Kristove podobenstvá

3. kapitola — „Najprv byľ, potom klas“

(Marek 4,26-29)

Podobenstvo o rozsievačovi podnietilo veľa otázok. Niektorí poslucháči z neho usúdili, že Kristus nehodlá zriadiť pozemské kráľovstvo. V mnohých vyvolalo zvedavosť a v ostatných rozpaky. Keď Ježiš videl, že ich ovládla neistota, povedal im ďalšie podobenstvo v snahe odviesť ich myšlienky od predstavy pozemského kráľovstva a zamerať ich na pôsobenie Božej milosti v človekovi. KP 42.1

Kristus povedal: „S kráľovstvom Božím je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv byľ, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. Keď potom úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo už nastala žatva“ Marek 4,26-29. KP 42.2

Hospodár, ktorý „priloží kosák, lebo už nastala žatva“, nemôže byť nikto iný ako sám Kristus. Veď to bude práve on, kto v záverečný deň uskutoční žatvu sveta. Rozsievač semena predstavuje všetkých tých, čo pri rozsievaní zastupujú Krista. V podobenstve čítame, že semeno „klíči a rastie“ tak, že rozsievač „ani sám nevie ako“. To o Kristovi neplatí. On nespí ani nedrieme, vo dne i v noci bdie, lebo vie, ako zrno „klíči a rastie“. KP 43.1

Podobenstvo o rozsievaní zrna pripomína, že dianie v prírode riadi Boh. Zrno má v sebe zárodok života, ktorý doň vložil Stvoriteľ. Samo od seba by nemalo silu vyklíčiť. Ak má obilné zrno zdarne rásť, aj človek musí pritom splniť svoju povinnosť: pripraviť pole, zorať a pohnojiť pôdu a do nej zasiať zrno. Pôsobenie človeka má však svoje medze, ktoré nemožno prekročiť. Ľudská sila ani vedomosti nevytvoria zo zrna životaschopnú rastlinu. Aj keby rozsievač vydal zo seba všetko, čo je v jeho silách, stále sa musí spoliehať na Tvorcu, ktorý sejbu a žatvu spojil svojou zvrchovanou mocou. KP 43.2

Semeno má v sebe život a v pôde je sila. Bez stáleho pôsobenia Božej milosti by zrno neprinieslo plody. Vyschnuté polia musí zavlažiť dážď a slnko im musí dodať teplo. Na zasiate zrno musia pôsobiť prírodné zákony, ale život, ktorý doň vložil Stvoriteľ, môže prebudiť len on sám. Každé zrno klíči, každá rastlina sa vyvíja pôsobením Božej moci. KP 43.3

„Ako zem vyháňa svoje výhonky a ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu osivu, tak Hospodin dá vyrásť spáse i chvále pred všetkými národmi“ Izaiáš 61,11. Sejba v prírode sa podobá duchovnému rozsievaniu. Boží posol sa snaží pripraviť pôdu ľudských sŕdc tak, aby mohol do nej zasiať semeno pravdy. Životodarnú silu dáva Boh. Ľudská snaha má však aj tu svoje medze, za ktorými je márne každé úsilie. Aj keď máme hlásať Božie slovo, nemôžeme šíriť moc, ktorá by prebudila ľudské srdce a viedla ho k spravodlivosti a oslave Boha. Pri hlásaní Božieho slova musí pôsobiť moc, ktorá prevyšuje sily človeka. Len pod vplyvom Ducha Svätého sa z Písma stane živé a mocné slovo a len ono môže človeka pripraviť na večný život. Toto chcel Ježiš naučiť svojich učeníkov. Mali pamätať, že sami nemajú nič, čo by mohlo ich úsiliu zaručiť úspech, ten ich posolstvu môže dať len Božia divotvorná moc. KP 43.4

Práca rozsievača je práca viery. Rozsievač nemôže chápať tajomstvo klíčenia a rastu. Spolieha sa však na Božiu moc, ktorá toto zaručuje. Roľník pri rozsievaní zrna zdanlivo mrhá drahocenným obilím, ktoré by jeho rodine mohlo poskytnúť chlieb. Ak chce získať oveľa viac, musí sa vzdať časti toho, čo má dnes. Rozsievač seje zrno do zeme a očakáva mnohonásobný zisk z bohatej žatvy. Podobne majú pracovať aj Kristovi služobníci. V nádeji smú očakávať, že zasiate zrno prinesie úrodu. KP 44.1

Dobré zrno môže nejaký čas zostať v chladnom, sebeckom srdci zdanlivo bez povšimnutia. No neskôr, keď sa Boží Duch dotkne človeka, skryté semeno začne klíčiť a nakoniec prinesie plody na Božiu slávu. Nemôžeme vedieť, či úžitok z našej námahy bude „to či ono“, túto otázku nerozriešime. Máme len svedomito pracovať a o výsledky sa postará Boh. „Zrána sej svoje semeno a večer nech ti ruka neodpočíva, lebo nevieš, ktorá vec sa vydarí, táto a či tamtá“ Kazateľ 11,6. Boh vo svojej veľkej zmluve s ľudstvom oznamuje, že „sejba ani žatva... neprestanú“ 1. Mojžišova 8,22. Hospodár obrába pôdu, zasieva semeno a dôveruje tomuto zasľúbeniu. Duchovné semeno máme rosievať s rovnakou dôverou. Máme veriť Božiemu uisteniu: „Tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam“ Izaiáš 55,11. „S plačom vychádza ten, kto rozsieva semeno; s plesaním sa však vráti a donesie snopy“ Žalm 126,6. KP 44.2

