedomiť si jej oveľa hlbší význam, než sme sa nazdávali. Krása a bohatstvo Písma premieňajú zmýšľanie a povahu človeka. Svetlo nebeskej lásky zapaľuje ľuďom srdcia. KP 100.3
Čím viac poznávame Božie slovo, tým viac si ho vážime. Nech ho študujeme kdekoľvek a kedykoľvek, vždy v ňom nájdeme nekonečnú Božiu múdrosť a lásku. KP 100.4
Ešte stále sme náležite nedocenili symboliku starozmluvných obradov. Rozmanité úkony a predobrazy skrývajú v sebe hlboké a ďalekosiahle pravdy. Tajomstvo starozmluvného ceremoniálu možno otvoriť kľúčom evanjelia. Poznanie plánu vykúpenia odkrýva a vysvetľuje ich zmysel. Tieto hlboké pravdy smieme lepšie chápať než dosiaľ a Pán chce, aby sme ich aj pochopili. Boží anjeli tiež sledujú pravdy, ktoré Pán zjavuje tým, čo pokorne čítajú jeho Slovo a prosia o dôkladnejšie poznanie Božej pravdy. KP 100.5
Blíži sa záver dejín tohto sveta a proroctvá týkajúce sa posledných dní vyžadujú od nás zvláštnu pozornosť. Posledná novozmluvná kniha obsahuje posolstvo, ktorému by sme mali rozumieť. Satan tak zatemňuje myseľ mnohých ľudí, že im je dobrá každá výhovorka, len aby nemuseli čítať a skúmať knihu Zjavenie. Kristus v tejto knihe prostredníctvom svojho služobníka Jána ukázal, čo sa bude diať v posledných dňoch a oznámil: „Blahoslavený, kto číta, aj tí, ktorí počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané“ Zjavenie Jána 1,3. KP 101.1
Keď Spasiteľ povedal, že: „Večný život spočíva v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Ján 17,3), prečo si neuvedomujeme hlboký význam tohto poznania? Prečo slávne pravdy Božieho slova nenachádzajú ozvenu v našom srdci? Prečo o nich nehovoríme a prečo nenapĺňajú celý náš život? KP 101.2
Boh nám dal svoje Slovo a v ňom nám zveril každú pravdu potrebnú na spasenie. Tisíce ľudí čerpalo vodu z tohto životodarného prameňa a vody vôbec neubudlo. Tisíce ľudí hľadelo na Pána a ustavičný pohľad naňho ich zmenil podľa jeho vzoru. S úprimným vnútorným zaujatím rozprávali o povahe Ježiša Krista a o tom, čím sa im stal a čím sú oni jemu. Tým sa tieto veľké a ušľachtilé námety nevyčerpali. Tajomstvo spasenia môžu začať skúmať ďalšie tisíce ľudí, keď budú uvažovať o živote, povahe a poslaní Ježiša Krista. Pri každom pokuse o odhalenie pravdy ich osvietia stále jasnejšie lúče svetla. Každá ďalšia študijná sonda im odhalí niečo nové. Zdroj poznania je nevyčerpateľný. Štúdium vtelenia, zástupnej obete a Kristovho prostredníckeho diela bude zamestnávať myseľ úprimne veriaceho človeka po celý život. Pohľadom upretým k nebu a k večnosti zvolá: „Veľké je tajomstvo pravej nábožnosti“ 1. Timoteovi 3,l6. KP 101.3
Len vo večnosti sa dozvieme, čo sme sa mohli naučiť už na zemi, keby sme boli prijali ponúknuté svetlo, ktoré nám osvecovalo cestu. Vykúpení budú po celú večnosť uvažovať a hovoriť o spasení. Pochopia pravdy, ktoré chcel Kristus objasniť už svojim učeníkom, ale na pochopenie im chýbala viera. Vykúpení budú objavovať nové prejavy dokonalosti a slávy Ježiša Krista. Po celú večnosť bude nebeský Hospodár vynášať zo svojho pokladu nové i staré veci. KP 102.1