Klíčenie semena predstavuje začiatok duchovného života a rast rastliny je nádherným znázornením kresťanského rastu. Pôsobenie Božej milosti sa podobá dianiu v prírode. Bez rastu by zanikol aj život. Ak rastlina nerastie, zahynie. Rastie pomaly, nepozorovane, ale stále. Podobne sa rozvíja aj povaha kresťana a každý stupeň takéhoto vývoja má svoju dokonalosť. Rozvoj je zdarný vtedy, keď sa v našom živote uskutočňuje Boží zámer. Posvätenie je dielo celého života. S rozvojom možností sa rozšíria naše skúsenosti a obohatí sa aj naše poznanie. Budeme mať dosť síl, aby sme mohli znášať zodpovednosti. Dozrieme, aby sme vedeli zúročiť výsady, ktoré nám dáva Pán. KP 45.1

Ak rastlina prijíma všetko, čo jej Stvoriteľ pripravil na zachovanie života, rozvíja sa a zapúšťa svoje korene hlboko do zeme. Prijíma teplo slnečných lúčov, rosu a dážď a dôležité životné prvky zo vzduchu. Rovnako rastie a rozvíja sa aj kresťan, ak spolupracuje s Božími prostriedkami. Ak si uvedomujeme svoju nezrelosť, potom zužitkujme všetky možnosti, aby sme dosiahli vyššiu úroveň. Ako rastlina zapúšťa korene do zeme, tak aj my máme byť hlboko zakorenení v Kristovi. Rastlina prijíma slnečný svit, rosu a dážď, podobne máme aj my otvoriť srdce pôsobeniu Ducha Svätého. Kresťanský rast nie je daný „vojenskou mocou ani silou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin mocností“ Zachariáš 4,6. Ak budeme stále uvažovať o Kristovi, „príde k nám ako dážď, ako jarný dážď, čo zavlažuje zem“ Hozeáš 6,3. Kristus nad nami vzíde ako Slnko spravodlivosti „s uzdravením pod jeho krídlami“ Malachiáš 4,2 (ROH); Malachiáš 3,20 (ECAV). Rozkvitneme „ako ľalia“, Boh nás bude pestovať „ako záhradu“ a porastieme „ako vinič“ Hozeáš 14,5.7 (ROH); Hozeáš 14,6.8 (ECAV). Ak sa budeme stále spoliehať na Krista ako na nášho Spasiteľa, porastieme v každom ohľade podľa jeho vzoru, lebo on je našou Hlavou.(Pozri Efezským 4,15.) KP 45.2

Pri pšenici sa vyvíja „najprv byľ, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase“ Marek 4,28. Hospodár seje zrno a ošetruje rastúce obilie kvôli bohatej úrode. Tú potrebuje na chlieb pre hladných a určitú zásobu obilia na budúcu žatvu. Takto aj nebeský Hospodár očakáva žatvu ako odmenu za svoju obetavú prácu. Kristus chce obnoviť svoj obraz v srdci každého človeka a koná to prostredníctvom veriacich. Cieľom kresťanstva je prinášať ovocie, ktorým je obnova našej povahy podľa charakteru Ježiša Krista, ako aj následná obnova v ďalších ľuďoch. KP 46.1

Rastlina klíči, rastie a prináša úrodu rozsievačovi, nie sebe; jemu chce dať semeno i chlieb. (Pozri Izaiáš 55,10.) Ani človek nemá žiť len pre seba. Kresťan ako Kristov predstaviteľ na zemi sa má usilovať o záchranu iných. KP 46.2

Kto sa stará len o seba, nerastie a neprináša ani plody. Ak si prijal Krista za svojho Spasiteľa, musíš zabúdať na seba a pomáhať iným. Rozprávaj im o Ježišovej láske a dobrote. Splň každú nevyhnutnú povinnosť. Uvažuj o problémoch iných ľudí a všetkými dostupnými prostriedkami sa snaž zachraňovať hynúcich. Keď prijmeš Ducha Kristovej nesebeckej lásky a budeš pracovať pre iných, porastieš a prinesieš ovocie. V tvojej povahe dozrejú plody Ducha, tvoja viera sa posilní, prehĺbi sa tvoje presvedčenie a tvoja láska zvrúcnie. Čoraz viac sa budeš podobať Kristovi v tom, čo je čisté, ušľachtilé a krásne. KP 46.3

„Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotivosť, vernosť, miernosť, sebaovládanie“ Galaťanom 5,22.23. Toto ovocie sa nikdy nestratí, ale prinesie podľa svojho druhu ďalšiu úrodu pre večný život. KP 46.4

„Keď potom úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo už nastala žatva“ Marek 4,29. Kristus túžobne očakáva, že sa v cirkvi odzrkadlí jeho obraz, a keď Boží ľud prejaví všetky črty jeho povahy, príde, aby prijal tento ľud za svoje vlastníctvo. KP 47.1

Každý kresťan má prednosť príchod svojho Pána nielen očakávať, ale aj urýchliť. Keby všetci vyznávači Ježiša Krista prinášali ovocie na jeho slávu, semeno evanjelia by bolo čoskoro rozosiate po celom svete. Posledné veľké klasy by rýchlo dozreli a Kristus by prišiel zožať vzácnu úrodu. KP 47.2